The Vision of Śiva · Chapter 7

The Vision of Śiva — Chapter 7

शिवदृष्टि

Śivadṛṣṭi


Chapter 7 122 verses

Begin reading Verse 1
  1. 1 atha sthite sarvadikke śivatattve'dhunocyate | tasmiñjñāte'thavājñāte śivatvamanivāritam ഇനി, സർവദിക്കിലും (എങ്ങും) വ്യാപിച്ച ശിവതത്ത്വം (ഇപ്രകാരം) സ്ഥിതിചെയ്യുമ്പോൾ ഇപ്പോൾ…
  2. 2 vahnirjñāto'thavājñātaḥ prakāśaṃ janayenna kim | ajñātaṃ na suvarṇaṃ … അഗ്നി അറിയപ്പെട്ടാലും അറിയപ്പെട്ടില്ലെങ്കിലും പ്രകാശം ജനിപ്പിക്കുകയില്ലയോ?
  3. 3 satyamevaṃ tathāpīha suvarṇaṃ jñātamātrakam | mūlyādinopabhogāya dānārthamupayujyate ശരി, അവ്വണ്ണംതന്നെ;
  4. 4 cintāmaṇiravijñāto bhaveccintāmaṇiḥ sphuṭam | tathāpi kāryabhogārthaṃ sa jñātaḥ … അറിയപ്പെടാത്ത ചിന്താമണി സ്പഷ്ടമായും ചിന്താമണിതന്നെ ആയിരിക്കും;
  5. 5 sakṛjjñāte suvarṇe hi bhāvanā karaṇaṃ vrajet | ekavāraṃ … സ്വർണം ഒരിക്കൽ അറിയപ്പെട്ടാൽ — ഒരുവട്ടം പ്രമാണത്താലോ, ശാസ്ത്രത്താലോ, ഗുരുവാക്യത്താലോ —…
  6. 6 jñāte śivatve sarvasthe pratipattyā dṛḍhātmanā | karaṇena nāsti … സർവസ്ഥമായ ശിവത്വം ദൃഢമായ പ്രതിപത്തിയാൽ (തിരിച്ചറിവിനാൽ) അറിയപ്പെട്ടാൽ, എവിടെയും കരണത്താൽ…
  7. 7 jñāte'pi tarubhūmyādidārḍhyānna karaṇādikam | bhūtale pratyayaṃ yāti na … (ഭൂമി) അറിയപ്പെട്ടാലും, വൃക്ഷം, ഭൂമി മുതലായവയുടെ ദാർഢ്യം നിമിത്തം കരണാദികൾ വേണ്ടതില്ല;
  8. 8 tasmācchive'pyavijñāte jñāte vā śiva eva te | sarva … അതിനാൽ ശിവൻ അറിയപ്പെടാത്തതായാലും അറിയപ്പെട്ടതായാലും അവ (സർവവസ്തുക്കളും) ശിവൻതന്നെ;
  9. 9 vijñātaṃ jāyate puṃsāṃ yadyapyevamavasthitam | tathāpi citrakarmārthamupāyo vācya … പുരുഷന്മാർക്ക് വിജ്ഞാനം (തിരിച്ചറിവ്) ഉണ്ടാകുകയും അവ്വണ്ണം (പിന്നെ ഉപായമില്ലാതെ)…
  10. 10 tajjñānasphuṭatāhetau cintāratnasuvarṇavat | vahniryadyapi vijñātaḥ prakāśādi karotyasau ആ ജ്ഞാനത്തിന്റെ സ്ഫുടതയ്ക്ക് (തെളിമയ്ക്ക്) ഹേതുവായി — ചിന്താരത്നം, സ്വർണം എന്നിവയ്ക്കു…
  11. 11 tathāpi yojito yuktyā prakāśamadhikaṃ gṛhe | dīpenānyatamenāpi na … എങ്കിലും യുക്തിയാൽ (ശരിയായ വിധിയാൽ) യോജിപ്പിക്കപ്പെട്ട ഒരേയൊരു ദീപം ഗൃഹത്തിൽ അധികം…
  12. 12 tasmādupāyo vaktavyo dṛṣṭakāryaprasiddhaye | tataḥ svātmakriyaunmukhyamicchāprathamakodgamaḥ അതിനാൽ ദൃഷ്ടകാര്യങ്ങളുടെ പ്രസിദ്ധിക്കായി (സാധനത്തിനായി) ഉപായം പറയപ്പെടേണ്ടതാണ്;
  13. 13 samastacitrakāryāntargarbhiṇī śiṃbikākṛtiḥ | svarūpāhlādanirmuktirahitecchodayodgamaḥ (ആ ഇച്ഛ) സമസ്തചിത്രകാര്യങ്ങളെയും ഉള്ളിൽ ഗർഭത്തിലേന്തിയ വിത്തിന്റെ കായ്പോലെയാകുന്നു;
  14. 14 śavalā citirucyeta parasya pararūpiṇī | sā śaktiḥ parameśasya … ശവലയായ (വൈചിത്ര്യമാർന്ന) ചിതി (ബോധം) പരന്റേതെന്നും പരരൂപമുള്ളതെന്നും പറയപ്പെടാം;
  15. 15 na dravyavyatiriktāsti kriyā naca na vidyate | na … ക്രിയ ദ്രവ്യത്തിൽനിന്ന് വ്യതിരിക്തമല്ല, എന്നാൽ ഇല്ലാത്തതുമല്ല;
  16. 16 nacāpi kevalāddravyāt kiṃcanāpi pravartate | tasmāditthamiha jñeyaṃ śāktaṃ … കേവലം ദ്രവ്യത്തിൽനിന്നുമാത്രം (ശക്തികൂടാതെ) യാതൊന്നും പ്രവർത്തിക്കുന്നില്ല;
  17. 17 prathamodaya icchāyāḥ sarvabhāvaikyadeśyatā | sa eva śāktabodhātmasvacchāvayavarūpavān ഇച്ഛയുടെ പ്രഥമോദയത്തിൽ സർവഭാവങ്ങളുടെയും ഏക്യത്തെ ദേശിക്കുന്ന (സൂചിപ്പിക്കുന്ന)…
  18. 18 svānandaikarasāhlādī svakāryārthaśarīravān | tathāsthitasya dhyānena bodhādvā tatsvarūpabhāk (ആ ഇച്ഛ) സ്വാനന്ദത്തിന്റെ ഏകരസത്താൽ ആഹ്ലാദിക്കുന്നതും, സ്വന്തം കാര്യങ്ങളാകുന്ന അർഥങ്ങളെ…
  19. 19 tasyecchāspandanaṃ pūrvanyagbhāvo hlādasaṃgamaḥ | bhūpabhūpatiśaktyābhamagnyaṃ tatpūrṇacillayāt അതിന്റെ (ഇച്ഛയുടെ) ഇച്ഛാസ്പന്ദനം പൂർവമായ ന്യഗ്ഭാവവും (ഉള്ളിലേക്കുള്ള വലിയലും)…
  20. 20 yāti vyāptiṃ tathābhūtāṃ śāmyadāmodasatkriyām | śāntānandavapuḥ svaccha urarīkṛtadṛkkriyaḥ (അത്) അവ്വിധമുള്ള വ്യാപ്തിയെ പ്രാപിക്കുന്നു — ശമിച്ചുവരുന്ന ആമോദമാകുന്ന സത്ക്രിയയുള്ളതും;
  21. 21 madhyavyomaśāntabodhabharalabdhodayaḥ śivaḥ | tasyāpi vidyudālokavadabhedavatī calā (ഇതാണ്) ശിവൻ — മധ്യവ്യോമത്തിലെ ശാന്തബോധത്തിന്റെ ഭരംകൊണ്ട് (പൂർണതകൊണ്ട്) ഉദയം ലഭിച്ചവൻ;
  22. 22 bhāvisvabhedatatkṛtyajñānapraunmukhyavartinī | nijabhāvakṛtasṛṣṭitadanugrahacetanā (ആ ശക്തി) വരാനിരിക്കുന്ന സ്വഭേദത്തെയും അതിന്റെ കൃത്യങ്ങളെയും അറിയാനുള്ള ഉത്സുകതയിൽ…
  23. 23 bhāsate'vasthitā śaktiḥ śaivī śaivārthadāyikā | tataḥ saiva svayaṃ … ശിവന്റേതായ ശക്തി സ്ഥിതമായി പ്രകാശിക്കുന്നു, ശിവമാകുന്ന അർഥത്തെ (ലക്ഷ്യത്തെ) ദാനം…
  24. 24 nyagbhūtecchā jñānamayī spandanāvitatāṃginī | vidyāmantrakalākalpyadehasaṃpiṇḍitodbhavā (ആ ശക്തി) ഇച്ഛ ന്യഗ്ഭൂതമായതോടെ (അടങ്ങിയതോടെ) ജ്ഞാനമയിയായും, സ്പന്ദനത്താൽ അവയവങ്ങൾ…
  25. 25 tejaḥkaṇaprasaravadupalabhyā viyatyalam | sthitiḥ sādāśivī cāsāvadhikārābhimānatā തേജഃകണത്തിന്റെ (പ്രകാശസ്ഫുലിംഗത്തിന്റെ) പ്രസരംപോലെ (ആ ശക്തി) വിയത്തിൽ (ബോധാകാശത്തിൽ)…
  26. 26 samalā tatsamāśleṣāt sarveśitvasamudgamaḥ | tasya śaktipradīpasya kiraṇābhodyamapradā (ആ ശക്തി) ആ (പരിമിതി)യുമായുള്ള സമാശ്ലേഷം നിമിത്തം സമലയായി (മലിനത പേറുന്നതായി)…
  27. 27 tataḥ sthūlairmantramayairaṅgaiḥ sarvakriyāparā | bhavatīśvararūpeṇa svakāryākhilarūpiṇī അനന്തരം മന്ത്രമയങ്ങളായ സ്ഥൂല അവയവങ്ങളാൽ ആ ശക്തി ഈശ്വരരൂപത്തിൽ സർവക്രിയാപരയായി, സ്വന്തം…
  28. 28 tasyāpi śaktirmṛtpiṇḍaghaṭavadviśvatāṃ gatā | yāvadyāvattaredvidyāmāyādighanapārthivam അവന്റേയും (ഈശ്വരന്റേയും) ശക്തി മൃത്പിണ്ഡം ഘടമാകുന്നതുപോലെ വിശ്വരൂപമായിത്തീർന്നു — വിദ്യ,…
  29. 29 tattvaṃ devastathā tāvadbhāvaśaktyā ghaṭādika | nijaśaktisamāviṣṭerāyānti śivasampadaḥ ഓരോ തത്ത്വവും ദേവനാകുന്നു;
  30. 30 kriyāśaktiparātmatve kvacitpiṇḍaśivātmatā | kvacidantaḥkṛtau jñānādbhavetpadaśivātmatā ക്രിയാശക്തി പരമായിരിക്കുമ്പോൾ ചിലയിടത്ത് പിണ്ഡശിവത്വം (പിണ്ഡത്തിലെ ശിവത്വവുമായുള്ള ഏക്യം);
  31. 31 icchāmātre rūpaśivastaraṃge tadatītatā | kartṛmātre sarvabhāvavyatītaśivabhāvatā ഇച്ഛാമാത്രത്തിൽ (ഇച്ഛാദശയിൽ) രൂപശിവൻ;
  32. 32 dṛḍhāṃguliniveśena dṛḍhasthūlanirīkṣaṇāt | bhramato bhāvacalanāt plavācca prekṣaṇākṣateḥ വിരലുകളുടെ ദൃഢമായ നിവേശത്താൽ (ഉറപ്പിച്ചുവെക്കലാൽ), സ്ഥൂലവസ്തുവിലുള്ള ദൃഢമായ…
  33. 33 puro'ṇupuñjabhrāntyāptyā cittvalābho jaḍeṣvapi | sarvacitkṣepataḥ sāmyātsarvatrecchātra īdṛśī മുന്നിൽ ചുഴറ്റുന്ന അണുപുഞ്ജത്തിന്റെ ഭ്രാന്തിയുടെ (ചുഴറ്റലിന്റെ വ്യക്തമായ) ആപ്തി നിമിത്തം…
  34. 34 pratītyudgamakāle tu sārvabhāvyādasau vibhuḥ | sṛṣṭānubhavado rūḍheramūrtajñānacillayāt എന്നാൽ പ്രതീതിയുടെ (ജ്ഞാനത്തിന്റെ) ഉദ്ഗമകാലത്ത് സർവഭാവത്വം (എല്ലാം ആയിരിക്കൽ) നിമിത്തം ഈ…
  35. 35 jñānayogasamudyuktilīnatvena kriyāgamaḥ | icchātaḥ kāntitejobhistatkartṛtvamaheśatā ജ്ഞാനയോഗങ്ങളുടെ സമുദ്യുക്തിയിൽ (പൂർണസംയോഗത്തിൽ) ലീനത്വം നിമിത്തം ക്രിയാഗമം (ക്രിയയുടെ…
  36. 36 saṃviddehatadgatatve saṃvitsvātantryamāpatet | toṣe nirvṛtiyogo vā dārḍhyāt svātantryametayoḥ സംവിത്ത് ദേഹത്തെയും അതിലുള്ളതിനെയും വ്യാപിക്കുമ്പോൾ സംവിത്തിന്റെ സ്വാതന്ത്ര്യം വന്നുചേരും;
  37. 37 duḥkhāsaktyānyathāsaktyā sukhe nirvṛtibhūmitā | jaḍakāyāṃganicaye maddārḍhyocitacintayā ദുഃഖത്തിലുള്ള അനാസക്തിയാൽ, (ആത്മാവിലേക്ക്) അന്യഥാ തിരിഞ്ഞ ആസക്തിയാൽ, സുഖത്തിൽ…
  38. 38 jaḍāśeṣapadārthātmarūḍhestadbodhapūrṇatā | nijābhimānasaṃsṛṣṭe svaśarīre mahodayāt സമസ്ത ജഡപദാർഥങ്ങളുടെയും ആത്മാവായുള്ള രൂഢി (ദൃഢസ്ഥിതി) നിമിത്തം ആ ബോധത്തിന്റെ പൂർണത;
  39. 39 anyadehe tathāvṛttestathā buddhiviśiṣṭatā | bhāvanātītanirmūlasatkāryādivisargavat അന്യദേഹത്തിലും അവ്വണ്ണമുള്ള വൃത്തി (യോഗത്താലുള്ള പ്രവേശം) നിമിത്തം അവ്വണ്ണം…
  40. 40 tattadbhāvabharāsaktestattannirmāṇamānatā | lasadagrasphurattejaḥ kaṇasattodbhavo mahān ആ ആ ഭാവത്തിന്റെ ഭരത്തിലുള്ള (പൂർണതയിലുള്ള) ആസക്തി നിമിത്തം ആ ആ നിർമാണത്തിന്റെ മാനത…
  41. 41 devatāhemanirmāṇasannidhānasphuṭārthatāḥ | sāmmukhyavṛttidehāntaratirāgamahāguṇāḥ (ഉണ്ടാകുന്നു) ദേവതാനിർമാണം, ഹേമനിർമാണം (സ്വർണനിർമാണം), സന്നിധാനം (വസ്തുക്കളെ…
  42. 42 dehāntareṣu saṃkrāntiḥ parityāgo'pareṣvapi | antarmukhamukhākṣyādikramagocaracidgateḥ (ഉണ്ടാകുന്നു) ദേഹാന്തരങ്ങളിലേക്കുള്ള സംക്രാന്തി (പ്രവേശം), (സ്വന്തം ദേഹത്തിന്റെ)…
  43. 43 saṃsparśatastadudbodha anyatrāpi tathā sthitiḥ | svadehe devadṛḍhatā nāgādidamanārhatā (കേവലം) സ്പർശത്താൽ ആ (ശക്തിയുടെ) ഉദ്ബോധം (ഉണരൽ), മറ്റിടത്തും അവ്വണ്ണമുള്ള സ്ഥിതി;
  44. 44 tathā sakalarūpāṇāṃ bhāvanaiva tathā svayam | nijāntaḥ sṛṣṭibāhyasthasthūlasannidhiyogataḥ അവ്വണ്ണം സകല രൂപങ്ങളുടെയും (സാക്ഷാത്കാരം) ഭാവനതന്നെയാകുന്നു — സ്വയം, സ്വന്തം…
  45. 45 ātmano mahimā jñeyastataḥ sṛṣṭeranantatā | sthūlabhāvādavibhrāntadṛṣṭipātāttadekatām ആത്മാവിന്റെ മഹിമ അറിയപ്പെടേണ്ടതാണ്, അതിൽനിന്ന് സൃഷ്ടിയുടെ അനന്തത;
  46. 46 prāpito jagadaikyaṃ ca samantādavakalpate | yatra tatrāpi viśrāntilīnaṃ … അവ്വണ്ണം (ഏകത്വത്തിലേക്ക്) പ്രാപിക്കപ്പെട്ടവന് ജഗത്തിന്റെ ഏക്യവും എല്ലാവശത്തുനിന്നും…
  47. 47 viśvamekasvarūpeṇa rūpeṇa pratipadyate | śivabhāvanayauṣadhyā baddhe manasi saṃsṛteḥ വിശ്വത്തെ ഏകസ്വരൂപമാകുന്ന രൂപത്താൽ പ്രതിപദിക്കുന്നു (അറിയുന്നു);
  48. 48 kāṣṭhakuḍyādiṣu kṣipte rasavacchivahematā | tattattattvabalāveśāt sarvavastvekarūpiṇam രസം (പാദരസം) കാഷ്ഠം, ഭിത്തി മുതലായവയിൽ ക്ഷേപിക്കപ്പെട്ടാൽ (അവയെ സ്വർണമാക്കുന്നതുപോലെ),…
  49. 49 sthairyeṇābhāvabhāvānāmātmānaṃ nirmiṇoti saḥ | svaśarīre dṛḍhā śaktiḥ prāptākṣyādividheyatām സ്ഥൈര്യത്താൽ അവൻ അഭാവങ്ങളുടെയും ഭാവങ്ങളുടെയും ആത്മാവിനെ നിർമിക്കുന്നു;
  50. 50 tadvadanyatra bhāvādau svātmaśaktyā kilādhipaḥ | sarvabhāveṣu sadyogātsatyatve śivatā … അവ്വണ്ണംതന്നെ മറ്റിടത്തും — ഭാവം മുതലായവയിൽ — സ്വന്തം ആത്മശക്തിയാൽ (സാധകൻ) അധിപനത്രേ;
  51. 51 sarvakāmadughā sādhvī śivatā prasarennṛṇām | padasyārthaḥ padārthatvamitthamarthavyavasthitau സർവകാമങ്ങളെയും ദുഹിക്കുന്ന (നൽകുന്ന) സാധ്വിയായ ശിവത മനുഷ്യർക്ക് പ്രസരിക്കും;
  52. 52 yasmātpadārthatā tulyā cittābhāvodbhavo muhuḥ | sarvatra cittābhāvena satyākāratayā … എന്തെന്നാൽ പദാർഥത (എല്ലാറ്റിലും) തുല്യമായതുകൊണ്ട്, ചിത്തിലുള്ള ഭാവത്തിന്റെ (ബോധസത്തയുടെ)…
  53. 53 sarvatrānubhavāvasthāprasaraḥ sārato bhavet | sarvasyaiva sthiraṃ rūpaṃ sarvākāratadātmanā എല്ലായിടത്തും അനുഭവാവസ്ഥയുടെ പ്രസരം സാരതഃ (സാരമായി) ഉണ്ടാകും;
  54. 54 sarvākāre mahākāraracanā rucirācirāt | sarvatraikye sthirā rūḍhirjanyā rāgādināhatā സർവാകാരമായ (ബോധത്തിൽ) വൈകാതെ മഹാകാരത്തിന്റെ രുചിരമായ (മനോഹരമായ) രചന (ഉണ്ടാകുന്നു);
  55. 55 sarvasya śreyaso nūnaṃ satyānnirgatatā matā | mūle samarthatāveśo … എല്ലാ ശ്രേയസ്സിന്റെയും നിർഗതത (പുറപ്പെടൽ) സത്യത്തിൽനിന്നാണെന്ന് നിശ്ചയമായും…
  56. 56 kāryo mūlasamāveśa iti jñātvā tathodayaḥ | sarvāmūrtatvatattvāsthābuddhidṛṣṭiprasaktitaḥ മൂലത്തിലുള്ള സമാവേശം നടത്തപ്പെടേണ്ടതാണ്;
  57. 57 samyagutpadyate'ntardhirūpaṇaṃ bhaktinirgatiḥ | matirmamatvanirmāṇamanasāṃ mahatāṃ tarām ആന്തരമായ ധീരൂപണം (ഉള്ളിലുള്ള ദർശനം), ഭക്തിയുടെ നിർഗതി (പ്രവാഹം), മതി (പ്രജ്ഞ) സമ്യക്കായി…
  58. 58 prasaratyasti vijñānaṃ sarvadikkamabādhitam | mamatvamānase sādhu sādhūnāṃ saktimāgate എല്ലാ ദിക്കിലേക്കും എത്തുന്ന അബാധിതമായ വിജ്ഞാനം പ്രസരിക്കുന്നു, ഉണ്ട് — സാധുക്കളുടെ…
  59. 59 saṃkalpaprabhavaṃ sarvaṃ jagadetadanantakam | sarvaṃ mameti nirvyūḍhe syāttadekamayo … ഈ അനന്തമായ ജഗത്ത് മുഴുവൻ സങ്കല്പത്തിൽനിന്ന് (ശിവന്റെ വിഭാവനത്തിൽനിന്ന്) ഉത്ഭവിക്കുന്നു;
  60. 60 abhimānāttathaivaiṣāṃ bhāvasargaḥ pravartate | pratyekadevagrāmasya mamatābhiniveśataḥ അവ്വണ്ണംതന്നെ ആ അഭിമാനത്തിൽനിന്ന് (ആത്മതാദാത്മ്യത്തിൽനിന്ന്) ഇവർക്ക് (സാധകർക്ക്) ഭാവസർഗം…
  61. 61 divyāni tānyayatnena prasaranti samantataḥ | sāmastyena prasarpanto nirviśeṣā … ആ ദിവ്യങ്ങളായ (സൃഷ്ടികൾ) അയത്നമായി (പ്രയത്നം കൂടാതെ) എല്ലാവശത്തേക്കും പ്രസരിക്കുന്നു;
  62. 62 sadā krīḍāvaśādeva kāmāḥ syuḥ sarvagocarāḥ | viśeṣamamatāveśapraveśavaśato mahān എപ്പോഴും കേവലം ക്രീഡയുടെ വശത്താൽത്തന്നെ (സാധകന്റെ) കാമങ്ങൾ സർവഗോചരങ്ങളായിത്തീരും;
  63. 63 tanusvarūpanirmāṇāparimāṇabhavodayaḥ | śivatattve tridhābhūte svacchākālakalākale ദേഹങ്ങളെയും രൂപങ്ങളെയും നിർമിക്കുന്ന അപരിമിതമായ ഭവത്തിന്റെ ഉദയം — സ്വച്ഛൻ (ശിവൻ), കാലകല,…
  64. 64 sakale ca samāsaktastattadrūpoparūpaṇam | sāmarthye'khaṃḍasāmarthyaṃ satate jñānavīryatā കലയിൽ (അംശമണ്ഡലത്തിൽ) സമാസക്തനായവന് ആ ആ രൂപത്തിന്റെ ഉപരൂപണം (ആവിഷ്കരണം);
  65. 65 īśe samagrakartṛtvaṃ sarasvatyā manūttamaḥ | prameye mamatāveśānnirmiṇoti navaṃ … ഈശ(തത്ത്വ)ത്തിൽ സമഗ്രമായ കർതൃത്വം;
  66. 66 kalane cidghanatvaṃ syādvedane sarvacidgamaḥ | snehe tu sarvakāmatvaṃ … കലനത്തിൽ (ജ്ഞാനശക്തിയിൽ) ചിദ്ഘനത്വം (ബോധസാന്ദ്രത) ഉണ്ടാകും;
  67. 67 niyame sarvayamanaṃ kaivalyaṃ pralayākale | svātmano hyaniruddhārthā nirupādhivibhūtikā നിയമത്തിൽ (നിയന്ത്രണശക്തിയിൽ) സർവയമനം (എല്ലാറ്റിന്റെയും നിയന്ത്രണം);
  68. 68 sarvākārābhimānena mametidṛḍhasaktinā | sarvākārasamāpattiranantaivopajāyate സർവാകാരത്തോടുള്ള അഭിമാനത്താൽ (താദാത്മ്യത്താൽ), 'ഇത് എന്റേത്' എന്ന ദൃഢമായ സക്തിയാൽ,…
  69. 69 naitacchāstraṃ vinā proktaṃ kāyākāreṇa kāyikam | jalena jalarūpaṃ … ഇത് ശാസ്ത്രം കൂടാതെ പറയപ്പെട്ടതല്ല: കായികമായത് കായാകാരത്താൽ (ദേഹരൂപം ധരിച്ച് വശമാകുന്നു),…
  70. 70 sarvavyāptyā snehapūrṇaṃ stryādikāyātmacintanāt | jagadvidheyatāmeti kimutaikaśarīrakam സർവവ്യാപ്തിയാൽ, സ്നേഹപൂർണമായ സ്ത്രീ മുതലായവരുടെ കായത്തെ (ദേഹത്തെ) സ്വന്തം ആത്മാവായി…
  71. 71 sarvamasmīti ruciraṃ rūpamātmani cintayan | ahameva matparo na … 'ഞാൻ എല്ലാമാകുന്നു' എന്ന് ആത്മാവിൽ രുചിരമായ (മനോഹരമായ) രൂപം ചിന്തിച്ചുകൊണ്ട്, 'ഞാൻമാത്രമേ…
  72. 72 sarvasmin mayi kasyāpi kāyaṃ dhyāyan jugupsitam | mamaivāsau … ഞാൻ എല്ലാമായിരിക്കെ, ഏതെങ്കിലുമൊരുവന്റെ കായത്തെ (ദേഹത്തെ) ജുഗുപ്സിതമായി (മ്ലേച്ഛമായി)…
  73. 73 vyāpakatve śatrudehaṃ svaṃ bhramantaṃ vicintayet | vidrutaṃ karabhārūḍhaṃ … വ്യാപകത്വാവസ്ഥയിൽ ശത്രുവിന്റെ ദേഹത്തെ സ്വന്തമെന്നപോലെ ഭ്രമിക്കുന്നതായും…
  74. 74 vyāptaṃ kiñcidripordehaṃ madīyaṃ saṃharāmyaham | jaḍarūpo bhavāmīti cintayā … '(എന്നാൽ) വ്യാപ്തവും (എന്റേതുമായ) ശത്രുവിന്റെ ദേഹത്തിന്റെ ഒരംശത്തെ ഞാൻ സംഹരിക്കുന്നു,…
  75. 75 vyāptidārḍhye naktamekaṃ candraṃ vātmānamutthitam | vicintya prasravantaṃ ke … വ്യാപ്തി ദൃഢമായിരിക്കെ, രാത്രിയിൽ ഒരേയൊരു ചന്ദ്രനായോ, അല്ലെങ്കിൽ ഉദിച്ചുയർന്ന…
  76. 76 cittattvaṃ cintayan rūpaṃ vyāpakaṃ vākhilātmasu | avināśyekapiṇḍe vā … ചിത്തത്ത്വത്തിന്റെ രൂപത്തെ — അഖില ആത്മാക്കളിലും വ്യാപകമായോ, അല്ലെങ്കിൽ അവിനാശിയായ…
  77. 77 sravatkṛṣṇāmṛtaṃ meghamātmopari nijātmakam | dhyāyato bālamātmānaṃ sā jarā … തന്നുടെമേൽ കൃഷ്ണാമൃതം പ്രസ്രവിക്കുന്നതും സ്വന്തം ആത്മാവായതുമായ ഒരു മേഘത്തെയും,…
  78. 78 dhyānaṃ nāmātra yatsarvaṃ sarvākāreṇa lakṣyate | bhāvanācakṣuṣā sādhvī … ഇവിടെ ധ്യാനമെന്നു പറയുന്നത് — യാതൊന്നിനാൽ സർവവും സർവാകാരത്തിൽ ഭാവനയാകുന്ന കണ്ണുകൊണ്ട്…
  79. 79 yena yenendriyeṇārtho gṛhyate tatra tatra sā | śivatā … ഏതേത് ഇന്ദ്രിയത്താൽ അർഥം ഗ്രഹിക്കപ്പെടുന്നുവോ അവിടവിടെ ആ സത്യമായ ശിവത ലക്ഷിക്കപ്പെടുന്നു;
  80. 80 yasyāṃ yasyāṃ pratītau tu śivo'smīti manogamaḥ | tasyāṃ … ഏതേത് പ്രതീതിയിൽ 'ഞാൻ ശിവനാകുന്നു' എന്ന മനോഗമം (മനസ്സിന്റെ ഗതി) ഉണ്ടാകുന്നുവോ, ആ…
  81. 81 yasminnarthe sadātyāgo gacchatastiṣṭhato'pivā | dhāvataḥ khādato vāpi sa … ഏതൊരർഥത്തിലും ('ഞാൻ ശിവൻ' എന്ന ദൃഢവിശ്വാസത്തിന്റെ) സദാത്യാഗം (നിത്യമായ കൈവിടാത്തത) —…
  82. 82 bhāvite'bhāvite vāpi śivatve śivataiva me | sarvadā pitṛmātrāditaulyadārḍhyena … (എന്റെ) ശിവത്വം ഭാവിക്കപ്പെട്ടാലും (ധ്യാനിക്കപ്പെട്ടാലും) ഭാവിക്കപ്പെട്ടില്ലെങ്കിലും,…
  83. 83 tathāpi kośahemādisādṛśyaṃ yogasatyatā | śivo'smīti madicchātaḥ sarvabhāvapravartanam എങ്കിലും യോഗത്തിന്റെ സത്യത (പരിശോധന) കോശത്തിലെ ഹേമം (സ്വർണം) മുതലായവയ്ക്കു സദൃശമാണ്: 'ഞാൻ…
  84. 84 ata eva śivaḥ sarvamiti yogo'tha cetasi | santataṃ … ഇക്കാരണത്താൽത്തന്നെ 'ശിവൻ എല്ലാമാകുന്നു' എന്ന യോഗം പിന്നെ ചിത്തത്തിൽ സന്തതമായി…
  85. 85 aniruddho japo'styeva sarvāvasthāsvasau japaḥ | nānākāraiḥ sadā kurvannudayan … അനിരുദ്ധമായ (തടസ്സമില്ലാത്ത) ജപം തീർച്ചയായും ഉണ്ട്;
  86. 86 abhyāsenāsmi so'pyatra japaḥ parama ucyate | saṃkalpāñjanayannasmi sthitaḥ … അഭ്യാസത്താൽ 'ഞാൻ അവനാകുന്നു (സോഽഹം)' എന്നതും — ഇവിടെ പരമമായ ജപമെന്നു പറയപ്പെടുന്നു;
  87. 87 so hi nāma japo jñeyaḥ satyādistrividho hi saḥ … അതുതന്നെ ജപമെന്ന് അറിയപ്പെടേണ്ടത്, അത് സത്യാദിയായി (സത്യത്തിൽ ആരംഭിച്ച്) ത്രിവിധമത്രേ.
  88. 88 pratipattyānayā snānaṃ nirmalīkaraṇaṃ matam | duḥkhe vāpi sukhe … ഈ പ്രതിപത്തിയാൽ (തിരിച്ചറിവിനാൽ) സ്നാനം നിർമലീകരണമായി കരുതപ്പെടുന്നു — ദുഃഖത്തിലായാലും…
  89. 89 śivo'smītimanohlādo jalasnānaṃ paraṃ matam | cinnirmalā tanmayaṃ hi … 'ഞാൻ ശിവനാകുന്നു' എന്ന മനോഹ്ലാദം പരമമായ ജലസ്നാനമായി കരുതപ്പെടുന്നു;
  90. 90 ityāsthājalaśaucena śuddhisnānaṃ tathoditam | sarvabhāvāḥ śivākārā antarbhūtāḥ śivānale ഇപ്രകാരം ആസ്ഥയാകുന്ന (ദൃഢവിശ്വാസമാകുന്ന) ജലത്തിന്റെ ശൗചത്താൽ (ശുദ്ധിയാൽ) ശുദ്ധിസ്നാനം…
  91. 91 so'haṃ śivaḥ sutṛpto'smi homa ityuditaḥ paraḥ | atrākāre … 'ആ ശിവൻ ഞാനാകുന്നു, ഞാൻ സുതൃപ്തനാകുന്നു' — ഇപ്രകാരം പരമമായ ഹോമം പറയപ്പെട്ടു;
  92. 92 tasmādasmi nirākāṃkṣastṛptyānyo homa īdṛśaḥ | pūjanānnāsti me tuṣṭirnāsti … അതിനാൽ ഞാൻ നിരാകാംക്ഷനാകുന്നു (ആഗ്രഹരഹിതൻ);
  93. 93 pūjakairavibhedena sadā pūjeti pūjanam | atrākāre ca me … പൂജകരുമായി അവിഭേദത്തോടെ (അഭേദത്തിൽ) സദാ പൂജ — അതാണ് (യഥാർഥ) പൂജനം;
  94. 94 liṃgādike pūjito'smi sadā pūjeti vā sthitā | pūjakaḥ … 'ലിംഗം മുതലായവയിൽ പൂജിക്കപ്പെടുന്നവൻ ഞാനാകുന്നു' — അല്ലെങ്കിൽ ഇപ്രകാരം സദാ പൂജ…
  95. 95 kimetenātmabhāvena tṛptyā vā parapūjanam | sarvākāreṣu bhogyena yajanaṃ … ഈ ആത്മഭാവത്താൽ (താദാത്മ്യത്താൽ), അല്ലെങ്കിൽ (ഈ) തൃപ്തിയാൽ പരപൂജനത്തിന്റെ (മറ്റൊന്നിനെ…
  96. 96 bhuñje'haṃ yatra tatrāpi bhogalagnaḥ pratītitaḥ | śivo'smi sādhanāviṣṭaḥ … ഞാൻ എവിടെയും ഭോഗത്തിൽ ലഗ്നനായി (മുഴുകി) പ്രതീതിയാൽ (ജ്ഞാനത്തിലെ ദൃഢവിശ്വാസത്താൽ)…
  97. 97 śiva evānayā sthityā satyayā yāga uttamaḥ | yena … ഈ സത്യമായ സ്ഥിതിയാൽ (ദൃഷ്ടിയാൽ) ശിവൻമാത്രമാണ് ഉത്തമമായ യാഗം;
  98. 98 sa mayā kriyate yāgaḥ śivatvādyāga uttamaḥ | śivaṃ … ആ യാഗം എന്നാൽ ചെയ്യപ്പെടുന്നു, ശിവത്വം നിമിത്തം (അത്) ഉത്തമമായ യാഗമാകുന്നു.
  99. 99 bhinno'pyabhinna evāsmi śiva itthaṃ viceṣṭanam | śivo bhoktā … (പ്രതീതമായി) ഭിന്നനാണെങ്കിലും ഞാൻ അഭിന്നൻതന്നെയാകുന്നു, ശിവനായതിനാൽ — ഇപ്രകാരമാണ്…
  100. 100 bhuktvodeti śivāvasthā sthitetthaṃ bhoktṛrūpatā | śivaḥ kartā śivaḥ … ഭുജിച്ചതിനുശേഷം (അനുഭവിച്ചതിനുശേഷം) ശിവാവസ്ഥ ഉദിക്കുന്നു;
  101. 101 śiva eva phalāvasthā vyāpāra iti sādhuṣu | bhāvanākaraṇābhyāṃ … ശിവൻമാത്രമാണ് ഫലാവസ്ഥയും വ്യാപാരവും (പ്രവൃത്തിയും) — ഇപ്രകാരം സാധുക്കൾക്കിടയിൽ.
  102. 102 yathā tathā pratiṣṭhāmaḥ prabuddhasyeti vartanam | yaddṛśyaṃ yacca … 'ഏതുവിധത്തിലായാലും ഞങ്ങൾ (ശിവനിൽ) പ്രതിഷ്ഠിതരായിരിക്കുന്നു' — ഇപ്രകാരമാണ് പ്രബുദ്ധന്റെ…
  103. 103 yacchrāvyaṃ tacchivavyaktestacchivatvena saṃśritaḥ | gamye grāhye tathā vācye … — യാതൊന്ന് ശ്രാവ്യമോ (കേൾക്കാവുന്നതോ), അത് (എല്ലാം) ശിവന്റെ വ്യക്തി (പ്രകടനം) നിമിത്തം…
  104. 104 sthite śivatve baddhāstho bhavet sarvagataḥ śivaḥ | mantavye … ശിവത്വം സ്ഥിതമായിരിക്കെ, ദൃഢവിശ്വാസത്തിൽ ബദ്ധനായവൻ സർവഗതനായ ശിവനായിത്തീരും —…
  105. 105 sukhe duḥkhe vimohe ca sthito'haṃ paramaḥ śivaḥ | … സുഖത്തിലും ദുഃഖത്തിലും വിമോഹത്തിലും ഞാൻ പരമമായ ശിവനായി സ്ഥിതനായിരിക്കുന്നു;
  106. 106 bhavati śivamayātmā sarvabhāvena sarvaḥ എല്ലാവനും, (താൻ) എല്ലാമായിരിക്കുന്നതുകൊണ്ട്, ശിവമയമായ ആത്മാവുള്ളവനായിത്തീരുന്നു.
  107. 107 śaivādīni rahasyāni pūrvamāsanmahātmanām | ṛṣīṇāṃ vaktrakuhare teṣvevānugrahakriyā ശൈവം മുതലായ രഹസ്യങ്ങൾ പണ്ട് മഹാത്മാക്കളായ ഋഷിമാരുടെ വക്ത്രകുഹരത്തിൽ (മുഖത്തിന്റെ ഉള്ളിൽ)…
  108. 108 kalau pravṛtte yāteṣu teṣu durgamagocare | kalāpigrāmapramukhe samucchinne … കലിയുഗം പ്രവൃത്തമായപ്പോൾ, ആ (ഋഷിമാർ) കലാപഗ്രാമം മുൻനിൽക്കുന്ന ദുർഗമമായ ഗോചരത്തിലേക്ക്…
  109. 109 kailāsādrau bhraman devo mūrtyā śrīkaṃṭharūpayā | anugrahāyāvatīrṇaścodayāmāsa bhūtale — കൈലാസാദ്രിയിൽ ശ്രീകണ്ഠരൂപമുള്ള മൂർത്തിയോടെ വിഹരിക്കുന്ന ദേവൻ അനുഗ്രഹത്തിനായി അവതരിച്ച്…
  110. 110 muniṃ durvāsasaṃ nāma bhagavānūrdhvaretasam | nocchidyeta yathā śāstraṃ … ഊർധ്വരേതസ്സായ (ബ്രഹ്മചാരിയായ) ദുർവാസസ്സ് എന്ന മുനിയോട് ഭഗവാൻ (പറഞ്ഞു): 'ശാസ്ത്രം…
  111. 111 tataḥ sa bhagavān devādādeśaṃ prāpya yatnavān | sasarja … അനന്തരം ആ ഭഗവാൻ ദേവനിൽനിന്ന് ആദേശം (ആജ്ഞ) പ്രാപിച്ച് യത്നവാനായി ത്ര്യംബകാദിത്യൻ എന്ന…
  112. 112 tasmin saṃkramayāmāsa rahasyāni samantataḥ | so'pi gatvā guhāṃ … അവനിൽ രഹസ്യങ്ങളെ സമന്തതഃ (പൂർണമായി) സംക്രമിപ്പിച്ചു (പകർന്നു);
  113. 113 tannāmnā cihnitaṃ tatra sasarja manasā sutam | khamutpapāta … അവിടെ ആ പേരാൽ (ത്ര്യംബകം എന്ന) ചിഹ്നിതനായ ഒരു പുത്രനെ മനസ്സാൽ സൃഷ്ടിച്ചു;
  114. 114 siddhastadvatsutotpattyā siddhā evaṃ caturdaśa | yāvatpañcadaśaḥ putraḥ sarvaśāstraviśāradaḥ അവ്വണ്ണം പുത്രോത്പത്തിയാൽ (ഓരോരുത്തനും) സിദ്ധനായി;
  115. 115 sa kadācillokayātrāmāsīnaḥ prekṣate tataḥ | bahirmukhasya tasyātha brāhmaṇī … അവൻ ഒരിക്കൽ ഇരുന്നുകൊണ്ട് ലോകയാത്രയെ (ലോകവ്യാപാരത്തെ) വീക്ഷിക്കുന്നു;
  116. 116 rūpayauvanasaubhāgyabandhurā sā gatā dṛśam | dṛṣṭvā tāṃ lakṣaṇairyuktāṃ … രൂപം, യൗവനം, സൗഭാഗ്യം എന്നിവയാൽ ബന്ധുരയായ (മനോഹരയായ) അവൾ ദൃഷ്ടിയിൽ വന്നു;
  117. 117 sadharmacāriṇīṃ samyaggatvā tatpitaraṃ svayam | arthayitvā brāhmaṇīṃ tāmānayāmāsa … — സധർമചാരിണിയായി (ധർമപത്നിയായി);
  118. 118 brāhmaṇena vivāhena tato jātastathāvidhaḥ | tena yaḥ sa … ആ ബ്രാഹ്മണവിവാഹത്താൽ അനന്തരം അവ്വിധനായ (സിദ്ധനായ) ഒരുവൻ ജനിച്ചു;
  119. 119 nāmnā sa saṃgamādityo varṣādityo'pi tatsutaḥ | tasyāpyabhūt sa … അവൻ പേരാൽ സംഗമാദിത്യൻ;
  120. 120 ānandasaṃjñakastasmādudbabhūva tathāvidhaḥ | tasmādasmi samudbhūtaḥ somānandākhya īdṛśaḥ അവനിൽനിന്ന് ആനന്ദൻ എന്ന സംജ്ഞയുള്ള അവ്വിധനായ (ഒരുവൻ) ഉദ്ഭവിച്ചു;
  121. 121 karomi sma prakaraṇaṃ śivadṛṣṭyabhidhānakam | evameṣāṃ tryambakākhyā terambā … ഞാൻ ശിവദൃഷ്ടി എന്ന അഭിധാനമുള്ള (പേരുള്ള) പ്രകരണം (ഗ്രന്ഥം) രചിച്ചു.
  122. 122 sthitā śiṣyapraśiṣyādyairvistīrṇā maṭhikoditā | tadevametadvihitaṃ mayā prakaraṇaṃ manāk — ശിഷ്യപ്രശിഷ്യാദികളാൽ വിസ്തീർണമായി (പരന്ന്), ആ പേരുള്ള (ത്ര്യംബക)മഠിക എന്ന് സ്ഥിതമായി.