शिवदृष्टि
Śivadṛṣṭi
- 1 athedānīṃ pravaktavyaṃ yathā sarvaṃ śivātmakam | nāśakto vidyate … ഇനി ഇപ്പോൾ എല്ലാം എങ്ങനെ ശിവാത്മകമെന്നു പ്രതിപാദിക്കണം;
- 2 athaikasyādhikā śaktirnyūnaśaktinibandhinī ഇനി ഒന്നിന്റെ അധികമായ ശക്തി മറ്റൊന്നിന്റെ ന്യൂനശക്തിയെ നിയന്ത്രിക്കുന്നുവെങ്കിൽ —
- 3 svakāryaviṣaye sarvaḥ śakta eva nibandhanam | śaktasya śakyate … സ്വന്തം കാര്യവിഷയത്തിൽ എല്ലാം ശക്തംതന്നെ — അതാണ് നിബന്ധനം (ആധാരം);
- 4 nṛpādisādhanāpekṣā svakarmaphalatā bhavet | sarvaḥ śakto'pi sāpekṣa īśavanmohasāmyayoḥ രാജാദിസാധനത്തെ അപേക്ഷിക്കുന്നത് സ്വന്തം കർമത്തിന്റെ ഫലമത്രേ;
- 5 tasmādanekabhāvābhiḥ śaktibhistadabhedataḥ | eka eva sthitaḥ śaktaḥ śiva … അതിനാൽ അനേകഭാവങ്ങളായ ശക്തികളാൽ — അവയുടെ അഭേദത്താൽ — ഏകൻതന്നെ, ശക്തനായ ശിവൻതന്നെ, ആ ആ…
- 6 tathā yatra sadityevaṃ pratītistadasatkatham | yatsattatparamārtho hi paramārthastataḥ … അപ്രകാരം എവിടെ "സത്ത് (ഉണ്ട്)" എന്ന് ഇപ്രകാരം പ്രതീതി ഉണ്ടോ, അത് അസത്ത് എങ്ങനെ?
- 7 mithyājñānavikalpyānāṃ sattvaṃ cidvyaktiśaktatā മിഥ്യാജ്ഞാനത്താൽ വികല്പിക്കപ്പെടുന്നവയ്ക്കും സത്ത്വം (ഉണ്ട്);
- 8 vidyate tattadatrāpi śivatvaṃ kena vāryate | iti cedeṣu … ഇവിടെയും ആ ആ (വസ്തുക്കൾ) വിദ്യമാനമാണ്;
- 9 vyavahārāya satyatvaṃ naca vā vyavahāragam സത്യത്വം വ്യവഹാരത്തിനാണ്;
- 10 vyavahārastu dīnārairetairavyavahāragaiḥ എന്നാൽ വ്യവഹാരം നടക്കുന്നത് — വ്യവഹാരത്തിനു മാത്രമല്ലാത്ത — ഈ (യഥാർഥ)ദീനാരങ്ങളാലാണ്…
- 11 vyavahārasya satyatve sarvatrāsatyataiva te വ്യവഹാരത്തിനു മാത്രമേ സത്യത്വമുള്ളൂ എങ്കിൽ, നിന്റെ (മതത്തിൽ) സർവത്ര അസത്യതതന്നെ (വരും).
- 12 tasyāpi kiṃ śivāvāptiḥ kathamuktā hyasatyatā അതിനും (വ്യവഹാരത്തിനും) ശിവാവാപ്തി (ഉണ്ടോ)?
- 13 vikalpādeḥ samutpattiḥ sata eva prajāyate വികല്പാദികളുടെ സമുത്പത്തി സത്തിൽനിന്നുമാത്രമേ ഉണ്ടാകുന്നുള്ളൂ.
- 14 nābhāṣya vyavahārārthamevaṃ vastviti niścitam | tathaivāstu śivāvasthā kenāsau … വ്യവഹാരാർഥം ബോധത്തിൽ കൊണ്ടുവന്ന് "ഇപ്രകാരം വസ്തു" എന്നു നിശ്ചയിച്ചാൽ — ശിവാവസ്ഥ…
- 15 mithyātvaṃ kriyate kasya kiṃ kāle yatra tadbhavet | … മിഥ്യാത്വം ഏതിന്, എപ്പോൾ ചെയ്യപ്പെടുന്നു?
- 16 akāle jananaṃ kiṃcidbādhyate vā janikriyā | kṛtvā kāryaṃ … അകാലത്തിൽ (കാലമില്ലാത്തപ്പോൾ) വല്ല ജനനവും ബാധിക്കപ്പെടുമോ, അതോ ജനനക്രിയയോ?
- 17 athānubhavagā bādhā nānubhūto'nyathā bhavet | athendriyasya bādhyatvaṃ tatkālaṃ … ഇനി ബാധ അനുഭവഗതമെങ്കിൽ — അനുഭവിക്കപ്പെട്ടത് അന്യഥാ ആകുകയില്ല;
- 18 tadāndhyaṃ janyate kena tasya kālāntarasthiteḥ | sarvaiḥ samatvaṃ … അതിന്റെ (ഇന്ദ്രിയത്തിന്റെ) അന്ധത ഏതിനാൽ ജനിക്കുന്നു?
- 19 vyavahārasya bādhā cedvyavahāre yatheṣṭatā | kvacitsatyasuvarṇasya pratyante vyavahāritā വ്യവഹാരത്തിന്റെ ബാധയെങ്കിൽ വ്യവഹാരത്തിൽ യഥേഷ്ടത (വരും);
- 20 kūṭakārṣāpaṇādau vā vyavahāro'pi dṛśyate | tāvatā vyavahāro vā … അല്ലെങ്കിൽ കൂടകാർഷാപണാദിയിലും (കള്ളനാണയത്തിലും) വ്യവഹാരം കാണപ്പെടുന്നു;
- 21 atha ceddeśabādho vā taddeśe rajataṃ nahi ഇനി ദേശബാധയെങ്കിൽ — ആ ദേശത്ത് രജതം (വെള്ളി) ഇല്ലല്ലോ (എന്നു മാത്രമേ ഉള്ളൂ).
- 22 yatra kāle sarajato deśo'bhūtsa gatastadā | kālāntareṇa deśo'sau … ഏതു കാലത്ത് രജതസഹിതമായ ദേശം ഉണ്ടായോ, ആ (കാലം) അപ്പോൾ കടന്നുപോയി;
- 23 jñānāntareṇa jñānaṃ tadvirodhādatha bādhyate | na bādho bhinnakālatvātprāktanasyāpyabhāvataḥ ഇനി ഒരു ജ്ഞാനം മറ്റൊരു ജ്ഞാനത്താൽ, അവയുടെ വിരോധം മൂലം, ബാധിക്കപ്പെടുന്നുവെങ്കിൽ —…
- 24 sahānavasthitirnāsti virodhaḥ prāgvināśataḥ | anyonyaparihāro vā jñānājñānātmakaḥ sthitaḥ സഹാനവസ്ഥിതി (ഒരുമിച്ചു നിലനിൽക്കാത്തത്) ഇല്ല;
- 25 ajñānatve parijñāte tadā syātsvavirodhitā | ajñānatve svabhāvena virodhaḥ … അജ്ഞാനത്വം പരിജ്ഞാതമായാൽ (അറിയപ്പെട്ടാൽ) അപ്പോൾ സ്വവിരോധിത (സ്വയം പൊരുത്തക്കേട്) വരും;
- 26 naivamatra svabhāvatve virodho bādhanātmakaḥ | sa vivekadṛśā jñeyo … ഇവിടെ അപ്രകാരമല്ല;
- 27 tathā sarvavikalpānāṃ satyarūpatvadarśanāt | garuḍādiśarīreṣu viṣabhūtāpahārataḥ അപ്രകാരം സർവവികല്പങ്ങൾക്കും സത്യരൂപത്വം കാണപ്പെടുന്നതുകൊണ്ട് — ഗരുഡാദിശരീരങ്ങളിൽ…
- 28 pratiṣṭhādevakarmādidhyānādiphalayogataḥ | satye'pi na phalaṃ dṛṣṭaṃ kvacidajñānisevitāt പ്രതിഷ്ഠ-ദേവകർമ-ധ്യാനാദികളുടെ ഫലയോഗത്താൽ (ഫലം കാണപ്പെടുന്നു);
- 29 tasmādavasthitaṃ sarvaṃ sattvaṃ cidvyaktiyogitā | yatra yatra tatra … അതിനാൽ എല്ലാം അവസ്ഥിതമാണ്: സത്ത്വം ചിദ്വ്യക്തിയോഗിതയാണ്;
- 30 vyatireke na yujyeta vijñānaṃ hi ghaṭādiṣu | mūrtāmūrtadharmayogo … (വിഷയം ചിത്തിൽനിന്നു) വ്യതിരിക്തമെങ്കിൽ ഘടാദികളെക്കുറിച്ച് വിജ്ഞാനം യോജിക്കുകയില്ല;
- 31 amūrtā na ca vāṇūnāmantareva praveśitā | pratipattuḥ kathaṃ … അമൂർത്തമായ (ജ്ഞാനം) (ഘടത്തിന്റെ) അണുക്കൾക്കുള്ളിൽ പ്രവേശിപ്പിക്കപ്പെടുന്നുമില്ല;
- 32 śaśaśṛṅgādike nāpi syādvibhaktyā samanvayaḥ ശശശൃംഗാദിയുടെ (മുയൽക്കൊമ്പ് മുതലായ അസത്തുക്കളുടെ) കാര്യത്തിലും (ജ്ഞാനത്തിൽനിന്നു)…
- 33 ito'pi sarvaśivatā sata utpattiyogataḥ ഇതുകൊണ്ടും സർവശിവത ഉണ്ട് — സത്തിൽനിന്നുള്ള ഉത്പത്തിയോഗത്താൽ.
- 34 sa evāste purā tādṛkśaktirūpasvarūpakaḥ | sa eva kāryarūpeṇa … അവൻതന്നെ പൂർവം അത്തരം ശക്തിരൂപസ്വരൂപമായി അവസ്ഥിതനായിരിക്കുന്നു;
- 35 satkāryaṃ nopapannaṃ cetsataḥ kiṃ karaṇena yat | abhivyaktirathāsyātra … "സത്കാര്യം (കാര്യം കാരണത്തിൽ മുൻകൂട്ടി ഉണ്ടെന്നത്) യുക്തമല്ല;
- 36 kriyate hyasatī vātha satyāḥ kiṃ nopalabdhatā | vyaktyabhāvādathānantyamasatyā … (അഭിവ്യക്തി) അസത്തായി ചെയ്യപ്പെടുന്നുവോ?
- 37 naivaṃ yasmāttāṃ vihāya sarvatrānyatra satkriyā അപ്രകാരമല്ല;
- 38 ityabhyupagamo'smākaṃ naikenānyatra tulyatā | kalpyā vaiśeṣikāṇāṃ hi kartṛtaiveśvare … എന്ന് നമ്മുടെ അഭ്യുപഗമം (സിദ്ധാന്തം);
- 39 tadvanna kiṃ pṛthivyāderbauddhe jñānamavasthitam | svānyaprakāśakaṃ nānyattadvadanyanna kiṃ … അതുപോലെ പൃഥിവ്യാദികളുടെ ജ്ഞാനം ബുദ്ധിയിൽ അവസ്ഥിതമല്ലേ?
- 40 bāhyaṃ rūpādi jalpanti pramāṇaṃ codanaiva te | niyamāddharmaviṣaye … അവർ (മീമാംസകർ) രൂപാദി ബാഹ്യമെന്നു ജല്പിക്കുന്നു;
- 41 bahūnāṃ kalpanīyātra naca vā vyatirekataḥ | vyaktiḥ sthitā … ഇവിടെ പല (അഭിവ്യക്തികൾ) കല്പിക്കേണ്ടതില്ല;
- 42 1dīpena kriyate vyaktirghaṭādeḥ sata eva vā "ദീപത്താൽ ഘടാദിയുടെ — സത്തായതിന്റെ മാത്രം — അഭിവ്യക്തി ചെയ്യപ്പെടുന്നു" എന്നു പറയാം;
- 43 yathā sataḥ kriyāvyaktirvyakteḥ sattve tathā kṛtiḥ | ekenāparatulyatvānnaca … സത്തായതിന്റെ ക്രിയാവ്യക്തി (പ്രവൃത്തി-പ്രകടനം) എപ്രകാരമോ, അപ്രകാരം അഭിവ്യക്തിയുടെ…
- 44 ghaṭāntaraṃ pūrvadṛṣṭamākalayayātha ceṣṭanam മുമ്പുകണ്ട മറ്റൊരു ഘടത്തെ മനസ്സിൽ കൊണ്ടുവന്ന് പിന്നെ (കുശവൻ) ചേഷ്ടിക്കുമ്പോൾ —
- 45 aṅkuro jāyata iti na bhavetkārakātmatā "അങ്കുരം ജനിക്കുന്നു" എന്നതിന് (മുമ്പുകണ്ട ബീജം ഇല്ലെങ്കിൽ) കാരകാത്മത (കാരകത്വം)…
- 46 asattve kārakāṇaṃ hi samūho na bhavettadā | karmākhyasya … (കാര്യം) അസത്തായാൽ കാരകങ്ങളുടെ സമൂഹം അപ്പോൾ ഉണ്ടാകുകയില്ല;
- 47 tasmātsa eva bhagavānsvayameva prakalpate | tathātathābhāvarūpaiḥ sanneva parameśvaraḥ അതിനാൽ ആ ഭഗവാൻതന്നെ സ്വയമേവ — ആ ആ ഭാവരൂപങ്ങളായി — രൂപപ്പെടുന്നു;
- 48 svayam ca na prajāyeta kenānyena prajanyate | vyatiriktena … (കാര്യം) സ്വയം ജനിക്കുകയില്ല;
- 49 janmakāle ghaṭābhāvātsaṃbandho naiva kārakaiḥ ജന്മകാലത്ത് ഘടത്തിന്റെ അഭാവം മൂലം കാരകങ്ങളുമായി സംബന്ധം ഇല്ലതന്നെ.
- 50 nāsaṃbaddhasya karaṇaṃ satkāryāccetsa vidyate | sannapyasāvasaṃvedyo vyañjakasyāpyabhāvataḥ സംബന്ധമില്ലാത്തതിന്റെ കരണം (ഉണ്ടാക്കൽ) ഇല്ല;
- 51 ito'pi viddhi satkāryaṃ mṛtpiṇḍātkiṃ ghaṭaḥ pṛthak ഇതുകൊണ്ടും സത്കാര്യം അറിയുക: മൃത്പിണ്ഡത്തിൽനിന്ന് (മൺകട്ടയിൽനിന്ന്) ഘടം പൃഥക്കാണോ?
- 52 apṛthagvā pṛthaktve tu paṭādeḥ karaṇaṃ na kim | … അല്ലെങ്കിൽ അപൃഥക്കോ?
- 53 nāmasaṃsthānabhedaśceddhaste muṣṭyādyabheditā | sthitameva hi satkāryamata evāvināśitā നാമ-സംസ്ഥാനഭേദമെങ്കിൽ (പേരും ആകൃതിയും വ്യത്യാസമെങ്കിൽ) — കൈയിൽ മുഷ്ടി മുതലായവ…
- 54 nāśaḥ kaṭakarūpeṇa sadbhāvaḥ kuṇḍalādinā കടകരൂപേണ (വളയായി) നാശം, കുണ്ഡലാദിയായി (കമ്മലായി) സദ്ഭാവം (ഉണ്ടാകൽ).
- 55 kiṃ śivatvena tadvyāptamavyāptaṃ vābhidhīyatām ആ (ലോകം) ശിവത്വത്താൽ വ്യാപ്തമോ അവ്യാപ്തമോ എന്നു പറയട്ടെ.
- 56 naivaṃ yato hi bhāvānāṃ vināśe'smāsu neṣṭatā അപ്രകാരമല്ല;
- 57 abhivyaktervināśitve tathāpyānantyamāpatet അഭിവ്യക്തിയുടെ വിനാശിത്വമെങ്കിലും ആനന്ത്യം (അനന്തപ്രതിഗമനം) വന്നുചേരും.
- 58 indriyāṇāmasāmarthyamātramatra vināśitā | asāvevānabhivyaktiḥ sa pracchannastadā sthitaḥ ഇവിടെ ഇന്ദ്രിയങ്ങളുടെ അസാമർഥ്യമാത്രമാണ് വിനാശിത എന്നു (പറയപ്പെടുന്നത്);
- 59 ito'pi nāśo nāstyasya ghaṭasya karaṇātpunaḥ | nābhāvaprāptarūpasya karaṇaṃ … ഇതുകൊണ്ടും ഈ ഘടത്തിന് നാശം ഇല്ല — വീണ്ടും അത് ഉണ്ടാക്കാവുന്നതുകൊണ്ട്;
- 60 itaśca sarvaśivatāvayavebhyo na kutracit ഇതുകൊണ്ടും സർവശിവത (സിദ്ധിക്കുന്നു): അവയവങ്ങളിൽനിന്ന് അവയവിക്ക് ഒരിടത്തും വ്യതിരേകം…
- 61 vyatireko'vayavinastadevedaṃ vicāryatām | bhinneṣvaikyamabhedaśca yathā tatra vyavasthitam അവയവിയുടെ വ്യതിരേകം — ആ ഇതേ കാര്യം വിചാരിക്കപ്പെടട്ടെ: ഭിന്നങ്ങളിൽ (അവയവങ്ങളിൽ) ഏകത്വവും…
- 62 tathā tatra parijñeyaṃ patyuḥ sāmarthyamīdṛśam | abhinne bhedatā … അപ്രകാരം അവിടെ പതിയുടെ (ഈശ്വരന്റെ) ഇത്തരം സാമർഥ്യം പരിജ്ഞേയമാണ് — യാതൊന്നിനാൽ അഭിന്നത്തിൽ…
- 63 kva pāṇipādaṃ kva śiro yathaikyaṃ bhinnadeśagam എവിടെ കൈ-കാൽ, എവിടെ ശിരസ്സ് — ഭിന്നദേശങ്ങളിലുള്ളവയ്ക്ക് ഏകത്വം (ശരീരത്തിന്റെ) എപ്രകാരമോ…
- 64 śabdādergrahaṇaṃ nāsti pūrvāparasahoditaiḥ (ഭേദപക്ഷത്തിൽ) പൂർവം-അപരം-സഹം എന്നിങ്ങനെ ഉദിക്കുന്നവയാൽ (അക്ഷരങ്ങളാൽ) ശബ്ദാദിയുടെ ഗ്രഹണം…
- 65 manasaḥ preraṇaṃ kasmātprāgjñānena vinā sthitā | sarvaikatāta evātra … മനസ്സിന്റെ പ്രേരണം എന്തിൽനിന്ന്?
- 66 ghaṭate kathaṃ nimittasya prāgyogāyogacoditaiḥ | yoge jāgradavasthaiva tasmātsarvaṃ … (ഉണരുന്നതിന്റെ) നിമിത്തം (ജാഗ്രദവസ്ഥയ്ക്കു) മുമ്പ് — അതിന്റെ യോഗ-അയോഗത്താൽ പ്രേരിതമായവയാൽ…
- 67 sāmānyarūpatā vāsti sā cābhinnā viśeṣataḥ | bhinnābhinnātmakaḥ kvāpi … അല്ലെങ്കിൽ സാമാന്യരൂപത (പൊതുധർമം) ഉണ്ട്;
- 68 bauddhasya cenna sāmānyamanumānaṃ nivartate | yathā suvarṇabhāṇḍeṣu na … ബൗദ്ധന് സാമാന്യമില്ലെങ്കിൽ അനുമാനം ഇല്ലാതാകും;
- 69 suvarṇamānayetyukte śūnyatā kiṃ pratīyate | viśeṣasparśavirahātkadācidapi yujyate "സ്വർണം കൊണ്ടുവരൂ" എന്നു പറയുമ്പോൾ ശൂന്യതയാണോ പ്രതീതമാകുന്നത്?
- 70 tattvasyaikyaṃ vinā na syādekasyaiva viruddhatā | sāmānyena viśeṣeṇa … തത്ത്വത്തിന്റെ ഏകത്വമില്ലാതെ ഒന്നിനുതന്നെ വിരുദ്ധത (പരസ്പരവിരുദ്ധധർമം) ഉണ്ടാകുകയില്ല;
- 71 viruddharūpayorbhinnakaraṇagrāhyayorapi | mukhe hi śabdo bhūmau ca vidyate'rthaḥ … വിരുദ്ധരൂപങ്ങളും ഭിന്നകരണഗ്രാഹ്യങ്ങളും (വ്യത്യസ്ത ഇന്ദ്രിയങ്ങളാൽ ഗ്രഹിക്കപ്പെടുന്നവയും)…
- 72 tathātmāderadṛṣṭasya tacchabdairyogitā katham അപ്രകാരം അദൃഷ്ടമായ (കാണപ്പെടാത്ത) ആത്മാദിയുടെ ആ ശബ്ദങ്ങളുമായുള്ള യോഗിത എങ്ങനെ?
- 73 asataḥ śaśaśṛṅgādeḥ śaśaśṛṅgādinānvayaḥ | ghaṭate jātucinnaivamasatāṃ vyavahāryatā അസത്തായ ശശശൃംഗാദിയുടെ (മുയൽക്കൊമ്പിന്റെ) 'ശശശൃംഗം' ഇത്യാദി ശബ്ദവുമായുള്ള അന്വയം ഒരിക്കലും…
- 74 śabdena cettadevaṃ hi sarvasaṃsāranāśatā | asatyavyavahāreṇa tādṛgeva jagadbhavet ശബ്ദത്താൽ(മാത്രം വ്യവഹാരം നടക്കുന്നു) എങ്കിൽ, അപ്രകാരം സർവസംസാരനാശത (വരും);
- 75 tathābhinavajātasya tānāmnā saṃgamaḥ katham | tatsaṃgamasyāsatyatve yantravaśyādikaṃ katham അപ്രകാരം പുതുതായി ജനിച്ചതിന് (ശിശുവിന്) ആ പേരുമായി സംഗമം എങ്ങനെ?
- 76 tasmādaikyena tattvasya sarvaṃ tadapi yujyate | vyatiriktena śabdena … അതിനാൽ തത്ത്വത്തിന്റെ ഏകത്വത്താൽ ആ എല്ലാം യോജിക്കുന്നു — വ്യതിരിക്തമായ (ഭിന്നമായ)…
- 77 kathaṃ na devadattasya yajñadattavadākhyayā | atra saṃketitatvāccet saṃketenātra … യജ്ഞദത്തന്റെ കാര്യത്തിലെപ്പോലെ ദേവദത്തന്റെ ആഖ്യയാൽ (പേരാൽ) എന്തുകൊണ്ടല്ല?
- 78 saṃyogaścenna dūreṣu mūrtāmūrteṣu yujyate | śabdasyoccāritadhvaṃsānnaṣṭānaṣṭadvaye naca സംയോഗമെങ്കിൽ — ദൂരസ്ഥവും മൂർത്ത-അമൂർത്തവുമായവയ്ക്കിടയിൽ അത് യോജിക്കുകയില്ല;
- 79 vācyavācakarūpaścetsa eṣa niyamaḥ kutaḥ | yattasya vācakatvaṃ hi … വാച്യ-വാചകരൂപമെങ്കിൽ — ഈ നിയമം എവിടെനിന്ന്?
- 80 vācyavācakarūpatve vācyavācakatānvayaḥ | itaścāsti jagatyaikyaṃ pratyakṣāgrahaṇādapi വാച്യ-വാചകരൂപത്വമെങ്കിൽ (തന്നെ) വാച്യ-വാചകത്വത്തിന്റെ അന്വയം (ഏകത്വം സ്ഥാപിക്കുന്നു);
- 81 svalakṣaṇena yogitvādvyavahārasya sarvataḥ | loke cānupapatteśca pramā ca … സ്വലക്ഷണവുമായി (വ്യക്തിവിശേഷവുമായി) വ്യവഹാരത്തിന് സർവത്ര യോഗിത ഉള്ളതുകൊണ്ടും, ലോകത്തിൽ…
- 82 bālamūkādivijñānasadṛśī kidṛśī kriyā | savikalpasya yogitvādyathāvastu grahaḥ katham ശിശു-മൂകാദികളുടെ വിജ്ഞാനത്തിനു സദൃശമായ ക്രിയ ഏതുതരത്തിലുള്ളതാണ്?
- 83 tena jñeyamekameva vastu bhinne grahaḥ kutaḥ | tathānumānaṃ … അതിനാൽ ജ്ഞേയം ഏകവസ്തുമാത്രമേയുള്ളൂ;
- 84 apūrvayorgṛhīte'pi tatkālaṃ gatayordvayoḥ | agṛhīte na gṛhītaḥ sambandho'gniḥ … മുമ്പ് ഒരുമിച്ചു ഗ്രഹിക്കപ്പെടാത്ത (ധൂമ-അഗ്നി) ദ്വയത്തിൽ — അവ ഗ്രഹിക്കപ്പെട്ടാലും ആ…
- 85 sāmānyamaviśeṣaṃ cedaviśeṣātkutaḥ pramā | viśeṣasyāpyapūrvatve kathaṃ cāsti samanvayaḥ സാമാന്യം അവിശേഷമെങ്കിൽ (വിശേഷമില്ലാത്തതെങ്കിൽ), അവിശേഷത്തിൽനിന്ന് പ്രമ (പ്രമാണജ്ഞാനം)…
- 86 sādṛśyādatha cennāsti yāthātmyena samāgamaḥ | naca vātrānumānatvaṃ dhūmataḥ … സാദൃശ്യത്താൽ (സമന്വയം) എങ്കിൽ — യഥാർഥമായി (തന്മൂലവസ്തുവുമായി) സമാഗമം ഇല്ല;
- 87 tatsambandhādathocyeta sambandhe dviṣṭhatā naca | dviniṣṭhatvādekataragrahaṇānnāpi tadgrahaḥ ഇനി "അവയുടെ സംബന്ധത്താൽ (അനുമാനം)" എന്നു പറഞ്ഞാൽ — സംബന്ധത്തിന് ദ്വിഷ്ഠത…
- 88 dhūmadṛṣṭyātha kalpyeta vahnistadyogitāpi ca | itaretaradoṣo'tra durnivāraḥ prasajyate ഇനി ധൂമദർശനത്താൽ അഗ്നിയും അതുമായുള്ള യോഗവും കല്പിക്കപ്പെടുന്നുവെങ്കിൽ — ഇവിടെ ഇതരേതരദോഷം…
- 89 yāvanna vahnikalanā na yogakalanā bhavet | yāvadvā yogakalanā … എത്രകാലം അഗ്നിയുടെ കലനം (ഗ്രഹണം) ഇല്ലയോ, അത്രകാലം യോഗകലനവും (വ്യാപ്തിഗ്രഹണവും) ഉണ്ടാകില്ല;
- 90 āptavākyādathāstīha tatsatyatve'dṛḍhā matiḥ | na rājate hyayovaktā satyabhāṣī … ഇനി "ആപ്തവാക്യത്താൽ (പ്രമാണികന്റെ വാക്കാൽ) ഇവിടെ (പ്രമ) ഉണ്ട്" എങ്കിൽ — അതിന്റെ…
- 91 so'pyanyathā pradarśyetākṣayato rāgadveṣayoḥ | pitrāderapyasatyatvaṃ tatrānyatra na niścayaḥ അവനും രാഗ-ദ്വേഷങ്ങളുടെ അക്ഷയത്താൽ (നാശമില്ലായ്മയാൽ) അന്യഥാ (വസ്തുവിനെ വ്യത്യസ്തമായി)…
- 92 tasmānna bhede bhāvānāṃ tadgrahādyapi yujyate | kṣaṇabhaṃgaparāmarśādapyetadupapadyate അതിനാൽ ഭാവങ്ങളുടെ ഭേദത്തിൽ അവയുടെ ഗ്രഹണാദിയും യോജിക്കുകയില്ല;
- 93 śaktāśaktavikalpairhi dīpajvālādyudāhṛtaiḥ | sthiratā nopapannā te pratyakṣeṇāpica sthitā ദീപജ്വാലാദിയാൽ ഉദാഹരിക്കപ്പെട്ട ശക്ത-അശക്തവികല്പങ്ങളാൽ (വസ്തുക്കളുടെ) സ്ഥിരത നിന്റെ…
- 94 sthiratvaṃ kṣaṇikatvaṃ ca pramāṇāṃ cintayā sthitam | apyasaṃvādarūpaṃ … സ്ഥിരത്വവും ക്ഷണികത്വവും പ്രമാണങ്ങളുടെ ചിന്തയാൽ (പരിശോധനയാൽ) സ്ഥിതമെങ്കിലും,…
- 95 yāvanna sarvabhāvānāmekatvena vyavasthitiḥ | pareṇa kṣaṇabhaṃgasya parāmarśāgamaḥ kutaḥ സർവഭാവങ്ങളുടെയും ഏകത്വേനയുള്ള വ്യവസ്ഥിതി ഇല്ലാത്തിടത്തോളം, പ്രതിയോഗിക്ക് (എതിർവാദിക്ക്)…
- 96 tato'pyetacchivātmatvaṃ bhāvānāmupapadyate | tathārthāvagatirvākyātpadādvā nopapadyate അതുകൊണ്ടും ഭാവങ്ങളുടെ ഈ ശിവാത്മത്വം ഉപപന്നമാകുന്നു;
- 97 kṣaṇikatvena śabdānāmanabhivyaktito'pivā | sphoṭābhivyaṃgyapakṣe tu tatrāpi kramatā katham ശബ്ദങ്ങളുടെ ക്ഷണികത്വം മൂലം (ഒരുമിച്ച്) അനഭിവ്യക്തമാകുന്നതുകൊണ്ടും (അർഥബോധം ഇല്ല);
- 98 nirbhāgatvātsphoṭatattve sphoṭatattvātmakātkatham | ābhāsarūpavastūnāṃ śābdikānno bhavedgrahaḥ സ്ഫോടതത്ത്വം നിർഭാഗമായതുകൊണ്ട് (ഭാഗമില്ലാത്തതുകൊണ്ട്), സ്ഫോടതത്ത്വസ്വരൂപമായതിൽനിന്ന്…
- 99 tasmādevaṃvidhe'rthe'pi yuktatā syādihaikyataḥ | tathātmecchāvaśānnākṣagrāme ceṣṭopapadyate അതിനാൽ ഇത്തരം വിഷയത്തിലും ഇവിടെ ഏകത്വത്താൽ യുക്തത (യോജിപ്പ്) ഉണ്ടാകും;
- 100 mūrtacodakavaikalyānmanaścetpreryatāsya no | ekatve punarīdṛk syātsarvatraiva hi yuktatā "മൂർത്തമായ ചോദകത്തിന്റെ (പ്രേരകത്തിന്റെ) വൈകല്യം മൂലം (അഭാവം മൂലം) മനസ്സ്…
- 101 nacāpi bhede bhāvānāṃ grahaṇaṃ jñānameva vā | saṃyogenopapadyeta … ഭാവങ്ങളുടെ ഭേദത്തിലും ഗ്രഹണമോ ജ്ഞാനമോ — സംയോഗത്താൽ (ഇന്ദ്രിയസമ്പർക്കത്താൽ) —…
- 102 naivamakṣārthasaṃyogamātrāt kiṃ boddhurudyamaḥ | saṃyoge'nyasya sañjāte kathamanyasya boddhṛtā അപ്രകാരമല്ല;
- 103 manaso'bhinnakālatvāt smṛtijñānamathocyate | prārabdhaścāsamāptaśca vartamānaḥ kriyāmanu മനസ്സിന്റെ അഭിന്നകാലത്വം മൂലം (ആത്മാവുമായി ഒരേ കാലത്തായതുകൊണ്ട്) സ്മൃതിജ്ഞാനം എന്നു…
- 104 prakriyāmātramevaitadyataḥ pūrvāparātmatā | kriyāyāḥ kārakāṇāṃ hi kramo'styeva svakarmaṇi ഇത് പ്രക്രിയാമാത്രമേ ആകുന്നുള്ളൂ;
- 105 yatra pūrvāparau śabdau kālaikyaṃ tatra yujyate | manasā … എവിടെ പൂർവ-അപര ശബ്ദങ്ങൾ ഉണ്ടോ, അവിടെ കാലൈക്യം (കാലത്തിന്റെ ഏകത) യോജിക്കുന്നു;
- 106 śāśakyā mūrtarūpatvādrūpaṃ cenna kathaṃ guṇaḥ | guṇino nīyate'nyatra … "(രൂപം) മൂർത്തരൂപമായതുകൊണ്ട് ഗ്രാഹ്യമാണ്" എങ്കിൽ — രൂപം (വർണം) ഗുണമല്ലയോ?
- 107 atha jñānaṃ na manasastajjñānamupapadyate | karaṇatvājjaḍatvācca tasya cedātmanātra … ഇനി ജ്ഞാനം മനസ്സിന്റേതല്ലെങ്കിൽ, ആ ജ്ഞാനം (എങ്ങനെ) ഉപപന്നമാകുന്നു?
- 108 karaṇe jñānasambandhādbāhyārthe kiṃ na kalpyate | buddherguṇatvaṃ manasi … കരണത്തിൽ (മനസ്സിൽ) ജ്ഞാനസംബന്ധം മൂലം (ജ്ഞാനം കല്പിക്കുന്നുവെങ്കിൽ) ബാഹ്യാർഥത്തിൽ…
- 109 evaṃvidho ghaṭo'trāste ityātmā pratibodhyate | tadevaṃ pūrvadṛṣṭasya varṇanāsadṛśaṃ … "ഇത്തരം ഘടം ഇവിടെയുണ്ട്" എന്ന് ആത്മാവ് ബോധിപ്പിക്കപ്പെടുന്നു (എങ്കിൽ) — അപ്രകാരം ഇത്…
- 110 varṇanena ca caitanyametāvanmanaso yadi | svātmaśaktisamāveśādamūrtāveśatā katham വർണനത്താൽ (വിവരണത്താൽ മാത്രം) മനസ്സിന്റെ ചൈതന്യം ഇത്രമാത്രമെങ്കിൽ — സ്വന്തം ആത്മശക്തിയുടെ…
- 111 tena vā sampratīte'rthe kriyate kiṃ tadātmanā | tatsvarūpātmasaṃyogaḥ … അല്ലെങ്കിൽ അതിനാൽ (മനസ്സിനാൽ) അർഥം സമ്പ്രതീതമായപ്പോൾ (അറിയപ്പെട്ടപ്പോൾ) ആ ആത്മാവിനാൽ…
- 112 manasāveditārthasya taddeśitvamathocyate | varṇite yogitā kasya yadi vā … മനസ്സിനാൽ ആവേദിതമായ (അറിയിക്കപ്പെട്ട) അർഥത്തിന് ആ ദേശത്തിലുള്ളത് (ആത്മാവുമായുള്ള…
- 113 saṃskaroti tadātmānamamūrte saṃskṛtiḥ katham | tadrūpamātmanyetadyenāśleṣo yadi cocyate (ആത്മാവ്) ആ സ്വന്തം ആത്മാവിനെ സംസ്കരിക്കുന്നു (എങ്കിൽ) — അമൂർത്തത്തിൽ സംസ്കൃതി (സംസ്കരണം)…
- 114 caitanyenāpyamūrtena miśratānyasya kīdṛśī | kiṃ svayaṃ tatprameyatvamasya cedatirekataḥ അമൂർത്തമായ ചൈതന്യത്തോടുപോലും അന്യത്തിന്റെ (വിഷയത്തിന്റെ) മിശ്രത (കൂടിച്ചേരൽ)…
- 115 manasā kiṃ kimakṣeṇa tena cettatparamparā | evaṃ tadandhapāramparyatvarūpamidaṃ … (എങ്കിൽ ജ്ഞാനത്തിന്) മനസ്സുകൊണ്ട് എന്ത്, ഇന്ദ്രിയംകൊണ്ട് എന്ത്?
- 116 kimātmapreraṇenātra jñāte'jñāte'thavā bahiḥ | jñāte tu jñānarūpatvāt preraṇaṃ … ഇവിടെ ആത്മപ്രേരണംകൊണ്ട് എന്ത് — (വിഷയം) ജ്ഞാതമോ, അജ്ഞാതമോ, അല്ലെങ്കിൽ ബാഹ്യമോ?
- 117 ajñāte'mutra yāhīti preryate kena mānasam | preryapreraṇatatkartṛdvayaikyādupapadyate അജ്ഞാതമെങ്കിൽ "അവിടേക്കു പോകൂ" എന്ന് മാനസത്തെ (മനസ്സിനെ) ഏതിനാൽ പ്രേരിപ്പിക്കും?
- 118 tasmājjñeyaṃ samagraikyavastu śaivaṃ vyavasthitam | tathā smaraṇayogācca smaryate … അതിനാൽ സമഗ്രൈക്യവസ്തു (എല്ലാറ്റിന്റെയും ഏകത്വമായ വസ്തു) ശൈവമായി വ്യവസ്ഥിതമെന്ന് അറിയണം;
- 119 yādṛgdṛṣṭaṃ dṛṣṭatā syādathavā jñānameva tat | dṛṣṭasmaraṇayoraikye sthite … എപ്രകാരം ദൃഷ്ടമോ (കാണപ്പെട്ടോ) ആ ദൃഷ്ടത (ദർശിതാവസ്ഥ) (സ്മൃതിയിലും) ആകുമോ?
- 120 tathā sā pratyabhijñānātsa evāyamiti sthitiḥ | yujyate kathamatraiva … അപ്രകാരം ആ പ്രത്യഭിജ്ഞാനത്താൽ (തിരിച്ചറിവിനാൽ) "ഇത് ആ ആൾതന്നെ" എന്ന സ്ഥിതി (നിശ്ചയം) —…
- 121 dvayoraikyamanaikyaṃ vā tadaikyaṃ bhinnayoḥ katham | anaikye na … രണ്ടിന് ഏകത്വമോ അനൈക്യമോ?
- 122 tasmādaikyamiha spaṣṭaṃ saṃsāre samavasthitam | eṣaiva vārtā saṃyoge … അതിനാൽ ഏകത്വം ഇവിടെ സ്പഷ്ടമായി സംസാരത്തിൽ സമവസ്ഥിതമാണ്;
- 123 paraspareṇa cāpyatra teṣāṃ rūpeṇa vānyathā | tasmāt samastabhāvānāmaikyenaivāsti … ഇവിടെ (വസ്തുക്കൾ) പരസ്പരം അവയുടെ രൂപേണയോ അന്യഥായോ (സംയോഗിക്കുന്നു);
- 124 śivikodvāhakānāṃ ca nyāya eṣo'nuvartatām | paracittaparijñānāttasmājjñeyaikyatā tataḥ ശിബികോദ്വാഹകരുടെ (പല്ലക്കു ചുമക്കുന്നവരുടെ) ഈ ന്യായവും ഇവിടെ അനുവർത്തിക്കട്ടെ;