तन्त्रसार
Tantrasāra
- 1 yad idaṃ vibhavātmakaṃ bhuvanajātam uktaṃ garbhīkṛtānantavicitrabhoktṛbhogyaṃ tatra yad … విభవాత్మకమై, అనంత వివిధ భోక్త, భోగ్యములను తన గర్భమున కలిగిన ఈ భువన సముదాయము చెప్పబడినది.
- 2 yat tu katipayakatipayabhedānugataṃ rūpaṃ tat tattvaṃ yathā pṛthivī … కాని కొద్దికొద్ది భేదములలో మాత్రమే అనుగతమైన రూపమేదో అది తత్త్వము - ఉదాహరణకు, పృథివి అను…
- 3 tatra eṣāṃ tattvānāṃ kāryakāraṇabhāvo darśyate sa ca dvividhaḥ ఇక ఈ తత్త్వములకు కార్యకారణ భావము చూపబడుచున్నది;
- 4 pāramārthikaḥ sṛṣṭeś ca పారమార్థికమైనది, మరియు సృష్టికి చెందినది.
- 5 tatra pāramārthika etāvān kāryakāraṇabhāvo yad uta kartṛsvabhāvasya svatantrasya … వాటిలో పారమార్థిక కార్యకారణ భావమనగా ఇంతియే: కర్తృ స్వభావుడు, స్వతంత్రుడు అగు భగవంతుడు ఈ…
- 6 kalpitas tu kāryakāraṇabhāvaḥ parameśecchayā niyatiprāṇayā nirmitaḥ sa ca … కల్పిత కార్యకారణ భావమైతే నియతి ప్రాణముగా కల పరమేశ్వర ఇచ్ఛచే నిర్మితము.
- 7 tatrāpi ca parameśvarasya kartṛtvānapāya iti akalpito 'pi asau … మరియు అందులోను పరమేశ్వరుని కర్తృత్వమునకు అపాయము లేనందున, ఈ పారమార్థికము అకల్పితమైనను…
- 8 pāramārthike hi bhittisthānīye sthite rūpe sarvam idam ullikhyamānaṃ … ఏలయన పారమార్థికమైన, భిత్తి (గోడ) స్థానములో ఉండు రూపము నిలిచియుండగనే దానిపై చిత్రింపబడు ఈ…
- 9 sā hi samastabhāvasandarbhamayī svatantrasaṃvedanamahimnā tathā niyatanijanijadeśakālabhāvarāśisvabhāvā pratyekaṃ vastusvarūpaniṣpattisamaye … ఏలయన ఆ సామగ్రి సమస్త భావముల సందర్భమయమై, స్వతంత్ర సంవేదన మహిమచే, నియత నిజనిజ దేశ, కాల, భావ…
- 10 ity evaṃ saṃvedanasvātantryasvabhāvaḥ parameśvara eva viśvabhāvaśarīro ghaṭāder nirmātā … ఈ విధముగా సంవేదన స్వాతంత్ర్య స్వభావుడు, విశ్వభావ శరీరుడు అగు పరమేశ్వరుడే ఘటాదుల నిర్మాత -…
- 11 tasmāt sāmagrīvādo 'pi viśvaśarīrasya saṃvedanasyaiva kartṛtāyām upodbalakaḥ కావున సామగ్రీవాదము సైతము విశ్వ శరీరమైన సంవేదనపు కర్తృత్వమునకే ఉపోద్బలకము (బలపరచునది).
- 12 merau hi tatrasthe na bhavet tathāvidho ghaṭaḥ ఏలయన కుంభకారుడు మేరువుపై ఉన్నచో అట్టి ఘటము కలుగదు.
- 13 evaṃ kalpite 'smin kāryatve śāstreṣu tattvānāṃ kāryakāraṇabhāvaṃ prati … ఈ విధముగా ఈ కార్యత్వము కల్పితముగా తీసుకొనినపుడు, శాస్త్రములలో తత్త్వముల కార్యకారణ భావమును…
- 14 tatra nijatantradṛśā taṃ kalpitaṃ darśayāmaḥ ఇక మన నిజ తంత్ర దృష్టిచే ఆ కల్పితమును చూపెదము.
- 15 tatra parameśvaraḥ pañcabhiḥ śaktibhiḥ nirbhara ity uktam sa … పరమేశ్వరుడు ఐదు శక్తులతో నిర్భరుడని చెప్పబడినది.
- 16 citprādhānye śivatattvam ānandaprādhānye śaktitattvam icchāprādhānye sadāśivatattvam icchāyā hi … చిత్ ప్రాధాన్యమున శివ తత్త్వము;
- 17 atra ca tattveśvarāḥ śivaśaktisadāśiveśvarānantāḥ brahmeva nivṛttau eṣāṃ sāmānyarūpāṇāṃ … మరియు ఇచట ఈ తత్త్వములకు ఈశ్వరులు శివ, శక్తి, సదాశివ, ఈశ్వర, అనంతులు - నివృత్తి (పృథివి)లో…
- 18 iyati sākṣāt śivaḥ kartā aśuddhaṃ punar adhvānam anantāparanāmāghoreśaḥ … ఇంత మేరకే (శుద్ధాధ్వ వరకే) శివుడు సాక్షాత్తుగా కర్త.
- 19 tatra loliko 'pūrṇam anyatārūpaḥ parispandaḥ akarmakam abhilāṣamātram eva … అందులో లోలిక (కాంక్ష) అపూర్ణమైనది, అన్యతా రూపమైన పరిస్పందము;
- 20 rāgatattvaṃ tu karmāvacchinno 'bhilāṣaḥ రాగ తత్త్వమైతే కర్మ (నిర్దిష్ట విషయము)చే అవచ్ఛిన్నమైన అభిలాష.
- 21 karma tu tatra karmamātraṃ buddhidharmas tu rāgaḥ karmabhedacitra … అచట కర్మ కర్మ మాత్రమే;
- 22 so 'yaṃ malaḥ parameśvarasya svātmapracchādanecchātaḥ nānyat kiñcit vastv … ఈ మలము పరమేశ్వరుని స్వాత్మ ప్రచ్ఛాదన (తనను తాను కప్పుకొను) ఇచ్ఛనుండి కలుగును, వేరొకటి…
- 23 sa ca malo vijñānakevale vidyamāno dhvaṃsonmukha iti na … మరియు ఆ మలము విజ్ఞానకేవలునిలో ఉన్నను ధ్వంసోన్ముఖమై (నశించుటకు సిద్ధమై) ఉండునందున తన…
- 24 pralayakevalasya tu jṛmbhamāṇa eva āsta iti malopodbalitaṃ karma … కాని ప్రళయకేవలునికి అది జృంభించుచునే (పూర్తి వ్యాపారములోనే) ఉండును;
- 25 aṇur nāma kila cidacidrūpāvabhāsa eva tasya cidrūpam aiśvaryam … అణువు అనగా చిత్, అచిత్ రూపముల అవభాసమే;
- 26 evaṃ kalāditattvānāṃ dharāntānām api dvairūpyaṃ nirūpyam ఈ విధముగా కళ మొదలు పృథివి వరకు ఉన్న తత్త్వములకు సైతము ద్వైరూప్యమును (రెండు రూపములను)…
- 27 atra ca dvairūpye pramāṇam api āhur abhinavaguptaguravaḥ మరియు ఈ ద్వైరూప్యమును గురించి అభినవగుప్తుని గురువులు ప్రమాణమును కూడ చెప్పుదురు.
- 28 yat saṅkalpe bhāti tat pṛthagbhūtaṃ bahir api asti … సంకల్పమున ఏది భాసించునో అది బయట కూడ - పృథగ్భూతముగా, స్ఫుట (స్పష్ట) వపుస్సుతో - ఘటమువలె…
- 29 tathā ca māyākalādikhapuṣpāder api eṣaiva vartanī iti kevalānvayī … అట్లే మాయ, కళ మొదలగువాటికి, మరియు ఖపుష్పము (ఆకాశ పుష్పము) మొదలగువాటికి సైతము ఇదే వర్తని…
- 30 anena ca māyākalāprakṛtibuddhyādiviṣayaṃ sākṣātkārarūpaṃ jñānaṃ ye bhajante te … మరియు దీనిచే మాయ, కళ, ప్రకృతి, బుద్ధి మొదలగు విషయములు కల సాక్షాత్కార రూప జ్ఞానమును ఎవరు…
- 31 evaṃ sthite māyātattvāt viśvaprasavaḥ ఇట్లుండగా మాయా తత్త్వమునుండి విశ్వ ప్రసవము (విశ్వ ఉద్భవము).
- 32 sa ca yady api akramam eva tathāpi uktadṛśā … మరియు ఆ [ప్రసవము] నిజముగా అక్రమమే (క్రమరహితమే) అయినను, చెప్పబడిన దృష్టినుండి క్రమము…
- 33 so 'pi ucyate tatra pratyātma kalādivargo bhinnaḥ అది కూడ ఇపుడు చెప్పబడుచున్నది.
- 34 tatkāryasya kartṛtvopodbalanādeḥ pratyātmabhedena upalambhāt sa tu vargaḥ kadācit … ఏలయన దాని కార్యమైన కర్తృత్వ ఉపోద్బలనము మొదలగునది ప్రతి ఆత్మకు భేదముతో ఉపలబ్ధమగును.
- 35 sa ca parameśvaraśaktipātavaśāt tathā bhavati iti vakṣyāmas tatprakāśane మరియు అది పరమేశ్వర శక్తిపాత వశమున అట్లగును - ఇది ఆ ప్రకాశనములో (శక్తిపాత నిరూపణలో)…
- 36 aśuddhas tu tadviparītaḥ అశుద్ధ [వర్గము] అయితే దానికి విపరీతము.
- 37 tatra māyātaḥ kalā jātā yā suptasthānīyam aṇuṃ kiñcitkartṛtvena … అచట మాయనుండి కళ పుట్టును;
- 38 evam anyonyaśleṣāt alakṣaṇīyāntaratvaṃ puṃskalayoḥ ఈ విధముగా పరస్పర శ్లేషమువలన (కలయికవలన) పురుష, కళలకు అంతర భేదము లక్షణీయము కాదు…
- 39 māyāgarbhādhikāriṇas tu kasyacid īśvarasya prasādāt sarvakarmakṣaye māyāpuruṣaviveko bhavati … కాని మాయాగర్భ అధికారియైన ఎవరో ఈశ్వరుని ప్రసాదమువలన, సర్వ కర్మ క్షయమున, ఏ జీవికి మాయా,…
- 40 prakṛtipuruṣaviveko vā yena pradhānādho na saṃsaret లేదా ప్రకృతి, పురుష వివేకము కలుగునో, దానిచే ప్రధానమునకు (ప్రకృతికి) దిగువ సంసరించడు.
- 41 malapuruṣaviveke tu śivasamānatvam కాని మల, పురుష వివేకమున శివ సమానత్వము.
- 42 puruṣapūrṇatādṛṣṭau tu śivatvam eveti కాని పురుష పూర్ణతా దృష్టిలో శివత్వమే.
- 43 evaṃ kalātattvam eva kiñcitkartṛtvadāyi na ca ఈ విధముగా కళా తత్త్వమే కించిత్ కర్తృత్వమును ఇచ్చునది;
- 44 kartṛtvam ajñasya iti ...కర్తృత్వము అజ్ఞునికే (అజ్ఞాన జీవునికే).
- 45 kiñcijjñatvadāyiny aśuddhavidyā kalāto jātā sā ca vidyā buddhiṃ … కించిజ్ఞత్వము (పరిమిత జ్ఞానమును) ఇచ్చు అశుద్ధవిద్య కళనుండి పుట్టును.
- 46 buddher guṇasaṅkīrṇākārāyā vivekena grahītum asāmarthyāt ఏలయన గుణ సంకీర్ణ ఆకారము కల బుద్ధి తానే వివేకముతో గ్రహించు సామర్థ్యము లేనిది.
- 47 tasmāt buddhipratibimbito bhāvo vidyayā vivicyate కావున బుద్ధిలో ప్రతిబింబించిన భావము విద్యచే వివేచింపబడును.
- 48 kiñcitkartṛtvaṃ kiñcidbhāgasiddhaye kvacid eva kartṛtvam ity atra arthe … కించిత్ కర్తృత్వము 'కించిత్' భాగ సిద్ధి కొరకు 'ఎచటనో మాత్రమే కర్తృత్వము' అను అర్థమున…
- 49 na ca avairāgyakṛtaṃ tat avairāgyasyāpi araktidarśanāt మరియు అది అవైరాగ్యముచే చేయబడినది కాదు, ఏలయన అవైరాగ్యమునందు సైతము అరక్తి (ఆసక్తి లేమి)…
- 50 vairāgye dharmādāv api raktir dṛśyate వైరాగ్యమునందు సైతము ధర్మాదుల యెడల రక్తి (ఆసక్తి) కనబడును.
- 51 tṛptasya ca annādau avairāgyābhāve 'pi antaḥstharāgānapāyāt మరియు అన్నాదుల యెడల తృప్తుడైనవానికి - అవైరాగ్యము లేకున్నను - అంతఃస్థ రాగము తొలగనందున…
- 52 tena vinā punar avairāgyānutpattiprasaṅgāt ఏలయన ఆ [అంతర్గత రాగము] లేకున్న అవైరాగ్యమే ఉత్పన్నము కాకుండుట ప్రసక్తమగును.
- 53 kālaś ca kāryaṃ kalayaṃs tadavacchinnaṃ kartṛtvam api kalayati … మరియు కాలము కార్యమును కలయుచు (మాపుచు) దానిచే అవచ్ఛిన్నమైన కర్తృత్వమును సైతము కలయును.
- 54 kāryakāraṇabhāve 'pi asyā eva vyāpāraḥ tena kalāta eva … కార్యకారణ భావమునందును ఈ [నియతి]కే వ్యాపారము.
- 55 tad idaṃ māyādiṣaṭkaṃ kañcukaṣaṭkam ucyate ఈ మాయాది షట్కము కంచుక షట్కము అనబడును.
- 56 saṃvido māyayā apahastitatvena kalādīnām uparipātināṃ kañcukavat avasthānāt ఏలయన సంవిత్తు మాయచే అపహస్తితమై (పక్కకు నెట్టబడి), పైనుండి పడు కళాదులు కంచుకమువలె…
- 57 evaṃ kiñcitkartṛtvaṃ yat māyākāryaṃ tatra kiñcit tv aviśiṣṭaṃ … ఈ విధముగా మాయా కార్యమైన కించిత్ కర్తృత్వములో 'కించిత్' విశేషణము, 'కర్తృత్వము' విశేష్యము.
- 58 idānīṃ viśeṣaṇabhāgo yaḥ kiñcid ity ukto jñeyaḥ kāryaś … ఇపుడు 'కించిత్' అని చెప్పబడిన విశేషణ భాగము జ్ఞేయము మరియు కార్యము అని తెలియవలెను.
- 59 atra caiṣāṃ vāstavena pathā kramavandhyaiva sṛṣṭir ity uktaṃ … మరియు ఇచట వాస్తవ పంథాచే వీటి సృష్టి క్రమ వంధ్యమే (క్రమరహితమే) అని చెప్పబడినది;
- 60 kramaś ca vidyārāgādīnāṃ vicitro 'pi dṛṣṭaḥ kaścid rajyan … మరియు విద్య, రాగము మొదలగువాటి క్రమము వివిధముగా చూడబడినది: ఒకడు రంజిల్లుచు (ఆసక్తుడై)…
- 61 tena bhinnakramanirūpaṇam api rauravādiṣu śāstreṣu aviruddhaṃ mantavyaṃ tad … కావున రౌరవాది శాస్త్రములలో భిన్న క్రమ నిరూపణమును సైతము అవిరుద్ధముగా భావించవలెను.
- 62 yatra sukhaṃ bhogyarūpaprakāśaḥ sattvam duḥkhaṃ prakāśāprakāśāndolanātmakam ata eva … అందులో సుఖము భోగ్య రూపపు ప్రకాశము, అది సత్త్వము;
- 63 tritayam api etat bhogyarūpam ఈ త్రయము కూడ భోగ్య రూపమే.
- 64 evaṃ kṣubdhāt pradhānāt kartavyāntarodayaḥ na akṣubdhād iti ఈ విధముగా క్షుబ్ధ ప్రధానమునుండి (కలవరమైన ప్రకృతినుండి) మరియొక కర్తవ్యపు (కార్యపు) ఉదయము…
- 65 kṣobhaḥ avaśyam eva antarāle abhyupagantavya iti siddhaṃ sāṅkhyāparidṛṣṭaṃ … క్షోభము తప్పనిసరిగా అంతరాళమున (ప్రకృతి, దాని కార్యముల మధ్య) అంగీకరించవలసినందున,…
- 66 sa ca kṣobhaḥ prakṛtes tattveśādhiṣṭhānād eva anyathā niyataṃ … మరియు ఆ ప్రకృతి క్షోభము తత్త్వేశుని (తత్త్వ ప్రభువు) అధిష్ఠానమువలననే;
- 67 tato guṇatattvāt buddhitattvaṃ yatra pumprakāśo viṣayaś ca pratibimbam … తరువాత ఆ గుణ తత్త్వమునుండి బుద్ధి తత్త్వము [పుట్టును], దానిపై పురుష ప్రకాశము, విషయము -…
- 68 buddhitattvāt ahaṅkāro yena buddhipratibimbite vedyasamparke kaluṣe pumprakāśe anātmani … బుద్ధి తత్త్వమునుండి అహంకారము [పుట్టును], దానిచే బుద్ధిలో ప్రతిబింబించి, వేద్య సంపర్కముచే…
- 69 ata eva kāra ity anena kṛtakatvam asya uktaṃ … అందుచేతనే 'కార' అను దానిచే దాని కృతకత్వము (చేయబడిన స్థితి) చెప్పబడినది.
- 70 tac ca śuddhaṃ vimarśa eva apratiyogi svātmacamatkārarūpo 'ham … మరియు ఆ శుద్ధ [అహంవిమర్శ] విమర్శమే, అప్రతియోగి (ప్రతిద్వంద్వము లేనిది), స్వాత్మ చమత్కార…
- 71 eṣo 'sya ahaṅkārasya karaṇaskandhaḥ ఇది ఈ అహంకారపు కరణ స్కంధము (ఇంద్రియ శాఖ).
- 72 prakṛtiskandhas tu tasyaiva trividhaḥ sattvādibhedāt కాని అదే [అహంకారపు] ప్రకృతి స్కంధము సత్త్వాది భేదముచే మూడు విధములు.
- 73 tatra sāttviko yasmāt manaś ca buddhīndriyapañcakaṃ ca tatra … వాటిలో సాత్త్విక [అహంకారము]నుండి మనస్సు మరియు ఐదు బుద్ధీంద్రియములు [పుట్టును].
- 74 śrotre tu śabdajananasāmarthyaviśiṣṭa iti yāvat ghrāṇe gandhajananayogyatāyukta iti … శ్రోత్రమునందైతే శబ్దమును జనింపజేయు సామర్థ్యముతో విశిష్టమైనది, ఘ్రాణమునందు గంధమును…
- 75 kartraṃśaś ca ahaṅkāra eva tena mukhye karaṇe dve … మరియు కర్తృ అంశ అహంకారమే.
- 76 na ca kartavyasāṅkaryamuktād eva hetoḥ kriyā karaṇakāryā mukhyaṃ … మరియు కర్తవ్య సాంకర్యమును గురించి ముందు చెప్పిన హేతువుచేతనే క్రియ కరణ కార్యము.
- 77 sa ca pañcakaḥ anusandhes tāvattvāt మరియు అది పంచకము (ఐదు), ఏలయన అనుసంధిపు (సంకల్పపు) విధములు అన్నియే.
- 78 tathā hi bahis tāvat tyāgāya vā anusandhiḥ ādānāya … అదెట్లనగా: బయట అనుసంధి త్యాగము కొరకో, ఆదానము (గ్రహణము) కొరకో, రెంటి కొరకో, లేదా రెండూ…
- 79 antaḥ prāṇāśrayakarmānusandhes tu vāgindriyam tena indriyādhiṣṭhāne haste yat … కాని లోపల ప్రాణాశ్రయ కర్మ అనుసంధికి వాగింద్రియము.
- 80 anye tu rājasān mana ity āhuḥ ఇతరులు అయితే రాజస [అహంకారము]నుండి మనస్సు అని చెప్పుదురు.
- 81 anye tu sāttvikāt mano rājasāc ca indriyāṇi iti మరికొందరైతే సాత్త్విక [అహంకారము]నుండి మనస్సు, రాజస [అహంకారము]నుండి ఇంద్రియములు అని…
- 82 bhoktraṃśāc chādakāt tu tamaḥpradhānāhaṅkārāt tanmātrāṇi vedyaikarūpāṇi pañca కాని ఆచ్ఛాదకమైన భోక్తృ అంశనుండి - అనగా తమః ప్రధాన అహంకారమునుండి - వేద్యైక రూపములైన ఐదు…
- 83 śabdaviśeṣāṇāṃ hi kṣobhātmanāṃ yad ekam akṣobhātmakaṃ prāgbhāvi sāmānyam … ఏలయన క్షోభాత్మకములైన శబ్ద విశేషములలో, క్షోభరహితమై, ప్రాగ్భావి (ముందు ఉండునది),…
- 84 evaṃ gandhānte 'pi vācyam ఈ విధముగా గంధము వరకు సైతము చెప్పవలెను.
- 85 tatra śabdatanmātrāt kṣubhitāt avakāśadānavyāpāraṃ nabhaḥ śabdasya vācyādhyāsāvakāśasahatvāt అచట క్షుబ్ధమైన శబ్ద తన్మాత్రమునుండి అవకాశ దాన వ్యాపారము కల నభస్సు (ఆకాశము) [పుట్టును],…
- 86 śabdatanmātraṃ kṣubhitaṃ vāyuḥ śabdas tu asya nabhasā virahābhāvāt క్షుబ్ధమైన శబ్ద తన్మాత్రము వాయువు;
- 87 rūpaṃ kṣubhitaṃ tejaḥ pūrvaguṇau tu pūrvavat క్షుబ్ధమైన రూపము తేజస్సు;
- 88 rasaḥ kṣubhita āpaḥ pūrve trayaḥ pūrvavat క్షుబ్ధమైన రసము జలము;
- 89 gandhaḥ kṣubhito dharā pūrve catvāraḥ pūrvavat క్షుబ్ధమైన గంధము ధర (భూమి);
- 90 anye śabdasparśābhyāṃ vāyuḥ ityādikrameṇa pañcabhyo dharaṇī iti manyante ఇతరులు అయితే 'శబ్ద, స్పర్శములనుండి వాయువు' ఇత్యాది క్రమమున ఐదు [తన్మాత్రల]నుండి ధరణి…
- 91 guṇasamudāyamātraṃ ca pṛthivī nānyo guṇī kaścit మరియు పృథివి కేవలము గుణ సముదాయ మాత్రమే;
- 92 asmiṃś ca tattvakalāpe ūrdhvordhvaguṇaṃ vyāpakaṃ nikṛṣṭaguṇaṃ tu vyāpyam మరియు ఈ తత్త్వ కలాపమున (సముదాయమున) ఊర్ధ్వోర్ధ్వ గుణము కలది వ్యాపకము, నికృష్ట (అల్ప) గుణము…
- 93 sa eva guṇasya utkarṣo yat tena vinā guṇāntaraṃ … మరియు ఆ గుణపు ఉత్కర్ష (శ్రేష్ఠత) ఏదనగా - దాని లేకుండ మరియొక గుణము సంభవించదు.