तन्त्रसार
Tantrasāra
- 1 sa ca saptadhā ṣaḍardhaśāstra eva paraṃ parameśena uktaḥ మరియు అది షడర్ధ శాస్త్రములోనే (త్రిక శాస్త్రములోనే) పరమేశ్వరునిచే ఏడు విధములుగా పరమ…
- 2 tatra śivāḥ mantramaheśāḥ mantreśāḥ mantrāḥ vijñānākalāḥ pralayākalāḥ sakalā … అందులో శక్తిమంతులు (ప్రమాతలు) ఏడుగురు: శివులు, మంత్రమహేశులు, మంత్రేశులు, మంత్రులు,…
- 3 eṣāṃ saptaiva śaktayaḥ tadbhedāt pṛthivyādipradhānatattvāntaṃ caturdaśabhir bhedaiḥ pratyekaṃ … వీరికి ఏడే శక్తులు;
- 4 tatra svaṃ rūpaṃ prameyatāyogyaṃ svātmaniṣṭham aparābhaṭṭārikānugrahāt pramātṛṣu udriktaśaktiṣu … అందులో ప్రమేయతకు యోగ్యమై, తన ఆత్మలో నిష్ఠించిన తన స్వరూపము శ్రీమతి అపరా భట్టారికా…
- 5 śaktimadrūpapradhāne tu pramātṛvarge yat viśrāntaṃ tac chaktimac chivarūpaṃ … కాని శక్తిమద్రూపము ప్రధానమైన ప్రమాత వర్గములో ఏది విశ్రాంతి పొందునో అది శక్తిమంతమైన శివ…
- 6 pramātṝṇāṃ śivāt prabhṛti sakalāntānāṃ tāvatām uktatvāt ఏలయన శివుడు మొదలు సకలుడు వరకు ఉన్న ప్రమాతలు అన్నియే (ఏడుగురే) అని చెప్పబడినందున.
- 7 tatra śaktibhedād eva pramātṝṇāṃ bhedaḥ sa ca sphuṭīkaraṇārthaṃ … అచట శక్తి భేదముచేతనే ప్రమాతల భేదము;
- 8 vijñānākalasya te eva vigalatkalpe tatsaṃskārasacivā prabudhyamānā śuddhavidyā mantrasya విజ్ఞానాకలునికి అవే [శక్తులు] విగళత్కల్పమై (దాదాపు లయించిన స్థితిలో) ఉండును;
- 9 tatsaṃskārahīnā saiva prabuddhā mantreśasya మంత్రేశునికి ఆ సంస్కారము లేని, ప్రబుద్ధమైన (పూర్తి మేల్కొనిన) అదే శుద్ధవిద్య.
- 10 saiva icchāśaktirūpatāṃ svātantryasvabhāvāṃ jighṛkṣantī mantramaheśvarasya మంత్రమహేశ్వరునికి స్వాతంత్ర్య స్వభావమైన ఇచ్ఛాశక్తి రూపతను గ్రహించగోరు అదే [శుద్ధవిద్య].
- 11 icchātmikā sphuṭasvātantryātmikā śivasya iti śaktibhedāḥ sapta mukhyāḥ శివునికి స్ఫుట (వ్యక్త) స్వాతంత్ర్యాత్మకమైన ఇచ్ఛయే.
- 12 taduparāgakṛtaś ca śaktimatsu pramātṛṣu bhedaḥ karaṇabhedasya kartṛbhedaparyavasānāt śakter … మరియు ఆ శక్తి ఉపరాగముచే (తాకిడిచే) శక్తిమంతులైన ప్రమాతలలో భేదము కలుగును, ఏలయన కరణ భేదము…
- 13 vastutaḥ punar eka eva citsvātantryānandaviśrāntaḥ pramātā tatra pṛthivī … కాని వాస్తవముగా చిత్ స్వాతంత్ర్యానందములో విశ్రాంతుడైన ప్రమాత ఒక్కడే.
- 14 nanu bhāvasya cet vedyatā svaṃ vapuḥ tat sarvān … 'భావమునకు వేద్యత తన వపుస్సు (స్వరూపము) అయినచో అది సర్వుల యెడల వేద్యమగును;
- 15 na tat svaṃ vapuḥ svarūpasya pṛthaguktatvāt kiṃ tarhi … ఆ వేద్యత భావపు తన వపుస్సు కాదు, ఏలయన స్వరూపము వేరుగా చెప్పబడినది.
- 16 anantapramātṛsaṃvedyam api ekam eva tat tasya rūpaṃ tāvati … అనంత ప్రమాతలచే సంవేద్యమైనను దాని ఆ రూపము ఒక్కటే, ఏలయన అంత మేరకు వారందరికీ అది ఏకాభాస…
- 17 tāvaty udriktarāgādikañcukasya sakalasya pramātṛtvāt sakalasyāpi evaṃ pāñcadaśyaṃ tasyāpi … ఆ అవధిలో రాగాది కంచుకములు ఉద్రిక్తమైన సకలుడు ప్రమాత కావున, సకలునికి కూడ ఈ విధముగా…
- 18 vitatya caitat nirṇītaṃ tantrāloke మరియు ఇది తంత్రాలోకములో విస్తరముగా నిర్ణయింపబడినది.
- 19 puṃsaḥ prabhṛti kalātattvāntaṃ trayodaśadhā పురుషుడు మొదలు కళా తత్త్వము వరకు అది త్రయోదశ (పదమూడు) విధములు.
- 20 sakalasya tatra pramātṛtāyogena tacchaktiśaktimadātmano bhedadvayasya pratyastamayāt tathā ca … అచట సకలునికి ప్రమాతృత్వము లేనందున, దాని శక్తి, శక్తిమంతము అను భేద ద్వయము అస్తమించుటవలన,…
- 21 vijñānākalasya svarūpatve caturṇāṃ pramātṛtve nava bhedāḥ విజ్ఞానాకలుడు స్వరూపమై, నలుగురు ప్రమాతలైనపుడు తొమ్మిది భేదములు.
- 22 mantrasya svarūpatve trayāṇāṃ pramātṛtve sapta మంత్రుడు స్వరూపమై, ముగ్గురు ప్రమాతలైనపుడు ఏడు.
- 23 mantreśasya svarūpatve dvayoḥ pramātṛtve pañca మంత్రేశుడు స్వరూపమై, ఇద్దరు ప్రమాతలైనపుడు ఐదు.
- 24 mantramaheśasya svarūpatve bhagavata ekasyaiva pramātṛtve śaktiśaktimadbhedāt trayaḥ మంత్రమహేశుడు స్వరూపమై, భగవంతుడు ఒక్కడే ప్రమాత అయినపుడు, శక్తి, శక్తిమంత భేదముచే మూడు.
- 25 śivasya tu prakāśaikacitsvātantryanirbharasya na ko 'pi bhedaḥ paripūrṇatvāt కాని ప్రకాశైక చిత్ స్వాతంత్ర్యముతో నిర్భరుడైన శివునికి ఏ భేదమూ లేదు, ఏలయన అతడు…
- 26 evam ayaṃ tattvabheda eva parameśvarānuttaranayaikākhye nirūpitaḥ bhuvanabhedavaicitryaṃ karoti … ఈ విధముగా ఈ తత్త్వ భేదమే 'పరమేశ్వరానుత్తరనయైక' అను పేరుతో నిరూపింపబడి, భువన భేద…
- 27 atra ca parasparaṃ bhedakalanayā avāntarabhedajñānakutūhalī tantrālokam eva avadhārayet మరియు ఇచట పరస్పర భేద కలనచే అవాంతర భేద జ్ఞాన కుతూహలి తంత్రాలోకమునే అవధరించవలెను.
- 28 evam ekaikaghaṭādyanusāreṇāpi pṛthivyādīnāṃ tattvānāṃ bhedo nirūpitaḥ ఈ విధముగా ఒక్కొక్క ఘటము మొదలగువాటి అనుసారముగా సైతము పృథివ్యాది తత్త్వముల భేదము…
- 29 adhunā samastaṃ pṛthivītattvaṃ pramātṛprameyarūpam uddiśya nirūpyate yo dharātattvābhedena … ఇపుడు సమస్త పృథివీ తత్త్వము ప్రమాతృ, ప్రమేయ రూపమును ఉద్దేశించి నిరూపింపబడుచున్నది: ధరా…
- 30 yathā śrutiḥ pṛthivy evedaṃ brahma iti శ్రుతి చెప్పినట్లు: 'ఈ బ్రహ్మము పృథివియే' అని.
- 31 dharātattvasiddhipradān prerayati sa dharāmantramaheśvaraḥ preryo dharāmantreśaḥ tasyaivābhimānikavigrahatātmako vācako … ధరా తత్త్వ సిద్ధులను ఇచ్చువారిని ప్రేరేపించువాడు ఆ ధరా మంత్రమహేశ్వరుడు;
- 32 pāśavavidyākrameṇa abhyastapārthivayogaḥ kalpānte maraṇe vā dharāpralayakevalaḥ పాశవ విద్యా క్రమముచే పార్థివ యోగమును అభ్యసించినవాడు కల్పాంతమున లేదా మరణమున ధరా…
- 33 sauṣupte hi tattvāveśavaśād eva citrasya svapnasya udayaḥ syāt … ఏలయన సుషుప్తిలో తత్త్వావేశ వశముచేతనే చిత్రమైన స్వప్నపు ఉదయము కలుగును;
- 34 atrāpi śaktyudrekanyagbhāvābhyāṃ caturdaśatvam iti pramātṛtāpannasya dharātattvasya bhedāḥ svarūpaṃ … ఇచటను శక్తి ఉద్రేక, న్యగ్భావములచే (హెచ్చు, తగ్గులచే) పద్నాలుగు రూపత - ఇవి ప్రమాతృత్వమును…
- 35 atha ekasmin pramātari prāṇapratiṣṭhitatayā bhedanirūpaṇam iha nīlaṃ gṛhṇataḥ … ఇక ఒక ప్రమాతలో ప్రాణ ప్రతిష్ఠితముగా భేద నిరూపణము.
- 36 svakāryakartṛtā tu grāhakarūpatā iti uktaṃ na sā bhūyo … కాని స్వకార్య కర్తృత్వము గ్రాహక రూపతయే అని చెప్పబడినందున అది మరల గణింపబడదు.
- 37 vikalpanyūnatve tu tuṭinyūnatā sukhādisaṃvittāv iva yāvat avikalpataiva కాని వికల్పము న్యూనమైనపుడు తుటుల న్యూనత ఉండును - సుఖాది సంవిత్తిలోవలె - నిర్వికల్పతయే…
- 38 lokās tu vikalpaviśrāntyā tām ahantāmayīm ahantācchāditedambhāvavikalpaprasarāṃ nirvikalpāṃ vimarśabhuvam … కాని లోకులు వికల్ప విశ్రాంతిచే ఆ అహంతామయమైన - అహంతచే ఆచ్ఛాదితమైన ఇదంభావ వికల్ప ప్రసరము…
- 39 evaṃ ca pāñcadaśye sthite yāvat sphuṭedantātmano bhedasya nyūnatā … ఈ విధముగా పాంచదశ్యము నిలచియుండగా, స్ఫుట ఇదంతాత్మకమైన భేదపు న్యూనత ఎంత మేరకు కలుగునో అంత…
- 40 yad āha śrīkallaṭaḥ tuṭipāta iti atra pātaśabdaṃ saiva … శ్రీకల్లటుడు చెప్పినట్లు 'తుటిపాతము' అని.
- 41 evaṃ mantramaheśatuṭeḥ prabhṛti tattadabhyāsāt tattatsiddhiḥ ఈ విధముగా మంత్రమహేశ తుటి మొదలుకొని ఆయా అభ్యాసమువలన ఆయా సిద్ధి కలుగును.
- 42 athātraiva jāgradādyavasthā nirūpyante tatra vedyasya tadviṣayāyāś ca saṃvido … ఇక ఇచటనే జాగ్రదాది అవస్థలు నిరూపింపబడుచున్నవి.
- 43 tatra yadādhiṣṭheyatayā bahīrūpatayā bhānaṃ tadā jāgradavasthā meye mātari … అందులో అధిష్ఠేయముగా (అధిష్ఠింపబడునదిగా), బహిర్ముఖ రూపముగా భానము ఉన్నపుడు అది జాగ్రదవస్థ -…
- 44 yadā tu tatraiva adhiṣṭhānarūpatayā bhānaṃ saṅkalpaḥ tadā svapnāvasthā కాని ఆ త్రయములోనే అధిష్ఠాన రూపముగా భానము - అనగా సంకల్పము - ఉన్నపుడు అది స్వప్నావస్థ.
- 45 yadā tu tatraiva adhiṣṭhātṛrūpatayā bījātmatayaiva bhānaṃ tadā suṣuptāvasthā కాని ఆ త్రయములోనే అధిష్ఠాతృ రూపముగా, బీజాత్మకముగానే భానము ఉన్నపుడు అది సుషుప్తావస్థ.
- 46 imā eva tisraḥ prameyapramāṇapramātravasthāḥ pratyekaṃ jāgradādibhedāt caturvidhā uktāḥ ఈ మూడు - ప్రమేయ, ప్రమాణ, ప్రమాత అవస్థలు - ఒక్కొక్కటి జాగ్రదాది భేదముచే నాలుగు విధములు అని…
- 47 yadā tu tasminn eva pramātṛviśrāntigate pramātuḥ pūrṇataunmukhyāt taddvāreṇa … కాని ఆ ప్రమాతృ విశ్రాంతిగత [అవస్థ]లోనే, ప్రమాతపు పూర్ణతా ఔన్ముఖ్యమువలన, దాని ద్వారా…
- 48 etad eva avasthācatuṣṭayaṃ piṇḍasthapadastharūpastharūpātītaśabdair yogino vyavaharanti prasaṅkhyānadhanās tu … ఈ నాలుగు అవస్థల సముదాయమునే యోగులు పిండస్థ, పదస్థ, రూపస్థ, రూపాతీత అను శబ్దములచే…
- 49 anvarthaṃ cātra darśitaṃ tantrāloke ślokavārttike ca మరియు ఇచట [ఈ పేర్ల] అన్వర్థము (అర్థానురూపత) తంత్రాలోకములోను శ్లోకవార్తికములోను చూపబడినది.
- 50 yac ca sarvāntarbhūtaṃ pūrṇarūpaṃ tat turyātītaṃ sarvātītaṃ mahāpracayaṃ … మరియు సర్వాంతర్భూతమై పూర్ణ రూపమైన దానిని తుర్యాతీతము, సర్వాతీతము, మహాప్రచయము అని…
- 51 kiṃ ca yasya yad yadā rūpaṃ sphuṭaṃ sthiram … మరియు ఎవనికి ఏ రూపము ఎప్పుడు స్ఫుటమై, స్థిరమై, అనుబంధిగా ఉండునో అది జాగ్రత్తు;
- 52 tatra svarūpasakalau 1 pralayākalaḥ 2 vijñānākalaḥ 3 mantratadīśatanmaheśavargaḥ … అందులో పంచదశ భేదములో ఐదు అవస్థలు: (1) స్వరూపము, సకలుడు అను రెండు కలిసి, (2) ప్రళయాకలుడు,…
- 53 svarūpaṃ pralayākala ityādikrameṇa trayodaśabhede svarūpaṃ vijñānākalaśaktiḥ vijñānākala ity … 'స్వరూపము, ప్రళయాకలుడు' ఇత్యాది క్రమమున - త్రయోదశ (పదమూడు) భేదములో;