तन्त्रसार
Tantrasāra
- 1 sa ca saptadhā ṣaḍardhaśāstra eva paraṃ parameśena uktaḥ ആ വിഷയം (പ്രമാതൃഭേദം) ഷഡർധശാസ്ത്രത്തിൽ (ത്രികശാസ്ത്രത്തിൽ)തന്നെ പരമേശ്വരനാൽ ഏഴുവിധമായി…
- 2 tatra śivāḥ mantramaheśāḥ mantreśāḥ mantrāḥ vijñānākalāḥ pralayākalāḥ sakalā … അവിടെ ശിവന്മാർ, മന്ത്രമഹേശന്മാർ, മന്ത്രേശന്മാർ, മന്ത്രങ്ങൾ, വിജ്ഞാനാകലന്മാർ,…
- 3 eṣāṃ saptaiva śaktayaḥ tadbhedāt pṛthivyādipradhānatattvāntaṃ caturdaśabhir bhedaiḥ pratyekaṃ … ഇവർക്ക് ഏഴു ശക്തികളേ ഉള്ളൂ;
- 4 tatra svaṃ rūpaṃ prameyatāyogyaṃ svātmaniṣṭham aparābhaṭṭārikānugrahāt pramātṛṣu udriktaśaktiṣu … അവിടെ പ്രമേയത്വത്തിന് യോഗ്യവും സ്വാത്മനിഷ്ഠവുമായ സ്വന്തം രൂപം — അപരാഭട്ടാരികയുടെ…
- 5 śaktimadrūpapradhāne tu pramātṛvarge yat viśrāntaṃ tac chaktimac chivarūpaṃ … എന്നാൽ ശക്തിമദ്രൂപം പ്രധാനമായ പ്രമാതൃവർഗത്തിൽ ഏതു വിശ്രമിക്കുന്നുവോ, അത് ശക്തിമത്തായ…
- 6 pramātṝṇāṃ śivāt prabhṛti sakalāntānāṃ tāvatām uktatvāt എന്തെന്നാൽ ശിവൻ മുതൽ സകലൻ വരെയുള്ള പ്രമാതാക്കൾ അത്രയും (ഏഴ്) എന്നു പറയപ്പെട്ടല്ലോ.
- 7 tatra śaktibhedād eva pramātṝṇāṃ bhedaḥ sa ca sphuṭīkaraṇārthaṃ … അവിടെ ശക്തിഭേദത്താൽത്തന്നെ പ്രമാതാക്കളുടെ ഭേദം;
- 8 vijñānākalasya te eva vigalatkalpe tatsaṃskārasacivā prabudhyamānā śuddhavidyā mantrasya വിജ്ഞാനാകലന്റെ ആ ശക്തികൾതന്നെ വിഗലത്കല്പമായി (ഏതാണ്ടു ലയിച്ച അവസ്ഥയിൽ) വർത്തിക്കുന്നു;
- 9 tatsaṃskārahīnā saiva prabuddhā mantreśasya ആ സംസ്കാരം നീങ്ങിയ, പ്രബുദ്ധയായ ആ (ശുദ്ധവിദ്യ)തന്നെ മന്ത്രേശന്റേത്.
- 10 saiva icchāśaktirūpatāṃ svātantryasvabhāvāṃ jighṛkṣantī mantramaheśvarasya സ്വാതന്ത്ര്യസ്വഭാവമായ ഇച്ഛാശക്തിരൂപതയെ ഗ്രഹിക്കാനൊരുങ്ങുന്ന ആ (ശുദ്ധവിദ്യ)തന്നെ…
- 11 icchātmikā sphuṭasvātantryātmikā śivasya iti śaktibhedāḥ sapta mukhyāḥ ഇച്ഛാത്മികയും സ്ഫുടസ്വാതന്ത്ര്യാത്മികയുമായത് ശിവന്റേത് — എന്നിങ്ങനെ ഏഴു മുഖ്യ…
- 12 taduparāgakṛtaś ca śaktimatsu pramātṛṣu bhedaḥ karaṇabhedasya kartṛbhedaparyavasānāt śakter … അതിന്റെ ഉപരാഗത്താൽ (തിളക്കത്താൽ) ശക്തിമാന്മാരായ പ്രമാതാക്കളിലും ഭേദമുണ്ടാകുന്നു — കരണഭേദം…
- 13 vastutaḥ punar eka eva citsvātantryānandaviśrāntaḥ pramātā tatra pṛthivī … എന്നാൽ വാസ്തവത്തിൽ പ്രമാതാവ് ഒന്നുമാത്രമേ ഉള്ളൂ — ചിത്സ്വാതന്ത്ര്യാനന്ദത്തിൽ…
- 14 nanu bhāvasya cet vedyatā svaṃ vapuḥ tat sarvān … ശങ്ക: ഭാവത്തിന്റെ വേദ്യത സ്വന്തം വപുസ്സാണെങ്കിൽ അത് എല്ലാവരെയും സംബന്ധിച്ച് വേദ്യമാകും;
- 15 na tat svaṃ vapuḥ svarūpasya pṛthaguktatvāt kiṃ tarhi … അത് (വേദ്യത) സ്വന്തം വപുസ്സല്ല — സ്വരൂപം പ്രത്യേകം പറയപ്പെട്ടതുകൊണ്ട്.
- 16 anantapramātṛsaṃvedyam api ekam eva tat tasya rūpaṃ tāvati … അനന്തപ്രമാതാക്കൾക്ക് സംവേദ്യമാണെങ്കിലും ആ വസ്തുവിന്റെ ആ രൂപം ഒന്നുമാത്രമേ ഉള്ളൂ —…
- 17 tāvaty udriktarāgādikañcukasya sakalasya pramātṛtvāt sakalasyāpi evaṃ pāñcadaśyaṃ tasyāpi … അത്രയും വരെ, ഉദ്രിക്തമായ രാഗാദികഞ്ചുകമുള്ള സകലൻ പ്രമാതാവായതുകൊണ്ട്, സകലനും ഇപ്രകാരം…
- 18 vitatya caitat nirṇītaṃ tantrāloke ഇത് വിസ്തരിച്ച് തന്ത്രാലോകത്തിൽ നിർണയിക്കപ്പെട്ടിട്ടുണ്ട്.
- 19 puṃsaḥ prabhṛti kalātattvāntaṃ trayodaśadhā പുരുഷൻ മുതൽ കലാതത്ത്വം വരെ പതിമൂന്നുവിധം.
- 20 sakalasya tatra pramātṛtāyogena tacchaktiśaktimadātmano bhedadvayasya pratyastamayāt tathā ca … സകലന് അവിടെ പ്രമാതൃതയില്ലാത്തതുകൊണ്ട്, അവന്റെ ശക്തി-ശക്തിമദ്രൂപമായ ഭേദദ്വയം…
- 21 vijñānākalasya svarūpatve caturṇāṃ pramātṛtve nava bhedāḥ വിജ്ഞാനാകലൻ സ്വരൂപമായിരിക്കെ നാലുപേർ പ്രമാതാക്കളായാൽ ഒൻപതു ഭേദങ്ങൾ.
- 22 mantrasya svarūpatve trayāṇāṃ pramātṛtve sapta മന്ത്രൻ സ്വരൂപമായിരിക്കെ മൂന്നുപേർ പ്രമാതാക്കളായാൽ ഏഴ്.
- 23 mantreśasya svarūpatve dvayoḥ pramātṛtve pañca മന്ത്രേശൻ സ്വരൂപമായിരിക്കെ രണ്ടുപേർ പ്രമാതാക്കളായാൽ അഞ്ച്.
- 24 mantramaheśasya svarūpatve bhagavata ekasyaiva pramātṛtve śaktiśaktimadbhedāt trayaḥ മന്ത്രമഹേശൻ സ്വരൂപമായിരിക്കെ ഭഗവാൻ ഒരുവൻ മാത്രം പ്രമാതാവായാൽ ശക്തി-ശക്തിമദ്ഭേദത്താൽ…
- 25 śivasya tu prakāśaikacitsvātantryanirbharasya na ko 'pi bhedaḥ paripūrṇatvāt എന്നാൽ പ്രകാശമയമായ ഏകചിത്-സ്വാതന്ത്ര്യത്താൽ നിർഭരനായ ശിവന് ഒരു ഭേദവുമില്ല —…
- 26 evam ayaṃ tattvabheda eva parameśvarānuttaranayaikākhye nirūpitaḥ bhuvanabhedavaicitryaṃ karoti … ഇപ്രകാരം ഈ തത്ത്വഭേദംതന്നെ — പരമേശ്വരാനുത്തരനയം എന്ന ഏകനാമമുള്ളതിൽ നിരൂപിക്കപ്പെട്ടത് —…
- 27 atra ca parasparaṃ bhedakalanayā avāntarabhedajñānakutūhalī tantrālokam eva avadhārayet ഇവിടെ പരസ്പരഭേദത്തെ കണക്കാക്കി അവാന്തരഭേദജ്ഞാനത്തിൽ കുതൂഹലമുള്ളവൻ തന്ത്രാലോകത്തെത്തന്നെ…
- 28 evam ekaikaghaṭādyanusāreṇāpi pṛthivyādīnāṃ tattvānāṃ bhedo nirūpitaḥ ഇപ്രകാരം ഓരോ ഘടാദിയെ അനുസരിച്ചും പൃഥിവ്യാദി തത്ത്വങ്ങളുടെ ഭേദം നിരൂപിക്കപ്പെട്ടു.
- 29 adhunā samastaṃ pṛthivītattvaṃ pramātṛprameyarūpam uddiśya nirūpyate yo dharātattvābhedena … ഇപ്പോൾ സമസ്ത പൃഥിവീതത്ത്വത്തെ പ്രമാതൃ-പ്രമേയരൂപമായി ഉദ്ദേശിച്ച് നിരൂപിക്കുന്നു.
- 30 yathā śrutiḥ pṛthivy evedaṃ brahma iti ശ്രുതി പറയുന്നതുപോലെ: 'ഈ ബ്രഹ്മം പൃഥിവിതന്നെ' എന്ന്.
- 31 dharātattvasiddhipradān prerayati sa dharāmantramaheśvaraḥ preryo dharāmantreśaḥ tasyaivābhimānikavigrahatātmako vācako … ധരാതത്ത്വസിദ്ധികളെ പ്രദാനംചെയ്യുന്നവരെ പ്രേരിപ്പിക്കുന്നവൻ ധരാമന്ത്രമഹേശ്വരൻ;
- 32 pāśavavidyākrameṇa abhyastapārthivayogaḥ kalpānte maraṇe vā dharāpralayakevalaḥ പാശവവിദ്യാക്രമത്താൽ പാർഥിവയോഗം അഭ്യസിച്ചവൻ, കല്പാന്തത്തിലോ മരണത്തിലോ, ധരാപ്രളയകേവലൻ.
- 33 sauṣupte hi tattvāveśavaśād eva citrasya svapnasya udayaḥ syāt … എന്തെന്നാൽ സുഷുപ്തിയിൽ തത്ത്വാവേശവശാൽത്തന്നെ വിചിത്രമായ സ്വപ്നത്തിന്റെ ഉദയം ഉണ്ടാകാം.
- 34 atrāpi śaktyudrekanyagbhāvābhyāṃ caturdaśatvam iti pramātṛtāpannasya dharātattvasya bhedāḥ svarūpaṃ … ഇവിടെയും ശക്ത്യുദ്രേക-ന്യഗ്ഭാവങ്ങളാൽ ചതുർദശത്വം — എന്നിങ്ങനെ പ്രമാതൃതയെ പ്രാപിച്ച…
- 35 atha ekasmin pramātari prāṇapratiṣṭhitatayā bhedanirūpaṇam iha nīlaṃ gṛhṇataḥ … ഇനി ഒരേ പ്രമാതാവിൽ പ്രാണപ്രതിഷ്ഠിതമായി ഭേദനിരൂപണം: ഇവിടെ നീലത്തെ ഗ്രഹിക്കുന്നവന്റെ പ്രാണൻ…
- 36 svakāryakartṛtā tu grāhakarūpatā iti uktaṃ na sā bhūyo … എന്നാൽ സ്വകാര്യകർതൃത്വം ഗ്രാഹകരൂപതയാണെന്നു പറയപ്പെട്ടു;
- 37 vikalpanyūnatve tu tuṭinyūnatā sukhādisaṃvittāv iva yāvat avikalpataiva എന്നാൽ വികല്പത്തിന്റെ ന്യൂനതയിൽ തുടികളുടെ ന്യൂനത — സുഖാദിസംവിത്തിലെന്നപോലെ, അവികല്പത…
- 38 lokās tu vikalpaviśrāntyā tām ahantāmayīm ahantācchāditedambhāvavikalpaprasarāṃ nirvikalpāṃ vimarśabhuvam … എന്നാൽ ലോകർ, വികല്പവിശ്രാന്തിയാൽ, അഹന്താമയിയും അഹന്തയാൽ ആച്ഛാദിതമായ…
- 39 evaṃ ca pāñcadaśye sthite yāvat sphuṭedantātmano bhedasya nyūnatā … ഇപ്രകാരം പാഞ്ചദശ്യം സ്ഥിതിയിലിരിക്കെ, സ്ഫുടമായ ഇദന്താരൂപമായ ഭേദത്തിന്റെ ന്യൂനത എത്രയുണ്ടോ…
- 40 yad āha śrīkallaṭaḥ tuṭipāta iti atra pātaśabdaṃ saiva … ശ്രീകല്ലടൻ 'തുടിപാതം' എന്നു പറഞ്ഞത് — ഇവിടെ പാതശബ്ദത്താൽ വിവക്ഷിതമായ ആ ഭഗവതിതന്നെ…
- 41 evaṃ mantramaheśatuṭeḥ prabhṛti tattadabhyāsāt tattatsiddhiḥ ഇപ്രകാരം മന്ത്രമഹേശതുടി മുതൽ, അതാതിന്റെ അഭ്യാസത്താൽ അതാതു സിദ്ധി.
- 42 athātraiva jāgradādyavasthā nirūpyante tatra vedyasya tadviṣayāyāś ca saṃvido … ഇനി ഇവിടെത്തന്നെ ജാഗ്രദാദ്യവസ്ഥകൾ നിരൂപിക്കപ്പെടുന്നു.
- 43 tatra yadādhiṣṭheyatayā bahīrūpatayā bhānaṃ tadā jāgradavasthā meye mātari … അവിടെ ഏതു അധിഷ്ഠേയതയായി, ബാഹ്യരൂപതയായി ഭാസിക്കുന്നുവോ അപ്പോൾ ജാഗ്രദവസ്ഥ — മേയത്തിലും…
- 44 yadā tu tatraiva adhiṣṭhānarūpatayā bhānaṃ saṅkalpaḥ tadā svapnāvasthā എന്നാൽ അവിടെത്തന്നെ അധിഷ്ഠാനരൂപതയായി ഭാസിക്കുമ്പോൾ — സങ്കല്പമായി — അപ്പോൾ സ്വപ്നാവസ്ഥ.
- 45 yadā tu tatraiva adhiṣṭhātṛrūpatayā bījātmatayaiva bhānaṃ tadā suṣuptāvasthā എന്നാൽ അവിടെത്തന്നെ അധിഷ്ഠാതൃരൂപതയായി, ബീജാത്മതയായിത്തന്നെ ഭാസിക്കുമ്പോൾ അപ്പോൾ…
- 46 imā eva tisraḥ prameyapramāṇapramātravasthāḥ pratyekaṃ jāgradādibhedāt caturvidhā uktāḥ ഈ മൂന്നു — പ്രമേയ-പ്രമാണ-പ്രമാത്രവസ്ഥകൾ — ഓരോന്നും ജാഗ്രദാദിഭേദത്താൽ ചതുർവിധമെന്നു…
- 47 yadā tu tasminn eva pramātṛviśrāntigate pramātuḥ pūrṇataunmukhyāt taddvāreṇa … എന്നാൽ ആ പ്രമാതൃവിശ്രാന്തിയിലെത്തിയതിൽ, പ്രമാതാവിന്റെ പൂർണതയിലേക്കുള്ള ഉന്മുഖത്വത്താൽ,…
- 48 etad eva avasthācatuṣṭayaṃ piṇḍasthapadastharūpastharūpātītaśabdair yogino vyavaharanti prasaṅkhyānadhanās tu … ഈ അവസ്ഥാചതുഷ്ടയത്തെത്തന്നെ പിണ്ഡസ്ഥം, പദസ്ഥം, രൂപസ്ഥം, രൂപാതീതം എന്നീ ശബ്ദങ്ങളാൽ യോഗികൾ…
- 49 anvarthaṃ cātra darśitaṃ tantrāloke ślokavārttike ca ഈ പേരുകളുടെ അന്വർഥം ഇവിടെ തന്ത്രാലോകത്തിലും ശ്ലോകവാർത്തികത്തിലും കാണിക്കപ്പെട്ടിട്ടുണ്ട്.
- 50 yac ca sarvāntarbhūtaṃ pūrṇarūpaṃ tat turyātītaṃ sarvātītaṃ mahāpracayaṃ … സർവത്തെയും അന്തർഭവിപ്പിക്കുന്ന പൂർണരൂപമേതോ, അതിനെ തുര്യാതീതം, സർവാതീതം, മഹാപ്രചയം എന്നു…
- 51 kiṃ ca yasya yad yadā rūpaṃ sphuṭaṃ sthiram … കൂടാതെ — ഏതൊരുവന്റെ ഏതു രൂപമാണോ ഏപ്പോൾ സ്ഫുടവും സ്ഥിരവും അനുബന്ധിയുമായിരിക്കുന്നത്, അത്…
- 52 tatra svarūpasakalau 1 pralayākalaḥ 2 vijñānākalaḥ 3 mantratadīśatanmaheśavargaḥ … അവിടെ — സ്വരൂപ-സകലന്മാർ (1), പ്രളയാകലൻ (2), വിജ്ഞാനാകലൻ (3), മന്ത്ര-തദീശ-തന്മഹേശവർഗം (4),…
- 53 svarūpaṃ pralayākala ityādikrameṇa trayodaśabhede svarūpaṃ vijñānākalaśaktiḥ vijñānākala ity … സ്വരൂപം, പ്രളയാകലൻ ഇത്യാദിക്രമത്തിൽ പതിമൂന്നുഭേദത്തിൽ;