भगवद्गीता
Bhagavadgītā
- 1 jyāyasī cetkarmaṇaste matā buddhirjanārdana | tatkiṃ karmaṇi ghore … ജനാർദനാ, കർമത്തെക്കാൾ ബുദ്ധി (ജ്ഞാനം) ശ്രേഷ്ഠമെന്നു അങ്ങു കരുതുന്നുവെങ്കിൽ, പിന്നെ കേശവാ,…
- 2 vyāmiśreṇeva vākyena buddhiṃ mohayasīva me | tadekaṃ vada … കൂടിക്കുഴഞ്ഞതുപോലുള്ള വാക്കുകൊണ്ട് അങ്ങ് എന്റെ ബുദ്ധിയെ മോഹിപ്പിക്കുന്നതുപോലെ തോന്നുന്നു;
- 3 loke'smindvividhā niṣṭhā purā proktā mayānagha | jñānayogena sāṅkhyānāṃ … അനഘാ, ഈ ലോകത്തിൽ ഞാൻ പണ്ടേ രണ്ടുവിധ നിഷ്ഠ പറഞ്ഞിട്ടുണ്ട് — സാംഖ്യന്മാർക്കു…
- 4 na karmaṇāmanārambhānnaiṣkarmyaṃ puruṣo'śnute | na ca saṃnyasanādeva siddhiṃ … കർമങ്ങൾ ആരംഭിക്കാതിരുന്നതുകൊണ്ടു മനുഷ്യൻ നൈഷ്കർമ്യം (കർമരാഹിത്യം) പ്രാപിക്കുന്നില്ല;
- 5 na hi kaścitkṣaṇamapi jātu tiṣṭhatyakarmakṛt | kāryate hyavaśaḥ … ആരും ഒരു നിമിഷംപോലും ഒരിക്കലും കർമം ചെയ്യാതെ ഇരിക്കുന്നില്ല;
- 6 karmendriyāṇi saṃyamya ya āste manasā smaran | indriyārthānvimūḍhātmā … കർമേന്ദ്രിയങ്ങളെ നിയന്ത്രിച്ച്, ഇന്ദ്രിയവിഷയങ്ങളെ മനസ്സുകൊണ്ടു സ്മരിച്ചുകൊണ്ടിരിക്കുന്നവൻ…
- 7 yastvindriyāṇi manasā niyamyārabhate'rjuna | karmendriyaiḥ karmayogamasaktaḥ sa viśiṣyate … അർജുനാ, എന്നാൽ ആരാണോ ഇന്ദ്രിയങ്ങളെ മനസ്സുകൊണ്ടു നിയന്ത്രിച്ച്, അനാസക്തനായി…
- 8 niyataṃ kuru karma tvaṃ karma jyāyo hyakarmaṇaḥ | … നിയതമായ കർമം നീ ചെയ്യുക;
- 9 yajñārthātkarmaṇo'nyatra loko'yaṃ karmabandhanaḥ | tadarthaṃ karma kaunteya muktasaṅgaḥ … യജ്ഞത്തിനായുള്ള കർമമൊഴികെ മറ്റു കർമത്താൽ ഈ ലോകം കർമബന്ധിതമാകുന്നു;
- 10 sahayajñāḥ prajāḥ sṛṣṭvā purovāca prajāpatiḥ | anena prasaviṣyadhvameṣa … പണ്ടു പ്രജാപതി പ്രജകളെ യജ്ഞത്തോടുകൂടി സൃഷ്ടിച്ചിട്ടു പറഞ്ഞു: 'ഇതുകൊണ്ടു നിങ്ങൾ…
- 11 devānbhāvayatānena te devā bhāvayantu vaḥ | parasparaṃ bhāvayantaḥ … 'ഇതുകൊണ്ടു ദേവന്മാരെ പോഷിപ്പിക്കുവിൻ;
- 12 iṣṭānkāmānhi vo devā dāsyante yajñabhāvitāḥ | tairdattānapradāyaibhyo yo … യജ്ഞത്താൽ പോഷിതരായ ദേവന്മാർ നിങ്ങൾക്ക് അഭീഷ്ടഭോഗങ്ങൾ നൽകും;
- 13 yajñaśiṣṭāśinaḥ santo mucyante sarvakilbiṣaiḥ | bhuñjate te tvaghaṃ … യജ്ഞശിഷ്ടം ഭുജിക്കുന്ന സജ്ജനങ്ങൾ സകല പാപങ്ങളിൽനിന്നും മുക്തരാകുന്നു;
- 14 annād bhavanti bhūtāni parjanyādannasambhavaḥ | yajñād bhavati parjanyo … അന്നത്തിൽനിന്നു ഭൂതങ്ങൾ ഉണ്ടാകുന്നു;
- 15 karma brahmodbhavaṃ viddhi brahmākṣarasamudbhavam | tasmāt sarvagataṃ brahma … കർമം ബ്രഹ്മത്തിൽനിന്നുണ്ടാകുന്നതെന്നും ബ്രഹ്മം അക്ഷരത്തിൽനിന്നുണ്ടാകുന്നതെന്നും അറിയുക;
- 16 evaṃ pravartitaṃ cakraṃ nānuvartayatīha yaḥ | aghāyurindriyārāmo moghaṃ … പാർഥാ, ഇപ്രകാരം പ്രവർത്തിപ്പിക്കപ്പെട്ട ചക്രത്തെ ഇവിടെ ആരു അനുവർത്തിക്കുന്നില്ലയോ,…
- 17 yaścātmaratireva syādātmatṛptaśca mānavaḥ | ātmanyeva ca santuṣṭastasya kāryaṃ … എന്നാൽ ആത്മാവിൽത്തന്നെ രമിക്കുന്നവനും, ആത്മാവിൽ തൃപ്തനും, ആത്മാവിൽ മാത്രം സന്തുഷ്ടനുമായ…
- 18 naiva tasya kṛtenārtho nākṛteneha kaścana | na cāsya … ചെയ്ത കർമംകൊണ്ടും ചെയ്യാത്തതുകൊണ്ടും അവനു ഇവിടെ യാതൊരു പ്രയോജനവുമില്ല;
- 19 karmaṇaiva hi saṃsiddhimāsthitā janakādayaḥ | lokasaṃgrahamevāpi sampaśyankartumarhasi || … കർമംകൊണ്ടു തന്നെ ജനകൻ മുതലായവർ സംസിദ്ധി പ്രാപിച്ചല്ലോ;
- 20 yadyadācarati śreṣṭhastattadevetaro janaḥ | sa yatpramāṇaṃ kurute lokastadanuvartate … ശ്രേഷ്ഠൻ എന്തെന്തു ചെയ്യുന്നുവോ, അതുതന്നെ ഇതരജനവും ചെയ്യുന്നു;
- 21 na me pārthāsti kartavyaṃ triṣu lokeṣu kiñcana | … പാർഥാ, മൂന്നു ലോകങ്ങളിലും എനിക്കു ചെയ്യാൻ ഒന്നുമില്ല;
- 22 yadi hyahaṃ na varteyaṃ jātu karmaṇyatandritaḥ | mama … പാർഥാ, ഞാൻ ഒരിക്കലെങ്കിലും അലസതയില്ലാതെ കർമത്തിൽ വർത്തിച്ചില്ലെങ്കിൽ, മനുഷ്യർ…
- 23 utsīdeyurime lokā na kuryāṃ karma cedaham | saṅkarasya … ഞാൻ കർമം ചെയ്തില്ലെങ്കിൽ ഈ ലോകങ്ങൾ നശിച്ചുപോകും;
- 24 tasmādasaktaḥ satataṃ kāryaṃ karma samācara | asakto hyācarankarma … അതുകൊണ്ട് അനാസക്തനായി എപ്പോഴും ചെയ്യേണ്ട കർമം നീ അനുഷ്ഠിക്കുക;
- 25 saktāḥ karmaṇyavidvāṃso yathā kurvanti bhārata | kuryādvidvāṃstathāsaktaścikīrṣurlokasaṃgraham || … ഭാരതാ, അജ്ഞന്മാർ കർമത്തിൽ ആസക്തരായി എങ്ങനെ ചെയ്യുന്നുവോ, അങ്ങനെ ലോകസംഗ്രഹം ഇച്ഛിക്കുന്ന…
- 26 na buddhibhedaṃ janayedajñānāṃ karmasaṅginām | joṣayet sarvakarmāṇi vidvānyuktaḥ … കർമത്തിൽ ആസക്തരായ അജ്ഞന്മാരുടെ ബുദ്ധിയിൽ ഭേദം (ഭ്രമം) ജനിപ്പിക്കരുത്;
- 27 prakṛteḥ kriyamāṇāni guṇaiḥ karmāṇi bhāgaśaḥ | ahaṅkāravimūḍhātmā kartāhamiti … കർമങ്ങൾ പ്രകൃതിയുടെ ഗുണങ്ങളാൽ പലവിധത്തിൽ ചെയ്യപ്പെടുന്നു;
- 28 tattvavittu mahābāho guṇakarmavibhāgayoḥ | guṇā guṇeṣu vartanta iti … മഹാബാഹോ, എന്നാൽ ഗുണ-കർമവിഭാഗങ്ങളുടെ തത്ത്വം അറിയുന്നവൻ 'ഗുണങ്ങൾ ഗുണങ്ങളിൽ വർത്തിക്കുന്നു'…
- 29 prakṛterguṇasammūḍhāḥ sajjante guṇakarmasu | tānakṛtsnavido mandānkṛtsnavinna vicālayet || … പ്രകൃതിയുടെ ഗുണങ്ങളാൽ സമ്മൂഢരായവർ ഗുണകർമങ്ങളിൽ ആസക്തരാകുന്നു;
- 30 mayi sarvāṇi karmāṇi saṃnyasyādhyātmacetasā | nirāśīrnirmamo bhūtvā yudhyasva … സകല കർമങ്ങളും എന്നിൽ സമർപ്പിച്ച്, അധ്യാത്മചിത്തത്തോടെ, ആശയറ്റവനും മമതയറ്റവനുമായി,…
- 31 ye me matamidaṃ nityamanutiṣṭhanti mānavāḥ | śraddhāvanto'nasūyanto mucyante … ശ്രദ്ധയുള്ളവരും അസൂയയില്ലാത്തവരുമായ ഏതു മനുഷ്യർ എന്റെ ഈ മതത്തെ നിത്യം അനുഷ്ഠിക്കുന്നുവോ,…
- 32 ye tvetadabhyasūyanto nānuvartanti me matam | sarvajñānavimūḍhāṃstānviddhi naṣṭānacetasaḥ … എന്നാൽ ഇതിൽ അസൂയപ്പെട്ട് എന്റെ മതത്തെ അനുവർത്തിക്കാത്തവർ ആരോ, സകല ജ്ഞാനത്തിലും വിമൂഢരും…
- 33 sadṛśaṃ ceṣṭate svasyāḥ prakṛterjñānavānapi | prakṛtiṃ yānti bhūtāni … ജ്ഞാനവാൻപോലും തന്റെ പ്രകൃതിക്ക് അനുരൂപമായി ചേഷ്ടിക്കുന്നു;
- 34 indriyasyendriyasyārthe rāgadveṣau vyavasthitau | tayorna vaśamāgacchettau hyasya paripanthinau … ഓരോ ഇന്ദ്രിയത്തിന്റെയും വിഷയത്തിൽ രാഗദ്വേഷങ്ങൾ വ്യവസ്ഥിതമായിരിക്കുന്നു;
- 35 śreyān svadharmo viguṇaḥ paradharmātsvanuṣṭhitāt | svadharme nidhanaṃ śreyaḥ … നന്നായി അനുഷ്ഠിക്കപ്പെട്ട പരധർമത്തെക്കാൾ ഗുണഹീനമായ സ്വധർമം ശ്രേയസ്കരം;
- 36 atha kena prayukto'yaṃ pāpaṃ carati pūruṣaḥ | anicchamano'pi … എന്നാൽ ഇച്ഛയില്ലാത്തവനായിട്ടുപോലും, ബലത്താൽ ആക്രമിക്കപ്പെട്ടു നിയോഗിക്കപ്പെട്ടവനെപ്പോലെ,…
- 37 kāma eṣa krodha eṣa rajoguṇasamudbhavaḥ | mahāśano mahāpāpmā … രജോഗുണത്തിൽനിന്നുണ്ടാകുന്ന ഈ കാമമാണ്, ഈ ക്രോധമാണ്;
- 38 bhavatyeṣa kathaṃ kṛṣṇa kathaṃ caiva vivardhate | kimātmakaḥ … കൃഷ്ണാ, ഇത് എങ്ങനെ ഉണ്ടാകുന്നു?
- 39 eṣa sūkṣmaḥ paraḥ śatrurdehināmindriyaiḥ saha | sukhatantra ivāsīno … ഈ സൂക്ഷ്മവും പരവുമായ ശത്രു ദേഹികളുടെ ഇന്ദ്രിയങ്ങളോടുകൂടി, സുഖത്തിൽ…
- 40 kāmakrodhamayo ghoraḥ stambhaharṣasamudbhavaḥ | ahaṅkāro'bhimānātmā dustaraḥ pāpakarmabhiḥ || … കാമക്രോധമയവും ഘോരവും സ്തംഭ-ഹർഷങ്ങളിൽനിന്നുണ്ടാകുന്നതും അഭിമാനസ്വരൂപവുമായ അഹങ്കാരം…
- 41 harṣamasya nivartyaiṣa śokamasya dadāti ca | bhayaṃ cāsya … ഈ ശത്രു ഇവന്റെ ഹർഷത്തെ ഇല്ലാതാക്കുകയും ഇവനു ശോകം നൽകുകയും ചെയ്യുന്നു;
- 42 sa eṣa kaluṣī kṣudraśchidraprekṣī dhanañjaya | rajaḥpravṛtto mohātmā … ധനഞ്ജയാ, കലുഷിതവും ക്ഷുദ്രവുമായ, ദ്വാരം (ദൗർബല്യം) നോക്കിക്കൊണ്ടിരിക്കുന്ന, രജസ്സിനാൽ…
- 43 dhūmenāvriyate vahniryathā''darśo malena ca | yatholvenāvṛto garbhastathā nenāyamāvṛtaḥ … ധൂമത്താൽ അഗ്നി മൂടപ്പെടുന്നതുപോലെയും, ധൂളിയാൽ കണ്ണാടി മൂടപ്പെടുന്നതുപോലെയും, ഉൽബത്താൽ…
- 44 āvṛtaṃ jñānametena jñānino nityavairiṇā | kāmarūpeṇa kaunteya duṣpūreṇānalena … കൗന്തേയാ, ജ്ഞാനിയുടെ നിത്യശത്രുവായ, ദുഷ്പൂരമായ അഗ്നിയായ, കാമരൂപമായ ഇതിനാൽ ജ്ഞാനം…
- 45 indriyāṇi mano buddhirasyādhiṣṭhānamucyate | etairvimohayatyeṣa jñānamāvṛtya dehinam || … ഇന്ദ്രിയങ്ങൾ, മനസ്സ്, ബുദ്ധി — ഇവ ഇതിന്റെ അധിഷ്ഠാനമെന്നു പറയപ്പെടുന്നു;
- 46 tasmāttvamindriyāṇyādau niyamya bharatarṣabha | pāpmānaṃ prajahīhyenaṃ jñānavijñānanāśanam || … അതുകൊണ്ടു ഭരതർഷഭാ, ആദ്യം ഇന്ദ്രിയങ്ങളെ നിയന്ത്രിച്ച്, ജ്ഞാനവിജ്ഞാനനാശകമായ ഈ പാപിയെ നീ…
- 47 indriyāṇi parāṇyāhurindriyebhyaḥ paraṃ manaḥ | manasastu parā buddhiryo … ഇന്ദ്രിയങ്ങൾ പരങ്ങളെന്നു പറയുന്നു;
- 48 evaṃ buddheḥ paraṃ buddhvā saṃstabhyātmānamātmanā | jahi śatruṃ … ഇപ്രകാരം ബുദ്ധിയെക്കാൾ പരമായതിനെ അറിഞ്ഞ്, ആത്മാവിനെ ആത്മാവുകൊണ്ടു സ്ഥിരപ്പെടുത്തി,…