Bhagavad Gītā (Kashmirian recension) · Chapter 4

Bhagavad Gītā (Kashmirian recension) — Chapter 4

भगवद्गीता

Bhagavadgītā


Chapter 4 42 verses

Begin reading Verse 1
  1. 1 evaṃ vivasvate yogaṃ proktavānahamavyayam | vivasvānmanave prāha manurikṣvākave'bravīt … ഈ അവ്യയമായ യോഗം ഞാൻ ഇപ്രകാരം വിവസ്വാന് ഉപദേശിച്ചു;
  2. 2 evaṃ paramparāprāptamimaṃ rājarṣayo viduḥ | sa kāleneha mahatā … ഇപ്രകാരം പരമ്പരയായി ലഭിച്ച ഈ യോഗം രാജർഷിമാർ അറിഞ്ഞിരുന്നു;
  3. 3 sa evāyaṃ mayā te'dya yogaḥ proktaḥ purātanaḥ | … ആ പുരാതനമായ ഈ യോഗം തന്നെ ഇന്ന് ഞാൻ നിനക്ക് ഉപദേശിച്ചു;
  4. 4 aparaṃ bhavato janma paraṃ janma vivasvataḥ | kathametadvijānīyāṃ … അങ്ങയുടെ ജന്മം പിന്നീടുള്ളതാണ്, വിവസ്വാന്റെ ജന്മം മുമ്പുള്ളതാണ്;
  5. 5 bahūni me vyatītāni janmāni tava cārjuna | tānyahaṃ … എന്റെ പല ജന്മങ്ങൾ കടന്നുപോയിരിക്കുന്നു, അർജുനാ, നിന്റേതും;
  6. 6 ajo'pi sannavyayātmā bhūtānāmīśvaro'pi san | prakṛtiṃ svāmadhiṣṭhāya sambhavāmyātmamāyayā … ജന്മമില്ലാത്തവനും അവ്യയസ്വരൂപനുമായിരുന്നിട്ടും, ഭൂതങ്ങളുടെ ഈശ്വരനായിരുന്നിട്ടും, എന്റെ…
  7. 7 yadā yadā hi dharmasya glānirbhavati bhārata | abhyutthānamadharmasya … ഭാരതാ, എപ്പോഴെല്ലാം ധർമത്തിന് ക്ഷയം സംഭവിക്കുകയും അധർമം ഉയർന്നുവരുകയും ചെയ്യുന്നുവോ,…
  8. 8 paritrāṇāya sādhūnāṃ vināśāya ca duṣkṛtām | dharmasaṃsthāpanārthāya sambhavāmi … സജ്ജനങ്ങളുടെ രക്ഷയ്ക്കും ദുഷ്കൃതികളുടെ നാശത്തിനും ധർമം ഉറപ്പിച്ചുസ്ഥാപിക്കാനുമായി ഞാൻ…
  9. 9 janma karma ca me divyamevaṃ yo vetti tattvataḥ … എന്റെ ദിവ്യമായ ജന്മവും കർമവും ഇപ്രകാരം തത്ത്വത്തിൽ ആര് അറിയുന്നുവോ, അവൻ ദേഹം ത്യജിച്ച്…
  10. 10 vītarāgabhayakrodhā manmayā madvyapāśrayāḥ | bahavo jñānatapasā pūtā madbhāvamāgatāḥ … രാഗവും ഭയവും ക്രോധവും ഒഴിഞ്ഞവരായി, എന്നിൽ ലയിച്ചവരും എന്നെ ആശ്രയിച്ചവരുമായി, ജ്ഞാനമാകുന്ന…
  11. 11 ye yathā māṃ prapadyante tāṃstathaiva bhajāmyaham | mama … ഏതുവിധത്തിൽ ആളുകൾ എന്നെ ശരണം പ്രാപിക്കുന്നുവോ, അതുപോലെതന്നെ ഞാൻ അവരെ അനുഗ്രഹിക്കുന്നു;
  12. 12 kāṅkṣantaḥ karmaṇāṃ siddhiṃ yajanta iha devatāḥ | kṣipraṃ … കർമങ്ങളുടെ സിദ്ധി ആഗ്രഹിച്ച് ആളുകൾ ഇവിടെ ദേവതകളെ പൂജിക്കുന്നു;
  13. 13 cāturvarṇyaṃ mayā sṛṣṭaṃ guṇakarmavibhāgaśaḥ | tasya kartāramapi māṃ … ഗുണത്തിന്റെയും കർമത്തിന്റെയും വിഭാഗമനുസരിച്ച് ചാതുർവർണ്യം എന്നാൽ സൃഷ്ടിക്കപ്പെട്ടു;
  14. 14 na māṃ karmāṇi limpanti na me kāmaḥ phaleṣvapi … കർമങ്ങൾ എന്നെ ലേപനം ചെയ്യുന്നില്ല, ഫലങ്ങളിൽ എനിക്ക് ആഗ്രഹവുമില്ല;
  15. 15 evaṃ jñātvā kṛtaṃ karma pūrvairapi mumukṣubhiḥ | kuru … ഇപ്രകാരം അറിഞ്ഞ് മുമ്പുള്ള മുമുക്ഷുക്കളും കർമം ചെയ്തിട്ടുണ്ട്;
  16. 16 kiṃ karma kimakarmeti kavayo'pyatra mohitāḥ | tatte karma … എന്താണ് കർമം, എന്താണ് അകർമം എന്ന ഇക്കാര്യത്തിൽ കവികൾപോലും മോഹിതരായിരിക്കുന്നു;
  17. 17 karmaṇo hyapi boddhavyaṃ boddhavyaṃ ca vikarmaṇaḥ | akarmaṇaśca … കർമത്തെക്കുറിച്ചും അറിയേണ്ടതുണ്ട്, വികർമത്തെക്കുറിച്ചും അറിയേണ്ടതുണ്ട്,…
  18. 18 karmaṇyakarma yaḥ paśyatyakarmaṇi ca karma yaḥ | sa … കർമത്തിൽ അകർമത്തെയും അകർമത്തിൽ കർമത്തെയും ആര് കാണുന്നുവോ, അവൻ മനുഷ്യരിൽ ബുദ്ധിമാനാകുന്നു;
  19. 19 yasya sarve samārambhāḥ kāmasaṅkalpavarjitāḥ | jñānāgnidagdhakarmāṇaṃ tamāhuḥ paṇḍitaṃ … ആരുടെ എല്ലാ ഉദ്യമങ്ങളും കാമത്തിന്റെയും സങ്കൽപത്തിന്റെയും വർജിതമായിരിക്കുന്നുവോ,…
  20. 20 tyaktvā karmaphalāsaṅgaṃ nityatṛpto nirāśrayaḥ | karmaṇyabhipravṛtto'pi naiva kiñcitkaroti … കർമഫലത്തിലുള്ള ആസക്തി ത്യജിച്ച്, എപ്പോഴും തൃപ്തനായി, ആശ്രയമൊന്നുമില്ലാത്തവനായി, കർമത്തിൽ…
  21. 21 nirāśīryatacittātmā tyaktasarvaparigrahaḥ | śārīraṃ kevalaṃ karma kurvannāpnoti kilbiṣam … ആശയറ്റവനായി, മനസ്സും ആത്മാവും നിയന്ത്രിച്ചവനായി, എല്ലാ പരിഗ്രഹവും ത്യജിച്ച്, കേവലം…
  22. 22 yadṛcchālābhasantuṣṭo dvandvātīto vimatsaraḥ | samaḥ siddhāvasiddhau ca kṛtvā'pi … യദൃച്ഛയാ ലഭിക്കുന്നതിൽ സന്തുഷ്ടനായി, ദ്വന്ദ്വങ്ങളെ അതിക്രമിച്ച്, മാത്സര്യമില്ലാത്തവനായി,…
  23. 23 gatasaṅgasya muktasya jñānāvasthitacetasaḥ | yajñāyārabhataḥ karma samagraṃ pravilīyate … ആസക്തി ഒഴിഞ്ഞവനും മുക്തനും ജ്ഞാനത്തിൽ ഉറച്ച ചിത്തമുള്ളവനും യജ്ഞത്തിനായി കർമം…
  24. 24 brahmārpaṇaṃ brahmahavirbrahmāgnau brahmaṇā hutam | brahmaiva tena gantavyaṃ … അർപ്പണം ബ്രഹ്മമാണ്, ഹവിസ്സ് ബ്രഹ്മമാണ്, ബ്രഹ്മമാകുന്ന അഗ്നിയിൽ ബ്രഹ്മത്താൽ…
  25. 25 daivamevāpare yajñaṃ yoginaḥ paryupāsate | brahmāgnāvapare yajñaṃ yajñenaivopajuhvati … മറ്റു ചില യോഗികൾ ദേവന്മാർക്കായുള്ള യജ്ഞത്തെത്തന്നെ ഉപാസിക്കുന്നു;
  26. 26 śrotrādīnīndriyāṇyanye saṃyamāgniṣu juhvati | śabdādīnviṣayānanya indriyāgniṣu juhvati || … ചിലർ ശ്രോത്രം മുതലായ ഇന്ദ്രിയങ്ങളെ സംയമമാകുന്ന അഗ്നികളിൽ ഹോമിക്കുന്നു;
  27. 27 sarvāṇīndriyakarmāṇi prāṇakarmāṇi cāpare | ātmasaṃyamayogāgnau juhvati jñānadīpite || … വേറെ ചിലർ എല്ലാ ഇന്ദ്രിയകർമങ്ങളെയും പ്രാണകർമങ്ങളെയും ജ്ഞാനത്താൽ പ്രകാശിതമായ…
  28. 28 dravyayajñāstapoyajñā yogayajñāstathā'pare | svādhyāyajñānayajñāśca yatayaḥ saṃśitavratāḥ || 4-28 … ദ്രവ്യയജ്ഞം ചെയ്യുന്നവർ, തപോയജ്ഞം ചെയ്യുന്നവർ, അപ്രകാരം യോഗയജ്ഞം ചെയ്യുന്നവർ,…
  29. 29 apāne juhvati prāṇaṃ prāṇe'pānaṃ tathā'pare | prāṇāpānagatī ruddhvā … ചിലർ അപാനനിൽ പ്രാണനെ ഹോമിക്കുന്നു, അപ്രകാരം വേറെ ചിലർ പ്രാണനിൽ അപാനനെ ഹോമിക്കുന്നു;
  30. 30 apare niyatāhārāḥ prāṇān prāṇeṣu juhvati | sarve'pyete yajñavido … വേറെ ചിലർ നിയന്ത്രിതമായ ആഹാരമുള്ളവരായി പ്രാണങ്ങളെ പ്രാണങ്ങളിൽ ഹോമിക്കുന്നു;
  31. 31 yajñaśiṣṭāmṛtabhujo yānti brahma sanātanam | nāyaṃ loko'styayajñasya kuto'nyaḥ … യജ്ഞശിഷ്ടമാകുന്ന അമൃതം ഭുജിക്കുന്നവർ സനാതനമായ ബ്രഹ്മത്തെ പ്രാപിക്കുന്നു;
  32. 32 evaṃ bahuvidhā yajñā vitatā brahmaṇo mukhe | karmajānviddhi … ഇപ്രകാരം പലവിധത്തിലുള്ള യജ്ഞങ്ങൾ ബ്രഹ്മത്തിന്റെ മുഖത്ത് വിസ്തരിക്കപ്പെട്ടിരിക്കുന്നു;
  33. 33 śreyāndravyamayādyajñājjñānayajñaḥ parantapa | sarvaṃ karmākhilaṃ pārtha jñāne parisamāpyate … പരന്തപാ, ദ്രവ്യമയമായ യജ്ഞത്തെക്കാൾ ജ്ഞാനയജ്ഞം ശ്രേഷ്ഠമാകുന്നു;
  34. 34 tadviddhi praṇipātena paripraśnena sevayā | upadekṣyanti te jñānaṃ … അത് പ്രണാമത്താലും പരിപ്രശ്നത്താലും സേവനത്താലും അറിയുക;
  35. 35 yajjñātvā na punarmohamevaṃ yāsyasi pāṇḍava | yena bhūtānyaśeṣeṇa … പാണ്ഡവാ, ഏതറിഞ്ഞാൽ നീ ഇപ്രകാരം വീണ്ടും മോഹത്തിൽ പെടുകയില്ലയോ, ഏതിനാൽ ഭൂതങ്ങളെ മുഴുവൻ…
  36. 36 api cedasi pāpebhyaḥ sarvebhyaḥ pāpakṛttamaḥ | sarvaṃ jñānaplavenaiva … എല്ലാ പാപികളെക്കാളും അധികം പാപം ചെയ്യുന്നവനാണ് നീയെങ്കിൽപോലും, ജ്ഞാനമാകുന്ന തോണിയാൽ തന്നെ…
  37. 37 yathaidhāṃsi samiddho'gnirbhasmasāt kurute'rjuna | jñānāgniḥ sarvakarmāṇi bhasmasātkurute tathā … അർജുനാ, ജ്വലിക്കുന്ന അഗ്നി വിറകുകളെ ചാമ്പലാക്കുന്നതുപോലെ, ജ്ഞാനമാകുന്ന അഗ്നി എല്ലാ…
  38. 38 nahi jñānena sadṛśaṃ pavitramiha vidyate | tatsvayaṃ yogasaṃsiddhaḥ … ജ്ഞാനത്തിന് സമമായ പവിത്രവസ്തു ഇവിടെ വേറെയില്ല;
  39. 39 śraddhāvāṃllabhate jñānaṃ tatparaḥ saṃyatendriyaḥ | jñānaṃ labdhvā parāṃ … ശ്രദ്ധയുള്ളവനും അതിൽ തൽപരനും ഇന്ദ്രിയങ്ങളെ സംയമിച്ചവനുമായവൻ ജ്ഞാനം നേടുന്നു;
  40. 40 ajñaścāśraddadhānaśca saṃśayātmā vinaśyati | nāyaṃ loko'sti na paro … അജ്ഞനും ശ്രദ്ധയില്ലാത്തവനും സംശയാത്മാവും നശിക്കുന്നു;
  41. 41 yogasaṃnyastakarmāṇaṃ jñānasañchinnasaṃśayam | ātmavantaṃ na karmāṇi nibadhnanti dhanañjaya … യോഗത്താൽ കർമം ത്യജിച്ചവനെയും ജ്ഞാനത്താൽ സംശയം ഛേദിച്ചവനെയും ആത്മനിഷ്ഠനായവനെയും, ധനഞ്ജയാ,…
  42. 42 tasmādajñānasambhūtaṃ hṛtsthaṃ jñānāsinātmanaḥ | chitvaivaṃ saṃśayaṃ yogamātiṣṭhottiṣṭha bhārata … അതിനാൽ, ഭാരതാ, ഹൃദയത്തിൽ സ്ഥിതിചെയ്യുന്നതും അജ്ഞാനത്തിൽനിന്നുണ്ടായതുമായ ഈ സംശയത്തെ…