भगवद्गीता
Bhagavadgītā
- 1 evaṃ vivasvate yogaṃ proktavānahamavyayam | vivasvānmanave prāha manurikṣvākave'bravīt … हा अव्यय योग मी विवस्वानाला (सूर्याला) सांगितला;
- 2 evaṃ paramparāprāptamimaṃ rājarṣayo viduḥ | sa kāleneha mahatā … अशा प्रकारे परंपरेने प्राप्त झालेला हा (योग) राजर्षींना ज्ञात होता;
- 3 sa evāyaṃ mayā te'dya yogaḥ proktaḥ purātanaḥ | … तोच हा पुरातन योग आज मी तुला सांगितला;
- 4 aparaṃ bhavato janma paraṃ janma vivasvataḥ | kathametadvijānīyāṃ … तुझा जन्म अलीकडचा, विवस्वानाचा जन्म पूर्वीचा;
- 5 bahūni me vyatītāni janmāni tava cārjuna | tānyahaṃ … हे अर्जुना, माझे आणि तुझेही अनेक जन्म होऊन गेले आहेत;
- 6 ajo'pi sannavyayātmā bhūtānāmīśvaro'pi san | prakṛtiṃ svāmadhiṣṭhāya sambhavāmyātmamāyayā … अजन्मा व अव्ययस्वरूप असूनही, तसेच प्राण्यांचा ईश्वर असूनही, मी स्वतःच्या प्रकृतीचे…
- 7 yadā yadā hi dharmasya glānirbhavati bhārata | abhyutthānamadharmasya … हे भारता, जेव्हा जेव्हा धर्माचा ऱ्हास होतो आणि अधर्माचे उत्थान होते, तेव्हा मी आपला अंश…
- 8 paritrāṇāya sādhūnāṃ vināśāya ca duṣkṛtām | dharmasaṃsthāpanārthāya sambhavāmi … सज्जनांच्या रक्षणासाठी, दुष्टांच्या नाशासाठी आणि धर्माच्या सुस्थापनेसाठी मी युगायुगांत…
- 9 janma karma ca me divyamevaṃ yo vetti tattvataḥ … हे अर्जुना, माझा जन्म व कर्म दिव्य आहे हे जो तत्त्वतः जाणतो, तो देह सोडल्यावर पुनर्जन्म…
- 10 vītarāgabhayakrodhā manmayā madvyapāśrayāḥ | bahavo jñānatapasā pūtā madbhāvamāgatāḥ … राग, भय व क्रोधरहित, माझ्यातच तल्लीन व मलाच आश्रय मानणारे असे अनेकजण ज्ञानरूपी तपाने…
- 11 ye yathā māṃ prapadyante tāṃstathaiva bhajāmyaham | mama … जे ज्या प्रकारे मला शरण येतात, त्यांना मीही त्याच प्रकारे अनुग्रहित करतो;
- 12 kāṅkṣantaḥ karmaṇāṃ siddhiṃ yajanta iha devatāḥ | kṣipraṃ … कर्मांच्या फलसिद्धीची इच्छा करत लोक येथे देवतांची उपासना करतात;
- 13 cāturvarṇyaṃ mayā sṛṣṭaṃ guṇakarmavibhāgaśaḥ | tasya kartāramapi māṃ … गुण व कर्म यांच्या विभागानुसार चार वर्ण मी निर्माण केले;
- 14 na māṃ karmāṇi limpanti na me kāmaḥ phaleṣvapi … मला कर्मे लिप्त करत नाहीत आणि फळांविषयी मला कामनाही नाही;
- 15 evaṃ jñātvā kṛtaṃ karma pūrvairapi mumukṣubhiḥ | kuru … हे जाणूनच पूर्वीच्या मुमुक्षूंनीही (मोक्षेच्छूंनीही) कर्म केले;
- 16 kiṃ karma kimakarmeti kavayo'pyatra mohitāḥ | tatte karma … कर्म काय व अकर्म काय — याबाबत ज्ञानीही मोहित होतात;
- 17 karmaṇo hyapi boddhavyaṃ boddhavyaṃ ca vikarmaṇaḥ | akarmaṇaśca … कारण कर्माचेही स्वरूप जाणून घ्यावे लागते, विकर्माचेही (निषिद्ध कर्माचेही) जाणून घ्यावे…
- 18 karmaṇyakarma yaḥ paśyatyakarmaṇi ca karma yaḥ | sa … जो कर्मात अकर्म पाहतो आणि अकर्मात कर्म पाहतो, तो माणसांमध्ये बुद्धिमान आहे;
- 19 yasya sarve samārambhāḥ kāmasaṅkalpavarjitāḥ | jñānāgnidagdhakarmāṇaṃ tamāhuḥ paṇḍitaṃ … ज्याची सर्व कर्मे कामना व संकल्परहित आहेत, ज्याची कर्मे ज्ञानरूपी अग्नीने जळून गेली आहेत,…
- 20 tyaktvā karmaphalāsaṅgaṃ nityatṛpto nirāśrayaḥ | karmaṇyabhipravṛtto'pi naiva kiñcitkaroti … कर्मफळातील आसक्ती सोडून, नित्य तृप्त व निराश्रय असा तो, कर्मात पूर्णपणे प्रवृत्त असूनही…
- 21 nirāśīryatacittātmā tyaktasarvaparigrahaḥ | śārīraṃ kevalaṃ karma kurvannāpnoti kilbiṣam … फलाशारहित, चित्त व आत्मा संयमित केलेला, सर्व परिग्रह (संग्रह) सोडलेला असा तो केवळ शारीरिक…
- 22 yadṛcchālābhasantuṣṭo dvandvātīto vimatsaraḥ | samaḥ siddhāvasiddhau ca kṛtvā'pi … अनायासे जे मिळेल त्यात संतुष्ट, द्वंद्वातीत, मत्सररहित, यश-अपयशात समान असा तो कर्म करूनही…
- 23 gatasaṅgasya muktasya jñānāvasthitacetasaḥ | yajñāyārabhataḥ karma samagraṃ pravilīyate … आसक्ती गेलेल्या, मुक्त, ज्ञानात स्थिर चित्त असलेल्या आणि यज्ञासाठी कर्म करणाऱ्याचे कर्म…
- 24 brahmārpaṇaṃ brahmahavirbrahmāgnau brahmaṇā hutam | brahmaiva tena gantavyaṃ … अर्पण ब्रह्म आहे, हवि ब्रह्म आहे, ब्रह्मरूपी अग्नीत ब्रह्माकडून हवन केले गेले आहे;
- 25 daivamevāpare yajñaṃ yoginaḥ paryupāsate | brahmāgnāvapare yajñaṃ yajñenaivopajuhvati … काही योगी देवतांच्या उद्देशाने यज्ञ करतात (देवयज्ञ);
- 26 śrotrādīnīndriyāṇyanye saṃyamāgniṣu juhvati | śabdādīnviṣayānanya indriyāgniṣu juhvati || … काही श्रोत्र आदी इंद्रियांचे संयमरूपी अग्नींत हवन करतात;
- 27 sarvāṇīndriyakarmāṇi prāṇakarmāṇi cāpare | ātmasaṃyamayogāgnau juhvati jñānadīpite || … इतर इंद्रियांच्या सर्व क्रिया व प्राणांच्या क्रिया ज्ञानाने प्रदीप्त झालेल्या…
- 28 dravyayajñāstapoyajñā yogayajñāstathā'pare | svādhyāyajñānayajñāśca yatayaḥ saṃśitavratāḥ || 4-28 … द्रव्ययज्ञ करणारे, तपोयज्ञ करणारे, तसेच योगयज्ञ करणारे आणि स्वाध्याय-ज्ञानयज्ञ करणारे असे…
- 29 apāne juhvati prāṇaṃ prāṇe'pānaṃ tathā'pare | prāṇāpānagatī ruddhvā … काही अपानात प्राणाचे हवन करतात आणि इतर प्राणात अपानाचे;
- 30 apare niyatāhārāḥ prāṇān prāṇeṣu juhvati | sarve'pyete yajñavido … इतर नियमित आहार घेणारे प्राणांचे प्राणांतच हवन करतात;
- 31 yajñaśiṣṭāmṛtabhujo yānti brahma sanātanam | nāyaṃ loko'styayajñasya kuto'nyaḥ … यज्ञशेषरूपी अमृत भक्षण करणारे सनातन ब्रह्माला प्राप्त होतात;
- 32 evaṃ bahuvidhā yajñā vitatā brahmaṇo mukhe | karmajānviddhi … अशा प्रकारे ब्रह्माच्या मुखात नानाविध यज्ञ विस्तारलेले आहेत;
- 33 śreyāndravyamayādyajñājjñānayajñaḥ parantapa | sarvaṃ karmākhilaṃ pārtha jñāne parisamāpyate … हे परंतपा, द्रव्यमय यज्ञाहून ज्ञानयज्ञ श्रेष्ठ आहे;
- 34 tadviddhi praṇipātena paripraśnena sevayā | upadekṣyanti te jñānaṃ … ते (ज्ञान) तू प्रणिपात (नम्र वंदन), परिप्रश्न (योग्य प्रश्न) व सेवा यांद्वारे जाणून घे;
- 35 yajjñātvā na punarmohamevaṃ yāsyasi pāṇḍava | yena bhūtānyaśeṣeṇa … हे पांडवा, जे जाणल्यावर तू पुन्हा असा मोह पावणार नाहीस;
- 36 api cedasi pāpebhyaḥ sarvebhyaḥ pāpakṛttamaḥ | sarvaṃ jñānaplavenaiva … जरी तू सर्व पापी जनांहूनही अधिक पापी असलास, तरी ज्ञानरूपी नौकेनेच तू सर्व पापसागर तरून…
- 37 yathaidhāṃsi samiddho'gnirbhasmasāt kurute'rjuna | jñānāgniḥ sarvakarmāṇi bhasmasātkurute tathā … हे अर्जुना, ज्याप्रमाणे प्रदीप्त अग्नी लाकडे जाळून भस्म करतो, त्याप्रमाणे ज्ञानरूपी अग्नी…
- 38 nahi jñānena sadṛśaṃ pavitramiha vidyate | tatsvayaṃ yogasaṃsiddhaḥ … कारण या जगात ज्ञानासारखे पवित्र काहीही नाही;
- 39 śraddhāvāṃllabhate jñānaṃ tatparaḥ saṃyatendriyaḥ | jñānaṃ labdhvā parāṃ … श्रद्धावान, त्यात तत्पर व इंद्रियसंयमी (पुरुष) ज्ञान प्राप्त करतो;
- 40 ajñaścāśraddadhānaśca saṃśayātmā vinaśyati | nāyaṃ loko'sti na paro … अज्ञानी, श्रद्धाहीन व संशयग्रस्त (पुरुष) नष्ट होतो;
- 41 yogasaṃnyastakarmāṇaṃ jñānasañchinnasaṃśayam | ātmavantaṃ na karmāṇi nibadhnanti dhanañjaya … हे धनंजया, योगाने कर्मे अर्पण केलेल्या, ज्ञानाने संशय छिन्न केलेल्या व आत्मवान अशा…
- 42 tasmādajñānasambhūtaṃ hṛtsthaṃ jñānāsinātmanaḥ | chitvaivaṃ saṃśayaṃ yogamātiṣṭhottiṣṭha bhārata … म्हणून हे भारता, अज्ञानातून उत्पन्न झालेला व हृदयात असलेला हा संशय आत्मज्ञानरूपी तलवारीने…