भगवद्गीता
Bhagavadgītā
- 1 saṃnyāsaṃ karmaṇāṃ kṛṣṇa ! punaryogaṃ ca śaṃsasi | … हे कृष्णा, तू कर्मांचा संन्यास सांगतोस आणि पुन्हा योगही सांगतोस;
- 2 saṃnyāsaḥ karmayogaśca niḥśreyasakarāvubhau | tayostu karmasaṃnyāsātkarmayogo viśiṣyate || … संन्यास व कर्मयोग हे दोन्ही परम कल्याण करणारे आहेत;
- 3 jñeyaḥ sa nityasaṃnyāsī yo na dveṣṭi na kāṅkṣati … जो द्वेषही करत नाही व इच्छाही करत नाही, त्याला नित्य संन्यासी जाणावे;
- 4 sāṅkhyayogau pṛthagbālāḥ pravadanti na paṇḍitāḥ | ekamapyāsthitaḥ samyagubhayorvindate … सांख्य व योग वेगवेगळे आहेत असे बालबुद्धी म्हणतात, ज्ञानी नव्हे;
- 5 yatsāṅkhyaiḥ prāpyate sthānaṃ tadyogairanagamyate | ekaṃ sāṅkhyaṃ ca … सांख्यांकडून जे स्थान प्राप्त होते, तेच योग्यांकडूनही प्राप्त होते;
- 6 saṃnyāsastu mahābāho duḥkhamāptumayogataḥ | yogayukto munirbrahma na cireṇādhigacchati … परंतु हे महाबाहो, योगाशिवाय संन्यास प्राप्त होणे कठीण आहे;
- 7 yogayukto viśuddhātmā vijitātmā jitendriyaḥ | sarvabhūtātmabhūtātmā kurvannapi na … योगयुक्त, विशुद्ध आत्म्याचा, आत्मा जिंकलेला, इंद्रिये जिंकलेला आणि सर्व प्राण्यांचा आत्मा…
- 8 naiva kiñcitkaromīti yukto manyeta tattvavit | paśyañśṛṇvanspṛśañjighrannaśnangacchanśvasansvapan || … तत्त्व जाणणारा योगयुक्त (पुरुष) — पाहत, ऐकत, स्पर्श करत, हुंगत, खात, चालत, श्वास घेत व…
- 9 pralapanvisṛjangṛhṇannunmiṣannimiṣannapi | indriyāṇīndriyārtheṣu vartanta iti dhārayan || 5-9 … तसेच बोलत, टाकत, घेत, डोळे उघडत व मिटत असतानाही — "इंद्रियेच इंद्रियविषयांत वावरतात" असे…
- 10 brahmaṇyādhāya karmāṇi saṅgaṃ tyaktvā karoti yaḥ | lipyate … जो आसक्ती सोडून, कर्मे ब्रह्माच्या ठायी अर्पण करून कर्म करतो, तो पापाने लिप्त होत नाही —…
- 11 kāyena manasā buddhyā kevalairindriyairapi | yoginaḥ karma kurvanti … योगी आसक्ती सोडून, आत्मशुद्धीसाठी शरीराने, मनाने, बुद्धीने आणि केवळ इंद्रियांनीही कर्म…
- 12 yuktaḥ karmaphalaṃ tyaktvā śāntimāpnoti naiṣṭhikīm | ayuktaḥ kāmakāreṇa … योगयुक्त (पुरुष) कर्मफळ सोडून निष्ठायुक्त (स्थायी) शांती प्राप्त करतो;
- 13 sarvakarmāṇi manasā saṃnyasyāste sukhaṃ vaśīm | navadvāre pure … सर्व कर्मे मनाने त्यागून, आत्मसंयमी देहधारी नवद्वारांच्या (शरीररूपी) नगरीत — न स्वतः कर्म…
- 14 na kartṛtvaṃ na karmāṇi lokasya sṛjati prabhuḥ | … प्रभू (आत्मा/ईश्वर) लोकांचे कर्तृत्व निर्माण करत नाही, ना कर्मे, ना कर्म-फळ यांचा संयोग;
- 15 nādatte kasyacit pāpaṃ na caiva sukṛtaṃ vibhuḥ | … हा विभू (सर्वव्यापी) कोणाचेही पाप घेत नाही व पुण्यही घेत नाही;
- 16 jñānena tu tadajñānaṃ yeṣāṃ nāśitamātmanaḥ | teṣāmādityavajjñānaṃ prakāśayati … परंतु ज्यांचे ते आत्मविषयक अज्ञान ज्ञानाने नष्ट झाले आहे, त्यांचे ते ज्ञान सूर्याप्रमाणे…
- 17 tadbuddhayastadātmānastanniṣṭhāstatparāyaṇāḥ | gacchantyapunarāvṛttiṃ jñānanirdhautakalmaṣāḥ || 5-17 || ज्यांची बुद्धी त्या (परब्रह्मा)त, आत्मा त्यात, निष्ठा त्यात व जे त्यात परायण आहेत, असे…
- 18 smaranto'pi muhustvetatspṛśanto'pi svakarmaṇi | saktā api na sajjanti … हे (तत्त्व) वारंवार स्मरत असतानाही आणि आपल्या कर्मांना स्पर्श करत असतानाही, (वरकरणी)…
- 19 vidyāvinayasampanne brāhmaṇe gavi hastini | śuni caiva śvapāke … विद्या व विनयाने संपन्न ब्राह्मण, गाय, हत्ती, तसेच कुत्रा आणि श्वपाक (चांडाळ) यांच्या…
- 20 na prahṛṣyet priyaṃ prāpya nodvijetprāpya cāpriyam | sthirabuddhirasammūḍho … प्रिय मिळाल्यावर हर्षित होऊ नये व अप्रिय मिळाल्यावर उद्विग्न होऊ नये;
- 21 bāhyasparśeṣvasaktātmā vindatyātmani yatsukham | sa brahmayogayuktātmā sukhamavyamaśnute || … बाह्य संपर्कांत अनासक्त आत्मा असलेला (पुरुष) आत्म्यात जे सुख आहे ते प्राप्त करतो;
- 22 ye hi saṃsparśajā bhogā duḥkhayonaya eva te | … कारण संपर्कातून उत्पन्न होणारे भोग हे दुःखाचेच गर्भ (उगम) आहेत;
- 23 śaknotīhaiva yaḥ soḍhuṃ prākśarīravimocanāt | kāmakrodhodbhavaṃ vegaṃ sa … जो या जगातच, शरीराचा त्याग होण्यापूर्वीच, कामक्रोधातून उद्भवणारा वेग सहन करण्यास समर्थ…
- 24 antaḥsukho'ntarārāmastathā'ntarjyotireva yaḥ | sa pārtha paramaṃ yogaṃ brahmabhūto'dhigacchati … जो अंतरीच सुखी, अंतरीच रममाण आणि अंतरीच ज्योतिमय आहे, तो हे पार्था, ब्रह्मरूप होऊन परम…
- 25 labhante brahmanirvāṇamṛṣayaḥ kṣīṇakalmaṣāḥ | chinnadvaidhā yatātmānaḥ sarvabhūtahite ratāḥ … ज्यांची पापे क्षीण झाली, ज्यांचे संशय छेदले गेले, ज्यांचे आत्मे संयमित आहेत आणि जे सर्व…
- 26 kāmakrodhavimuktānāṃ yatīnāṃ yatacetasām | abhito brahmanirvāṇaṃ vartate viditātmanām … कामक्रोधातून मुक्त, चित्त संयमित केलेल्या आणि आत्मा जाणलेल्या यतींना सर्व बाजूंनी…
- 27 sparśānkṛtvā bahirbāhyāṃścakṣuścaivāntare bhruvoḥ | prāṇāpānau samau kṛtvā nāsābhyantaracāriṇau … बाह्य संपर्क बाहेरच ठेवून, दृष्टी भुवयांच्या मध्ये स्थिर करून, आणि नाकाच्या आत वाहणाऱ्या…
- 28 yatendriyamanobuddhirmunirmokṣaparāyaṇaḥ | vigatecchābhayakrodho yaḥ sadā mukta eva saḥ … इंद्रिये, मन व बुद्धी संयमित केलेला, मोक्षपरायण, इच्छा, भय व क्रोधरहित असा जो मुनी आहे,…
- 29 bhoktāraṃ yajñatapasāṃ sarvalokamaheśvaram | suhṛdaṃ sarvabhūtānāṃ jñātvā māṃ … यज्ञ व तपांचा भोक्ता, सर्व लोकांचा महेश्वर आणि सर्व प्राण्यांचा सुहृद् (हितचिंतक) असे मला…