भगवद्गीता
Bhagavadgītā
- 1 jyāyasī cetkarmaṇaste matā buddhirjanārdana | tatkiṃ karmaṇi ghore … हे जनार्दना, जर तुला कर्माहून बुद्धी (ज्ञान) श्रेष्ठ वाटते, तर हे केशवा, मला या घोर…
- 2 vyāmiśreṇeva vākyena buddhiṃ mohayasīva me | tadekaṃ vada … जणू संमिश्र (परस्परविरोधी वाटणाऱ्या) वचनांनी तू माझ्या बुद्धीला मोहित करतोस;
- 3 loke'smindvividhā niṣṭhā purā proktā mayānagha | jñānayogena sāṅkhyānāṃ … हे निष्पापा, या जगात मी पूर्वी दोन प्रकारची निष्ठा सांगितली आहे — सांख्यांसाठी…
- 4 na karmaṇāmanārambhānnaiṣkarmyaṃ puruṣo'śnute | na ca saṃnyasanādeva siddhiṃ … कर्मे न करण्याने पुरुष नैष्कर्म्य (कर्मातीतता) प्राप्त करत नाही, आणि केवळ संन्यासानेही…
- 5 na hi kaścitkṣaṇamapi jātu tiṣṭhatyakarmakṛt | kāryate hyavaśaḥ … कारण कोणीही क्षणभरही कधी कर्म न करता राहत नाही;
- 6 karmendriyāṇi saṃyamya ya āste manasā smaran | indriyārthānvimūḍhātmā … जो कर्मेंद्रियांना आवरून मनाने इंद्रियविषयांचे स्मरण करत बसतो, त्या मूढात्म्याला मूढ…
- 7 yastvindriyāṇi manasā niyamyārabhate'rjuna | karmendriyaiḥ karmayogamasaktaḥ sa viśiṣyate … परंतु हे अर्जुना, जो मनाने इंद्रियांना नियंत्रित करून, अनासक्त राहून कर्मेंद्रियांनी…
- 8 niyataṃ kuru karma tvaṃ karma jyāyo hyakarmaṇaḥ | … तू नियत (विहित) कर्म कर;
- 9 yajñārthātkarmaṇo'nyatra loko'yaṃ karmabandhanaḥ | tadarthaṃ karma kaunteya muktasaṅgaḥ … यज्ञासाठी केलेल्या कर्माखेरीज, हे जग कर्माने बद्ध आहे;
- 10 sahayajñāḥ prajāḥ sṛṣṭvā purovāca prajāpatiḥ | anena prasaviṣyadhvameṣa … पूर्वी प्रजापतीने यज्ञासह प्रजा निर्माण करून म्हटले — "याद्वारे तुम्ही वृद्धिंगत व्हा;
- 11 devānbhāvayatānena te devā bhāvayantu vaḥ | parasparaṃ bhāvayantaḥ … "याद्वारे देवांना पोषा आणि ते देव तुम्हाला पोषोत;
- 12 iṣṭānkāmānhi vo devā dāsyante yajñabhāvitāḥ | tairdattānapradāyaibhyo yo … कारण यज्ञाने पोषले गेलेले देव तुम्हाला इच्छित भोग देतील;
- 13 yajñaśiṣṭāśinaḥ santo mucyante sarvakilbiṣaiḥ | bhuñjate te tvaghaṃ … यज्ञशेष भक्षण करणारे सज्जन सर्व पापांपासून मुक्त होतात;
- 14 annād bhavanti bhūtāni parjanyādannasambhavaḥ | yajñād bhavati parjanyo … अन्नापासून प्राणी उत्पन्न होतात, पावसापासून अन्न निर्माण होते, यज्ञापासून पाऊस होतो आणि…
- 15 karma brahmodbhavaṃ viddhi brahmākṣarasamudbhavam | tasmāt sarvagataṃ brahma … कर्म ब्रह्मातून उद्भवते हे जाण आणि ब्रह्म अक्षरातून उद्भवते;
- 16 evaṃ pravartitaṃ cakraṃ nānuvartayatīha yaḥ | aghāyurindriyārāmo moghaṃ … अशा प्रकारे प्रवृत्त केलेल्या चक्राला जो येथे अनुसरत नाही, पापमय जीवन जगणारा व इंद्रियांत…
- 17 yaścātmaratireva syādātmatṛptaśca mānavaḥ | ātmanyeva ca santuṣṭastasya kāryaṃ … परंतु जो मनुष्य केवळ आत्म्यातच रमतो, आत्म्यातच तृप्त असतो आणि आत्म्यातच संतुष्ट असतो,…
- 18 naiva tasya kṛtenārtho nākṛteneha kaścana | na cāsya … त्याला कर्म केल्याने काही प्रयोजन नाही व न केल्यानेही येथे काही (हानी) नाही;
- 19 karmaṇaiva hi saṃsiddhimāsthitā janakādayaḥ | lokasaṃgrahamevāpi sampaśyankartumarhasi || … कारण जनकादिकांनी कर्मानेच सिद्धी प्राप्त केली;
- 20 yadyadācarati śreṣṭhastattadevetaro janaḥ | sa yatpramāṇaṃ kurute lokastadanuvartate … श्रेष्ठ पुरुष जे जे आचरतो, तेच इतर लोकही (आचरतात);
- 21 na me pārthāsti kartavyaṃ triṣu lokeṣu kiñcana | … हे पार्था, त्रिलोकांत मला काही कर्तव्य नाही, न मिळवलेले मिळवण्यासारखेही काही नाही;
- 22 yadi hyahaṃ na varteyaṃ jātu karmaṇyatandritaḥ | mama … कारण हे पार्था, जर मी कधी अप्रमत्तपणे (न थकता) कर्मात प्रवृत्त झालो नाही, तर माणसे सर्व…
- 23 utsīdeyurime lokā na kuryāṃ karma cedaham | saṅkarasya … जर मी कर्म केले नाही तर हे लोक नष्ट होतील;
- 24 tasmādasaktaḥ satataṃ kāryaṃ karma samācara | asakto hyācarankarma … म्हणून अनासक्त राहून सतत करण्यायोग्य कर्म आचर;
- 25 saktāḥ karmaṇyavidvāṃso yathā kurvanti bhārata | kuryādvidvāṃstathāsaktaścikīrṣurlokasaṃgraham || … हे भारता, ज्याप्रमाणे अज्ञानी लोक कर्मात आसक्त राहून कर्म करतात, त्याप्रमाणे ज्ञानी…
- 26 na buddhibhedaṃ janayedajñānāṃ karmasaṅginām | joṣayet sarvakarmāṇi vidvānyuktaḥ … ज्ञानी पुरुषाने कर्मात आसक्त असलेल्या अज्ञजनांच्या बुद्धीत भेद (गोंधळ) निर्माण करू नये;
- 27 prakṛteḥ kriyamāṇāni guṇaiḥ karmāṇi bhāgaśaḥ | ahaṅkāravimūḍhātmā kartāhamiti … सर्व कर्मे प्रकृतीच्या गुणांद्वारेच विभागशः केली जातात;
- 28 tattvavittu mahābāho guṇakarmavibhāgayoḥ | guṇā guṇeṣu vartanta iti … परंतु हे महाबाहो, गुण व कर्म यांच्या विभागांचे तत्त्व जाणणारा — "गुणच गुणांत वावरतात" असे…
- 29 prakṛterguṇasammūḍhāḥ sajjante guṇakarmasu | tānakṛtsnavido mandānkṛtsnavinna vicālayet || … प्रकृतीच्या गुणांनी मोहित झालेले गुणांच्या कर्मांत आसक्त होतात;
- 30 mayi sarvāṇi karmāṇi saṃnyasyādhyātmacetasā | nirāśīrnirmamo bhūtvā yudhyasva … अध्यात्मचित्ताने सर्व कर्मे माझ्या ठायी अर्पण करून, निराश (फलाशारहित) व ममतारहित होऊन,…
- 31 ye me matamidaṃ nityamanutiṣṭhanti mānavāḥ | śraddhāvanto'nasūyanto mucyante … जे माणसे श्रद्धावान व दोषदृष्टिरहित होऊन सदा माझ्या या मताचे अनुसरण करतात, ते सर्व…
- 32 ye tvetadabhyasūyanto nānuvartanti me matam | sarvajñānavimūḍhāṃstānviddhi naṣṭānacetasaḥ … परंतु जे या (मता)ची निंदा करत माझ्या मताचे अनुसरण करत नाहीत, त्यांना सर्व ज्ञानाविषयी…
- 33 sadṛśaṃ ceṣṭate svasyāḥ prakṛterjñānavānapi | prakṛtiṃ yānti bhūtāni … ज्ञानी पुरुषही आपल्या प्रकृतीला अनुरूप वर्ततो;
- 34 indriyasyendriyasyārthe rāgadveṣau vyavasthitau | tayorna vaśamāgacchettau hyasya paripanthinau … प्रत्येक इंद्रियाच्या विषयात राग व द्वेष ठरलेले असतात;
- 35 śreyān svadharmo viguṇaḥ paradharmātsvanuṣṭhitāt | svadharme nidhanaṃ śreyaḥ … गुणहीन (अपूर्ण) असला तरी स्वतःचा धर्म, उत्तम रीतीने आचरलेल्या परधर्माहून श्रेष्ठ आहे;
- 36 atha kena prayukto'yaṃ pāpaṃ carati pūruṣaḥ | anicchamano'pi … हे वार्ष्णेया, मग कशाने प्रेरित होऊन हा पुरुष इच्छा नसतानाही, जणू बळजबरीने ढकलल्यासारखा,…
- 37 kāma eṣa krodha eṣa rajoguṇasamudbhavaḥ | mahāśano mahāpāpmā … ही कामना, हाच क्रोध, रजोगुणातून उत्पन्न झालेला, अतिशय भक्षक व महापापी आहे;
- 38 bhavatyeṣa kathaṃ kṛṣṇa kathaṃ caiva vivardhate | kimātmakaḥ … हे कृष्णा, हा (कामक्रोध) कसा उद्भवतो आणि कसा वाढतो?
- 39 eṣa sūkṣmaḥ paraḥ śatrurdehināmindriyaiḥ saha | sukhatantra ivāsīno … हे पार्था, हा सूक्ष्म व बलवान शत्रू देहधाऱ्यांच्या इंद्रियांसह राहतो;
- 40 kāmakrodhamayo ghoraḥ stambhaharṣasamudbhavaḥ | ahaṅkāro'bhimānātmā dustaraḥ pāpakarmabhiḥ || … कामक्रोधमय, घोर, जडता व उन्माद यांतून उद्भवणारा, अभिमान हे ज्याचे स्वरूप असा हा अहंकार…
- 41 harṣamasya nivartyaiṣa śokamasya dadāti ca | bhayaṃ cāsya … हा (शत्रू) त्याचा आनंद घालवून त्याला शोक देतो;
- 42 sa eṣa kaluṣī kṣudraśchidraprekṣī dhanañjaya | rajaḥpravṛtto mohātmā … हे धनंजया, हा मलिन, क्षुद्र, छिद्रे (कमकुवत क्षण) हेरणारा, रजाने प्रवृत्त झालेला व…
- 43 dhūmenāvriyate vahniryathā''darśo malena ca | yatholvenāvṛto garbhastathā nenāyamāvṛtaḥ … ज्याप्रमाणे अग्नी धुराने आणि आरसा मळाने झाकला जातो, ज्याप्रमाणे गर्भ वारेने (उल्बाने)…
- 44 āvṛtaṃ jñānametena jñānino nityavairiṇā | kāmarūpeṇa kaunteya duṣpūreṇānalena … हे कुंतीपुत्रा, कामरूपी व अतृप्त अग्नीसारख्या या नित्य शत्रूने ज्ञान्याचे ज्ञान झाकले…
- 45 indriyāṇi mano buddhirasyādhiṣṭhānamucyate | etairvimohayatyeṣa jñānamāvṛtya dehinam || … इंद्रिये, मन व बुद्धी ही याची अधिष्ठाने (निवासस्थाने) म्हटली जातात;
- 46 tasmāttvamindriyāṇyādau niyamya bharatarṣabha | pāpmānaṃ prajahīhyenaṃ jñānavijñānanāśanam || … म्हणून हे भरतश्रेष्ठा, तू प्रथम इंद्रियांना नियंत्रित करून, ज्ञान व विज्ञान यांचा नाश…
- 47 indriyāṇi parāṇyāhurindriyebhyaḥ paraṃ manaḥ | manasastu parā buddhiryo … इंद्रिये (देहाहून) श्रेष्ठ म्हटली जातात;
- 48 evaṃ buddheḥ paraṃ buddhvā saṃstabhyātmānamātmanā | jahi śatruṃ … अशा प्रकारे (आत्म्याला) बुद्धीहून श्रेष्ठ जाणून, आत्म्याने आत्म्याला स्थिर करून, हे…