Bhagavad Gītā (Kashmirian recension) · Chapter 3

Bhagavad Gītā (Kashmirian recension) — Chapter 3

भगवद्गीता

Bhagavadgītā


Chapter 3 48 verses

Begin reading Verse 1
  1. 1 jyāyasī cetkarmaṇaste matā buddhirjanārdana | tatkiṃ karmaṇi ghore … ఓ జనార్దనా, కర్మముకంటె బుద్ధి శ్రేష్ఠమని నీవు తలచుచున్నచో, ఓ కేశవా, ఈ ఘోరమైన కర్మమునందు…
  2. 2 vyāmiśreṇeva vākyena buddhiṃ mohayasīva me | tadekaṃ vada … కలగాపులగమైనట్లున్న మాటలతో నా బుద్ధిని నీవు మోహపెట్టుచున్నావు;
  3. 3 loke'smindvividhā niṣṭhā purā proktā mayānagha | jñānayogena sāṅkhyānāṃ … ఓ అనఘా, ఈ లోకమునందు ద్వివిధమైన నిష్ఠను నేను పూర్వము చెప్పితిని — సాంఖ్యులకు జ్ఞానయోగము,…
  4. 4 na karmaṇāmanārambhānnaiṣkarmyaṃ puruṣo'śnute | na ca saṃnyasanādeva siddhiṃ … కర్మములను ఆరంభింపకుండుటవలన మనుష్యుడు నైష్కర్మ్యమును పొందడు;
  5. 5 na hi kaścitkṣaṇamapi jātu tiṣṭhatyakarmakṛt | kāryate hyavaśaḥ … ఎవ్వడును ఒక్క క్షణమైనను కర్మము చేయక ఉండడు;
  6. 6 karmendriyāṇi saṃyamya ya āste manasā smaran | indriyārthānvimūḍhātmā … ఎవడు కర్మేంద్రియములను నిగ్రహించి, మనస్సుచేత ఇంద్రియార్థములను స్మరించుచు కూర్చుండునో — ఆ…
  7. 7 yastvindriyāṇi manasā niyamyārabhate'rjuna | karmendriyaiḥ karmayogamasaktaḥ sa viśiṣyate … ఓ అర్జునా, ఎవడు మనస్సుచేత ఇంద్రియములను నియమించి, ఆసక్తి లేకుండ కర్మేంద్రియములతో…
  8. 8 niyataṃ kuru karma tvaṃ karma jyāyo hyakarmaṇaḥ | … నీకు విధింపబడిన కర్మమును చేయుము;
  9. 9 yajñārthātkarmaṇo'nyatra loko'yaṃ karmabandhanaḥ | tadarthaṃ karma kaunteya muktasaṅgaḥ … యజ్ఞము కొఱకు చేయు కర్మము తప్ప, ఈ లోకము కర్మముచే బంధింపబడును;
  10. 10 sahayajñāḥ prajāḥ sṛṣṭvā purovāca prajāpatiḥ | anena prasaviṣyadhvameṣa … పూర్వము ప్రజాపతి యజ్ఞముతోగూడ ప్రజలను సృష్టించి ఇట్లనెను — "దీనిచేత మీరు వృద్ధిపొందుడు;
  11. 11 devānbhāvayatānena te devā bhāvayantu vaḥ | parasparaṃ bhāvayantaḥ … "దీనిచేత దేవతలను పోషింపుడు, దేవతలు మిమ్ము పోషింతురుగాక;
  12. 12 iṣṭānkāmānhi vo devā dāsyante yajñabhāvitāḥ | tairdattānapradāyaibhyo yo … యజ్ఞముచే పోషింపబడిన దేవతలు మీకు కోరిన భోగములను ఇత్తురు;
  13. 13 yajñaśiṣṭāśinaḥ santo mucyante sarvakilbiṣaiḥ | bhuñjate te tvaghaṃ … యజ్ఞశేషమును భుజించు సజ్జనులు సర్వ పాపములనుండి విముక్తులగుదురు;
  14. 14 annād bhavanti bhūtāni parjanyādannasambhavaḥ | yajñād bhavati parjanyo … అన్నమునుండి భూతములు పుట్టును;
  15. 15 karma brahmodbhavaṃ viddhi brahmākṣarasamudbhavam | tasmāt sarvagataṃ brahma … కర్మము బ్రహ్మమునుండి పుట్టినదని, బ్రహ్మము అక్షరమునుండి పుట్టినదని తెలిసికొనుము;
  16. 16 evaṃ pravartitaṃ cakraṃ nānuvartayatīha yaḥ | aghāyurindriyārāmo moghaṃ … ఓ పార్థా, ఇట్లు ప్రవర్తింపజేయబడిన చక్రమును ఎవడు ఇచట అనుసరింపడో, పాపజీవి యై ఇంద్రియములయందు…
  17. 17 yaścātmaratireva syādātmatṛptaśca mānavaḥ | ātmanyeva ca santuṣṭastasya kāryaṃ … ఎవడు ఆత్మయందే రమించునో, ఆత్మయందే తృప్తుడగునో, ఆత్మయందే సంతుష్టుడగునో — అట్టి మనుష్యునకు…
  18. 18 naiva tasya kṛtenārtho nākṛteneha kaścana | na cāsya … ఇచట చేసిన కర్మముచేగాని, చేయని కర్మముచేగాని అతనికి ప్రయోజనము లేదు;
  19. 19 karmaṇaiva hi saṃsiddhimāsthitā janakādayaḥ | lokasaṃgrahamevāpi sampaśyankartumarhasi || … కావున ఆసక్తి విడిచి సదా చేయదగిన కర్మమును చక్కగా చేయుము;
  20. 20 yadyadācarati śreṣṭhastattadevetaro janaḥ | sa yatpramāṇaṃ kurute lokastadanuvartate … జనకుడు మొదలగువారు కర్మముచేతనే సంసిద్ధిని పొందిరి;
  21. 21 na me pārthāsti kartavyaṃ triṣu lokeṣu kiñcana | … శ్రేష్ఠుడు ఏది ఏది ఆచరించునో, ఇతరజనులు అదే అదే చేయుదురు;
  22. 22 yadi hyahaṃ na varteyaṃ jātu karmaṇyatandritaḥ | mama … ఓ పార్థా, ముల్లోకములలో నేను చేయవలసినది ఏదియు లేదు;
  23. 23 utsīdeyurime lokā na kuryāṃ karma cedaham | saṅkarasya … ఓ పార్థా, నేను అలసత్వము లేక కర్మమునందు ప్రవర్తింపకుందునేని, మనుష్యులు అన్నివిధముల నా…
  24. 24 tasmādasaktaḥ satataṃ kāryaṃ karma samācara | asakto hyācarankarma … నేను కర్మము చేయకుందునేని ఈ లోకములు నశించును;
  25. 25 saktāḥ karmaṇyavidvāṃso yathā kurvanti bhārata | kuryādvidvāṃstathāsaktaścikīrṣurlokasaṃgraham || … ఓ భారతా, అజ్ఞానులు కర్మమునందు ఆసక్తులై ఎట్లు చేయుదురో, విద్వాంసుడు లోకసంగ్రహమును కోరి…
  26. 26 na buddhibhedaṃ janayedajñānāṃ karmasaṅginām | joṣayet sarvakarmāṇi vidvānyuktaḥ … కర్మమునందు ఆసక్తులైన అజ్ఞానులకు బుద్ధిభేదమును కలిగింపరాదు;
  27. 27 prakṛteḥ kriyamāṇāni guṇaiḥ karmāṇi bhāgaśaḥ | ahaṅkāravimūḍhātmā kartāhamiti … కర్మములన్నియు ప్రకృతి యొక్క గుణములచేత చేయబడుచున్నవి;
  28. 28 tattvavittu mahābāho guṇakarmavibhāgayoḥ | guṇā guṇeṣu vartanta iti … ఓ మహాబాహూ, గుణకర్మ విభాగముల తత్త్వము ఎఱిగినవాడు, "గుణములే గుణములయందు ప్రవర్తించుచున్నవి"…
  29. 29 prakṛterguṇasammūḍhāḥ sajjante guṇakarmasu | tānakṛtsnavido mandānkṛtsnavinna vicālayet || … ప్రకృతి గుణములచే మోహితులైనవారు గుణకర్మములయందు ఆసక్తులగుదురు;
  30. 30 mayi sarvāṇi karmāṇi saṃnyasyādhyātmacetasā | nirāśīrnirmamo bhūtvā yudhyasva … సర్వ కర్మములను నాయందు సన్న్యసించి, అధ్యాత్మచిత్తముతో, ఆశ లేకుండ, మమకారము లేకుండ, తాపము…
  31. 31 ye me matamidaṃ nityamanutiṣṭhanti mānavāḥ | śraddhāvanto'nasūyanto mucyante … శ్రద్ధగలవారై, అసూయ లేకుండ, నా ఈ మతమును సదా అనుసరించు మనుష్యులు సర్వ కర్మములనుండి…
  32. 32 ye tvetadabhyasūyanto nānuvartanti me matam | sarvajñānavimūḍhāṃstānviddhi naṣṭānacetasaḥ … కాని దీనియందు అసూయపడుచు నా మతమును అనుసరింపనివారిని — సర్వజ్ఞానమునందు మోహితులై నశించిన…
  33. 33 sadṛśaṃ ceṣṭate svasyāḥ prakṛterjñānavānapi | prakṛtiṃ yānti bhūtāni … జ్ఞానవంతుడైనను తన ప్రకృతికి తగినట్లే ప్రవర్తించును;
  34. 34 indriyasyendriyasyārthe rāgadveṣau vyavasthitau | tayorna vaśamāgacchettau hyasya paripanthinau … ప్రతి ఇంద్రియమునకు దాని విషయమునందు రాగద్వేషములు నెలకొనియున్నవి;
  35. 35 śreyān svadharmo viguṇaḥ paradharmātsvanuṣṭhitāt | svadharme nidhanaṃ śreyaḥ … చక్కగా ఆచరించిన పరధర్మముకంటె గుణహీనమైనను స్వధర్మమే మేలు;
  36. 36 atha kena prayukto'yaṃ pāpaṃ carati pūruṣaḥ | anicchamano'pi … అట్లయిన, ఓ వార్ష్ణేయా, ఇష్టము లేకున్నను బలవంతముగా ప్రేరేపింపబడినట్లు మనుష్యుడు దేనిచే…
  37. 37 kāma eṣa krodha eṣa rajoguṇasamudbhavaḥ | mahāśano mahāpāpmā … ఇది కామము, ఇది క్రోధము;
  38. 38 bhavatyeṣa kathaṃ kṛṣṇa kathaṃ caiva vivardhate | kimātmakaḥ … ఓ కృష్ణా, ఇది ఎట్లు పుట్టును?
  39. 39 eṣa sūkṣmaḥ paraḥ śatrurdehināmindriyaiḥ saha | sukhatantra ivāsīno … ఓ పార్థా, ఈ సూక్ష్మమైన, పరమమైన శత్రువు దేహుల ఇంద్రియములతోగూడ నివసించును;
  40. 40 kāmakrodhamayo ghoraḥ stambhaharṣasamudbhavaḥ | ahaṅkāro'bhimānātmā dustaraḥ pāpakarmabhiḥ || … కామక్రోధమయమైన, ఘోరమైన, స్తంభము-హర్షములనుండి పుట్టిన, అభిమానస్వరూపమైన అహంకారము…
  41. 41 harṣamasya nivartyaiṣa śokamasya dadāti ca | bhayaṃ cāsya … ఈ శత్రువు ఇతని హర్షమును తొలగించి శోకమును ఇచ్చును;
  42. 42 sa eṣa kaluṣī kṣudraśchidraprekṣī dhanañjaya | rajaḥpravṛtto mohātmā … ఓ ధనంజయా, మలినమైన, నీచమైన, లోపములను పొంచిచూచు ఈ శత్రువు, రజస్సుచే ప్రేరితమై, మోహస్వరూపమై…
  43. 43 dhūmenāvriyate vahniryathā''darśo malena ca | yatholvenāvṛto garbhastathā nenāyamāvṛtaḥ … పొగచేత అగ్ని ఎట్లు కప్పబడునో, మురికిచేత అద్దము ఎట్లు కప్పబడునో, మావిచేత గర్భము ఎట్లు…
  44. 44 āvṛtaṃ jñānametena jñānino nityavairiṇā | kāmarūpeṇa kaunteya duṣpūreṇānalena … ఓ కౌంతేయా, తృప్తిపఱచరాని అగ్నివంటి, కామరూపమైన ఈ నిత్యశత్రువుచేత జ్ఞానుల జ్ఞానము…
  45. 45 indriyāṇi mano buddhirasyādhiṣṭhānamucyate | etairvimohayatyeṣa jñānamāvṛtya dehinam || … ఇంద్రియములు, మనస్సు, బుద్ధి దీనికి అధిష్ఠానమని చెప్పబడును;
  46. 46 tasmāttvamindriyāṇyādau niyamya bharatarṣabha | pāpmānaṃ prajahīhyenaṃ jñānavijñānanāśanam || … కావున ఓ భరతర్షభా, నీవు మొదట ఇంద్రియములను నియమించి, జ్ఞానవిజ్ఞానములను నశింపజేయు ఈ పాపిని…
  47. 47 indriyāṇi parāṇyāhurindriyebhyaḥ paraṃ manaḥ | manasastu parā buddhiryo … ఇంద్రియములు శ్రేష్ఠములని చెప్పుదురు;
  48. 48 evaṃ buddheḥ paraṃ buddhvā saṃstabhyātmānamātmanā | jahi śatruṃ … ఇట్లు బుద్ధికంటె పరమైనవానిని ఎఱిగి, ఆత్మచేత ఆత్మను నిలుపుకొని, ఓ మహాబాహూ, ఎదిరింపరాని…