भगवद्गीता
Bhagavadgītā
- 1 prakṛtiṃ puruṣaṃ caiva kṣetraṃ kṣetrajñameva ca | etadveditumicchāmi … ಎಲೈ ಕೇಶವ, ಪ್ರಕೃತಿಯನ್ನೂ ಪುರುಷನನ್ನೂ, ಕ್ಷೇತ್ರವನ್ನೂ ಕ್ಷೇತ್ರಜ್ಞನನ್ನೂ, ಜ್ಞಾನ ಮತ್ತು ಜ್ಞೇಯವನ್ನೂ…
- 2 idaṃ śarīraṃ kaunteya kṣetramityabhidhīyate | etadyo veda taṃ … ಎಲೈ ಕೌಂತೇಯ, ಈ ಶರೀರವನ್ನು 'ಕ್ಷೇತ್ರ' ಎಂದು ಹೇಳಲಾಗುತ್ತದೆ;
- 3 kṣetrajñaṃ cāpi māṃ viddhi sarvakṣetreṣu bhārata | kṣetrakṣetrajñayorjñānaṃ … ಎಲೈ ಭಾರತ, ಸಕಲ ಕ್ಷೇತ್ರಗಳಲ್ಲಿ ಕ್ಷೇತ್ರಜ್ಞನೆಂದೂ ನನ್ನನ್ನು ತಿಳಿ;
- 4 tatkṣetraṃ yacca yādṛkca yadvikāri yataśca yat | sa … ಆ ಕ್ಷೇತ್ರವು ಏನು, ಎಂಥದ್ದು, ಯಾವ ವಿಕಾರವುಳ್ಳದ್ದು, ಯಾವುದರಿಂದ, ಯಾವುದು;
- 5 ṛṣibhirbahudhā gītaṃ chandobhirvividhaiḥ pṛthak | brahmasūtrapadaiścaiva hetumadbhirviniścitam || … ಋಷಿಗಳಿಂದ ಅನೇಕ ರೀತಿಯಲ್ಲಿ, ನಾನಾ ಛಂದಸ್ಸುಗಳಿಂದ ಪ್ರತ್ಯೇಕವಾಗಿ ಹಾಡಲ್ಪಟ್ಟಿದೆ, ಮತ್ತು…
- 6 mahābhūtānyahaṅkāro buddhiravyaktameva ca | indriyāṇi daśaikaṃ ca pañca … ಮಹಾಭೂತಗಳು, ಅಹಂಕಾರ, ಬುದ್ಧಿ ಮತ್ತು ಅವ್ಯಕ್ತ, ಹತ್ತು ಇಂದ್ರಿಯಗಳು ಮತ್ತು ಒಂದು (ಮನಸ್ಸು), ಮತ್ತು ಐದು…
- 7 icchā dveṣaḥ sukhaṃ duḥkhaṃ saṅghātaścetanā dhṛtiḥ | etatkṣetraṃ … ಇಚ್ಛೆ, ದ್ವೇಷ, ಸುಖ, ದುಃಖ, ಸಂಘಾತ (ದೇಹಸಮುಚ್ಚಯ), ಚೇತನೆ, ಧೃತಿ — ಇದು ಸಂಕ್ಷೇಪವಾಗಿ ವಿಕಾರಸಹಿತ…
- 8 amānitvamadambhitvamahiṃsā kṣāntirārjavam | ācāryopāsanaṃ śaucaṃ sthairyamātmavinigrahaḥ || 13-8 … ಅಮಾನಿತ್ವ (ಅಹಂಕಾರವಿಲ್ಲದಿರುವಿಕೆ), ಅದಂಭಿತ್ವ (ಡಂಭವಿಲ್ಲದಿರುವಿಕೆ), ಅಹಿಂಸೆ, ಕ್ಷಾಂತಿ, ಆರ್ಜವ,…
- 9 indriyārtheṣu vairāgyamanahaṅkāra eva ca | janmamṛtyujarāvyādhiduḥkhadoṣānudarśanam || 13-9 … ಇಂದ್ರಿಯ ವಿಷಯಗಳಲ್ಲಿ ವೈರಾಗ್ಯ ಮತ್ತು ಅನಹಂಕಾರ;
- 10 asaktiranabhiṣvaṅgaḥ putradāragṛhādiṣu | nityaṃ ca samacittatvamiṣṭāniṣṭopapattiṣu || 13-10 … ಪುತ್ರ-ಪತ್ನಿ-ಗೃಹ ಮೊದಲಾದವುಗಳಲ್ಲಿ ಅಸಕ್ತಿ, ಅನಭಿಷ್ವಂಗ (ಅಂಟಿಕೊಳ್ಳದಿರುವಿಕೆ), ಮತ್ತು ಇಷ್ಟ-ಅನಿಷ್ಟ…
- 11 mayi cānanyayogena bhaktiravyabhicāriṇī | viviktadeśasevitvamaratirjanasaṃsadi || 13-11 || ಮತ್ತು ಅನನ್ಯ ಯೋಗದಿಂದ ನನ್ನಲ್ಲಿ ಅವ್ಯಭಿಚಾರಿಣಿ ಭಕ್ತಿ, ವಿವಿಕ್ತ ದೇಶ ಸೇವನೆ (ಏಕಾಂತ ಸ್ಥಳದ ಆಶ್ರಯ),…
- 12 adhyātmajñānaniṣṭhatvaṃ tattvajñānārthadarśanam | etajjñānamiti proktamajñānaṃ yadato'nyathā || 13-12 … ಅಧ್ಯಾತ್ಮಜ್ಞಾನದಲ್ಲಿ ನಿಷ್ಠೆ, ತತ್ತ್ವಜ್ಞಾನದ ಗುರಿಯ ದರ್ಶನ — ಇದು ಜ್ಞಾನ ಎಂದು ಹೇಳಲ್ಪಟ್ಟಿದೆ;
- 13 jñeyaṃ yattatpravakṣyāmi yajjñātvā'mṛtamaśnute | anādimatparaṃ brahma na sattannāsaducyate … ಯಾವುದನ್ನು ಅರಿತು ಅಮೃತವನ್ನು ಹೊಂದುತ್ತಾನೋ, ಆ ಜ್ಞೇಯವನ್ನು ನಾನು ಹೇಳುತ್ತೇನೆ: ಅನಾದಿಯಾದ ಪರಮ ಬ್ರಹ್ಮ,…
- 14 sarvataḥ pāṇipādaṃ tatsarvato'kṣiśiromukham | sarvataḥ śrutimalloke sarvamāvṛttya tiṣṭhati … ಅದು ಎಲ್ಲ ಕಡೆ ಕೈ-ಪಾದಗಳುಳ್ಳದ್ದು, ಎಲ್ಲ ಕಡೆ ಕಣ್ಣು-ತಲೆ-ಮುಖಗಳುಳ್ಳದ್ದು, ಲೋಕದಲ್ಲಿ ಎಲ್ಲ ಕಡೆ…
- 15 sarvendriyaguṇābhāsaṃ sarvendriyavivarjitam | asaktaṃ sarvabhṛccaiva nirguṇaṃ guṇabhoktṛ ca … ಸಕಲ ಇಂದ್ರಿಯಗಳ ಗುಣಗಳಾಗಿ ಆಭಾಸಿಸುತ್ತದೆ, ಆದರೆ ಸಕಲ ಇಂದ್ರಿಯಗಳಿಲ್ಲದ್ದು;
- 16 bahirantaśca bhūtānāmacaraṃ carameva ca | sūkṣmatvāttadavijñeyaṃ dūrasthaṃ cāntike … ಭೂತಗಳ ಹೊರಗೆ ಮತ್ತು ಒಳಗೆ;
- 17 avibhaktaṃ ca bhūteṣu vibhaktamiva ca sthitam | bhūtabhartṛ … ಭೂತಗಳಲ್ಲಿ ಅವಿಭಕ್ತವಾಗಿದ್ದರೂ ವಿಭಕ್ತವಾದಂತೆ ನೆಲೆಸಿರುತ್ತದೆ;
- 18 jyotiṣāmapi tajjyotistamasaḥ paramucyate | jñānajñeyaṃ jñānagamyaṃ hṛdi sarvasya … ಅದು ಜ್ಯೋತಿಗಳ ಜ್ಯೋತಿಯೂ, ತಮಸ್ಸಿಗೆ ಪರವೆಂದೂ ಹೇಳಲ್ಪಡುತ್ತದೆ;
- 19 etatkṣetraṃ tathā jñānaṃ jñeyaṃ coktaṃ samāsataḥ | madbhakta … ಹೀಗೆ ಕ್ಷೇತ್ರ, ಜ್ಞಾನ ಮತ್ತು ಜ್ಞೇಯವನ್ನು ಸಂಕ್ಷೇಪವಾಗಿ ಹೇಳಲಾಗಿದೆ;
- 20 prakṛtiṃ puruṣaṃ caiva viddhyanādī ubhāvapi | vikārāṁśca guṇāṁścaiva … ಪ್ರಕೃತಿಯನ್ನೂ ಪುರುಷನನ್ನೂ ಇಬ್ಬರನ್ನೂ ಅನಾದಿ ಎಂದು ತಿಳಿ;
- 21 kāryakaraṇakartṛtve hetuḥ prakṛtirucyate | puruṣaḥ sukhaduḥkhānāṃ bhoktṛtve heturucyate … ಕಾರ್ಯ-ಕರಣ-ಕರ್ತೃತ್ವದಲ್ಲಿ ಪ್ರಕೃತಿ ಕಾರಣ ಎಂದು ಹೇಳಲ್ಪಡುತ್ತದೆ;
- 22 puruṣaḥ prakṛtistho hi bhuṅkte prakṛtijānguṇān | kāraṇaṃ guṇasaṅgo'sya … ಏಕೆಂದರೆ ಪ್ರಕೃತಿಯಲ್ಲಿ ನೆಲೆಸಿದ ಪುರುಷನು ಪ್ರಕೃತಿಜನ್ಯ ಗುಣಗಳನ್ನು ಭೋಗಿಸುತ್ತಾನೆ;
- 23 upadraṣṭānumantā ca bhartā bhoktā maheśvaraḥ | paramātmeti cāpyukto … ಈ ದೇಹದಲ್ಲಿರುವ ಪರಮ ಪುರುಷನು ಉಪದ್ರಷ್ಟೃ ಮತ್ತು ಅನುಮಂತೃ, ಭರ್ತೃ, ಭೋಕ್ತೃ, ಮಹೇಶ್ವರ, ಮತ್ತು ಪರಮಾತ್ಮ…
- 24 ya evaṃ vetti puruṣaṃ prakṛtiṃ ca guṇaiḥ saha … ಯಾವನು ಹೀಗೆ ಪುರುಷನನ್ನೂ ಪ್ರಕೃತಿಯನ್ನೂ ಗುಣಗಳ ಸಹಿತ ಅರಿಯುತ್ತಾನೋ, ಅವನು ಎಲ್ಲ ರೀತಿಯಲ್ಲಿ…
- 25 dhyānenā''tmani paśyanti kecidātmānamātmanā | anye sāṅkhyena yogena karmayogena … ಕೆಲವರು ಧ್ಯಾನದಿಂದ ಆತ್ಮನಿಂದ ಆತ್ಮನಲ್ಲಿ ಆತ್ಮನನ್ನು ನೋಡುತ್ತಾರೆ;
- 26 anye tvevamajānantaḥ śrutvānyebhya upāsate | te'pi cātitarantyeva mṛtyuṃ … ಆದರೆ ಇತರರು ಹೀಗೆ ಅರಿಯದೆ, ಇತರರಿಂದ ಕೇಳಿ ಉಪಾಸಿಸುತ್ತಾರೆ;
- 27 yāvatkiñcitsambhavati sattvaṃ sthāvarajaṅgamam | kṣetrakṣetrajñasaṃyogāttadviddhi bharatarṣabha || 13-27 … ಎಲೈ ಭರತರ್ಷಭ, ಸ್ಥಾವರ-ಜಂಗಮವಾದ ಯಾವ ಸತ್ತ್ವ (ಪ್ರಾಣಿ) ಉಂಟಾಗುತ್ತದೋ, ಅದು ಕ್ಷೇತ್ರ ಮತ್ತು…
- 28 samaṃ sarveṣu bhūteṣu tiṣṭhantaṃ parameśvaram | vinaśyatsvavinaśyantaṃ yaḥ … ಸಕಲ ಭೂತಗಳಲ್ಲಿ ಸಮವಾಗಿ ನೆಲೆಸಿರುವ, ನಶಿಸುವವುಗಳಲ್ಲಿ ಅನಶಿಸುವ ಪರಮೇಶ್ವರನನ್ನು ಯಾವನು ನೋಡುತ್ತಾನೋ,…
- 29 samaṃ paśyan hi sarvatra samavasthitamīśvaram | na hinastyātmanātmānaṃ … ಏಕೆಂದರೆ ಎಲ್ಲ ಕಡೆ ಸಮವಾಗಿ ನೆಲೆಸಿರುವ ಈಶ್ವರನನ್ನು ಸಮವಾಗಿ ನೋಡುತ್ತ ಅವನು ಆತ್ಮನಿಂದ ಆತ್ಮನನ್ನು…
- 30 prakṛtyaiva hi karmāṇi kriyamāṇāni sarvaśaḥ | yaḥ paśyati … ಕರ್ಮಗಳು ಎಲ್ಲ ರೀತಿಯಲ್ಲಿ ಪ್ರಕೃತಿಯಿಂದಲೇ ಮಾಡಲ್ಪಡುತ್ತವೆ, ಮತ್ತು ಹಾಗೆಯೇ ಆತ್ಮನು ಅಕರ್ತೃ ಎಂದು ಯಾವನು…
- 31 yadā bhūtapṛthagbhāvamekasthamunapaśyati | tata eva ca vistāraṃ brahma … ಯಾವಾಗ ಭೂತಗಳ ಪೃಥಕ್ ಭಾವವನ್ನು ಏಕದಲ್ಲಿ ನೆಲೆಸಿರುವುದಾಗಿ, ಮತ್ತು ಅದರಿಂದಲೇ ವಿಸ್ತಾರಗೊಂಡಿರುವುದಾಗಿ…
- 32 anāditvānnirguṇatvātparamātmā'yamavyayaḥ | śarīrastho'pi kaunteya na karoti na lipyate … ಎಲೈ ಕೌಂತೇಯ, ಅನಾದಿತ್ವದ ಮತ್ತು ನಿರ್ಗುಣತ್ವದ ಕಾರಣ ಈ ಅವ್ಯಯ ಪರಮಾತ್ಮನು, ಶರೀರದಲ್ಲಿದ್ದರೂ ಸಹ,…
- 33 yathā sarvagataṃ saukṣmyādākāśaṃ nopalipyate | sarvatrāvasthito dehe tathātmā … ಸರ್ವಗತವಾದ ಆಕಾಶವು ಸೂಕ್ಷ್ಮತೆಯ ಕಾರಣ ಹೇಗೆ ಲಿಪ್ತವಾಗುವುದಿಲ್ಲವೋ, ಹಾಗೆಯೇ ದೇಹದಲ್ಲಿ ಎಲ್ಲ ಕಡೆ…
- 34 yathā prakāśayatyekaḥ kṛtsnaṃ lokamimaṃ raviḥ | kṣetraṃ kṣetrī … ಎಲೈ ಭಾರತ, ಒಬ್ಬ ರವಿಯು (ಸೂರ್ಯನು) ಈ ಸಮಸ್ತ ಲೋಕವನ್ನು ಹೇಗೆ ಪ್ರಕಾಶಗೊಳಿಸುತ್ತಾನೋ, ಹಾಗೆಯೇ ಕ್ಷೇತ್ರಿ…
- 35 kṣetrakṣetrajñayorevamantaraṃ jñānacakṣuṣā | bhūtaprakṛtimokṣaṃ ca ye viduryānti te … ಹೀಗೆ ಕ್ಷೇತ್ರ ಮತ್ತು ಕ್ಷೇತ್ರಜ್ಞರ ಅಂತರವನ್ನೂ, ಭೂತಪ್ರಕೃತಿಯಿಂದ ಮೋಕ್ಷವನ್ನೂ ಜ್ಞಾನಚಕ್ಷುವಿನಿಂದ ಯಾರು…