Bhagavad Gītā (Kashmirian recension) · Chapter 13

Bhagavad Gītā (Kashmirian recension) — Chapter 13

भगवद्गीता

Bhagavadgītā


Chapter 13 35 verses

Begin reading Verse 1
  1. 1 prakṛtiṃ puruṣaṃ caiva kṣetraṃ kṣetrajñameva ca | etadveditumicchāmi … പ്രകൃതിയും പുരുഷനും, ക്ഷേത്രവും ക്ഷേത്രജ്ഞനും, ജ്ഞാനവും ജ്ഞേയവും — ഇത് അറിയാൻ ഞാൻ…
  2. 2 idaṃ śarīraṃ kaunteya kṣetramityabhidhīyate | etadyo veda taṃ … ഈ ശരീരത്തെ, കൗന്തേയാ, ക്ഷേത്രമെന്ന് വിളിക്കുന്നു;
  3. 3 kṣetrajñaṃ cāpi māṃ viddhi sarvakṣetreṣu bhārata | kṣetrakṣetrajñayorjñānaṃ … എല്ലാ ക്ഷേത്രങ്ങളിലും ക്ഷേത്രജ്ഞനായി എന്നെയും അറിയുക, ഭാരതാ;
  4. 4 tatkṣetraṃ yacca yādṛkca yadvikāri yataśca yat | sa … ആ ക്ഷേത്രം എന്താണ്, എപ്രകാരമുള്ളതാണ്, എന്തു വികാരങ്ങളുള്ളതാണ്, എവിടെനിന്ന്, ഏതാണ്, അവൻ…
  5. 5 ṛṣibhirbahudhā gītaṃ chandobhirvividhaiḥ pṛthak | brahmasūtrapadaiścaiva hetumadbhirviniścitam || … ഋഷിമാർ പല വിധത്തിലും, വിവിധങ്ങളായ ഛന്ദസ്സുകളാൽ വേർതിരിച്ചും, ഹേതുയുക്തവും സുനിശ്ചിതവുമായ…
  6. 6 mahābhūtānyahaṅkāro buddhiravyaktameva ca | indriyāṇi daśaikaṃ ca pañca … മഹാഭൂതങ്ങൾ, അഹങ്കാരം, ബുദ്ധി, അവ്യക്തം, പത്ത് ഇന്ദ്രിയങ്ങളും ഒന്ന് (മനസ്സ്) ഉം, അഞ്ച്…
  7. 7 icchā dveṣaḥ sukhaṃ duḥkhaṃ saṅghātaścetanā dhṛtiḥ | etatkṣetraṃ … ഇച്ഛ, ദ്വേഷം, സുഖം, ദുഃഖം, സംഘാതം, ചേതന, ധൃതി — ഇതാണ് സംക്ഷേപമായി ക്ഷേത്രം, അതിന്റെ…
  8. 8 amānitvamadambhitvamahiṃsā kṣāntirārjavam | ācāryopāsanaṃ śaucaṃ sthairyamātmavinigrahaḥ || 13-8 … അമാനിത്വം, അദംഭിത്വം, അഹിംസ, ക്ഷാന്തി, ആർജവം, ആചാര്യോപാസന, ശൗചം, സ്ഥൈര്യം, ആത്മനിഗ്രഹം,
  9. 9 indriyārtheṣu vairāgyamanahaṅkāra eva ca | janmamṛtyujarāvyādhiduḥkhadoṣānudarśanam || 13-9 … ഇന്ദ്രിയവിഷയങ്ങളിൽ വൈരാഗ്യം, അനഹങ്കാരം, ജനനം-മരണം-ജര-വ്യാധി എന്നിവയിലെ ദുഃഖദോഷങ്ങളുടെ…
  10. 10 asaktiranabhiṣvaṅgaḥ putradāragṛhādiṣu | nityaṃ ca samacittatvamiṣṭāniṣṭopapattiṣu || 13-10 … അനാസക്തി, അനഭിഷ്വംഗം പുത്രൻ-ഭാര്യ-ഗൃഹം എന്നിവയിൽ, ഇഷ്ടാനിഷ്ടങ്ങളുടെ പ്രാപ്തിയിൽ നിത്യമായ…
  11. 11 mayi cānanyayogena bhaktiravyabhicāriṇī | viviktadeśasevitvamaratirjanasaṃsadi || 13-11 || എന്നിലുള്ള അനന്യയോഗത്താൽ അവ്യഭിചാരിണിയായ ഭക്തി, വിവിക്തമായ സ്ഥലത്ത് വസിക്കൽ, ജനസമൂഹത്തിൽ…
  12. 12 adhyātmajñānaniṣṭhatvaṃ tattvajñānārthadarśanam | etajjñānamiti proktamajñānaṃ yadato'nyathā || 13-12 … അധ്യാത്മജ്ഞാനത്തിലെ നിഷ്ഠ, തത്ത്വജ്ഞാനത്തിന്റെ അർഥദർശനം — ഇത് ജ്ഞാനമെന്ന് പറയപ്പെട്ടു;
  13. 13 jñeyaṃ yattatpravakṣyāmi yajjñātvā'mṛtamaśnute | anādimatparaṃ brahma na sattannāsaducyate … ജ്ഞേയം ഏതാണോ അത് ഞാൻ വ്യക്തമായി പറയാം, അത് അറിഞ്ഞ് ഒരുവൻ അമൃതത്വം പ്രാപിക്കുന്നു:…
  14. 14 sarvataḥ pāṇipādaṃ tatsarvato'kṣiśiromukham | sarvataḥ śrutimalloke sarvamāvṛttya tiṣṭhati … എല്ലായിടത്തും കൈകാലുകളുള്ളത്, എല്ലായിടത്തും കണ്ണുകൾ-ശിരസ്സുകൾ-മുഖങ്ങളുള്ളത്, ലോകത്തിൽ…
  15. 15 sarvendriyaguṇābhāsaṃ sarvendriyavivarjitam | asaktaṃ sarvabhṛccaiva nirguṇaṃ guṇabhoktṛ ca … എല്ലാ ഇന്ദ്രിയങ്ങളുടെയും ഗുണങ്ങളായി പ്രകാശിക്കുന്നത്, എന്നാൽ എല്ലാ ഇന്ദ്രിയങ്ങളും…
  16. 16 bahirantaśca bhūtānāmacaraṃ carameva ca | sūkṣmatvāttadavijñeyaṃ dūrasthaṃ cāntike … ഭൂതങ്ങളുടെ പുറത്തും അകത്തും;
  17. 17 avibhaktaṃ ca bhūteṣu vibhaktamiva ca sthitam | bhūtabhartṛ … ഭൂതങ്ങളിൽ അവിഭക്തമായതും, എന്നാൽ വിഭക്തമെന്നപോലെ സ്ഥിതിചെയ്യുന്നതും;
  18. 18 jyotiṣāmapi tajjyotistamasaḥ paramucyate | jñānajñeyaṃ jñānagamyaṃ hṛdi sarvasya … അത് ജ്യോതിസ്സുകളുടെയും ജ്യോതിസ്സാണ്, തമസ്സിന് അപ്പുറമെന്ന് പറയപ്പെടുന്നു;
  19. 19 etatkṣetraṃ tathā jñānaṃ jñeyaṃ coktaṃ samāsataḥ | madbhakta … ഇപ്രകാരം ക്ഷേത്രവും ജ്ഞാനവും ജ്ഞേയവും സംക്ഷേപമായി പറയപ്പെട്ടു;
  20. 20 prakṛtiṃ puruṣaṃ caiva viddhyanādī ubhāvapi | vikārāṁśca guṇāṁścaiva … പ്രകൃതിയും പുരുഷനും രണ്ടും അനാദികളാണെന്ന് അറിയുക;
  21. 21 kāryakaraṇakartṛtve hetuḥ prakṛtirucyate | puruṣaḥ sukhaduḥkhānāṃ bhoktṛtve heturucyate … കാര്യത്തിന്റെയും കരണത്തിന്റെയും കർതൃത്വത്തിൽ പ്രകൃതി ഹേതുവെന്ന് പറയപ്പെടുന്നു;
  22. 22 puruṣaḥ prakṛtistho hi bhuṅkte prakṛtijānguṇān | kāraṇaṃ guṇasaṅgo'sya … പ്രകൃതിയിൽ സ്ഥിതിചെയ്യുന്ന പുരുഷൻ പ്രകൃതിയിൽനിന്ന് ജനിച്ച ഗുണങ്ങളെ അനുഭവിക്കുന്നു;
  23. 23 upadraṣṭānumantā ca bhartā bhoktā maheśvaraḥ | paramātmeti cāpyukto … ഈ ശരീരത്തിലെ പരപുരുഷൻ ഉപദ്രഷ്ടാവും അനുമന്താവും ഭർത്താവും ഭോക്താവും മഹേശ്വരനുമാണ്;
  24. 24 ya evaṃ vetti puruṣaṃ prakṛtiṃ ca guṇaiḥ saha … ഇപ്രകാരം പുരുഷനെയും ഗുണങ്ങളോടുകൂടിയ പ്രകൃതിയെയും ആരറിയുന്നുവോ, അവൻ എപ്രകാരം വർത്തിച്ചാലും…
  25. 25 dhyānenā''tmani paśyanti kecidātmānamātmanā | anye sāṅkhyena yogena karmayogena … ധ്യാനത്താൽ ചിലർ ആത്മാവിൽ ആത്മാവിനെ ആത്മാവുകൊണ്ട് കാണുന്നു;
  26. 26 anye tvevamajānantaḥ śrutvānyebhya upāsate | te'pi cātitarantyeva mṛtyuṃ … എന്നാൽ മറ്റു ചിലർ ഇപ്രകാരം അറിയാതെ, അന്യരിൽനിന്ന് കേട്ട് ഉപാസിക്കുന്നു;
  27. 27 yāvatkiñcitsambhavati sattvaṃ sthāvarajaṅgamam | kṣetrakṣetrajñasaṃyogāttadviddhi bharatarṣabha || 13-27 … സ്ഥാവരവും ജംഗമവുമായ ഏതു സത്ത് ഉണ്ടാകുന്നുവോ, അത് ക്ഷേത്രത്തിന്റെയും ക്ഷേത്രജ്ഞന്റെയും…
  28. 28 samaṃ sarveṣu bhūteṣu tiṣṭhantaṃ parameśvaram | vinaśyatsvavinaśyantaṃ yaḥ … എല്ലാ ഭൂതങ്ങളിലും സമമായി സ്ഥിതിചെയ്യുന്ന പരമേശ്വരനെ, നശിക്കുന്നവയിൽ നശിക്കാത്തവനായി, ആരു…
  29. 29 samaṃ paśyan hi sarvatra samavasthitamīśvaram | na hinastyātmanātmānaṃ … എല്ലായിടത്തും സമമായി സ്ഥിതിചെയ്യുന്ന ഈശ്വരനെ സമമായി കാണുന്നതിനാൽ അവൻ ആത്മാവിനെ…
  30. 30 prakṛtyaiva hi karmāṇi kriyamāṇāni sarvaśaḥ | yaḥ paśyati … കർമങ്ങൾ എല്ലാ വിധത്തിലും പ്രകൃതിയാൽത്തന്നെ ചെയ്യപ്പെടുന്നുവെന്നും, ആത്മാവ്…
  31. 31 yadā bhūtapṛthagbhāvamekasthamunapaśyati | tata eva ca vistāraṃ brahma … ഭൂതങ്ങളുടെ പൃഥക്ഭാവത്തെ ഏകത്തിൽ സ്ഥിതമായി, അവയുടെ വിസ്താരത്തെ അതിൽനിന്നുതന്നെ…
  32. 32 anāditvānnirguṇatvātparamātmā'yamavyayaḥ | śarīrastho'pi kaunteya na karoti na lipyate … അനാദിത്വം നിമിത്തവും നിർഗുണത്വം നിമിത്തവും ഈ അവ്യയനായ പരമാത്മാവ്, കൗന്തേയാ, ശരീരത്തിൽ…
  33. 33 yathā sarvagataṃ saukṣmyādākāśaṃ nopalipyate | sarvatrāvasthito dehe tathātmā … എല്ലായിടത്തും വ്യാപിച്ച ആകാശം സൂക്ഷ്മത്വം നിമിത്തം ലിപ്തമാകാത്തതുപോലെ, ശരീരത്തിൽ…
  34. 34 yathā prakāśayatyekaḥ kṛtsnaṃ lokamimaṃ raviḥ | kṣetraṃ kṣetrī … ഒരേയൊരു സൂര്യൻ ഈ ലോകം മുഴുവൻ പ്രകാശിപ്പിക്കുന്നതുപോലെ, ക്ഷേത്രി (ക്ഷേത്രജ്ഞൻ) ക്ഷേത്രം…
  35. 35 kṣetrakṣetrajñayorevamantaraṃ jñānacakṣuṣā | bhūtaprakṛtimokṣaṃ ca ye viduryānti te … ഇപ്രകാരം ക്ഷേത്രത്തിന്റെയും ക്ഷേത്രജ്ഞന്റെയും അന്തരത്തെ ജ്ഞാനചക്ഷുസ്സുകൊണ്ടും,…