तन्त्रसार
Tantrasāra
- 1 tatra yadā vikalpaṃ krameṇa saṃskurute samanantaroktasvarūpapraveśāya tadā bhāvanākramasya … അവിടെ, ഇപ്പോൾ പറഞ്ഞ സ്വരൂപത്തിലേക്ക് പ്രവേശിക്കാനായി, ക്രമേണ വികൽപത്തെ സംസ്കരിക്കുമ്പോൾ,…
- 2 tathā hi vikalpabalāt eva jantavo baddham ātmānam abhimanyante … ഇപ്രകാരം: വികൽപബലത്താൽത്തന്നെ ജന്തുക്കൾ ആത്മാവിനെ ബദ്ധനായി അഭിമാനിക്കുന്നു.
- 3 sa ca evaṃrūpaḥ samastebhyaḥ paricchinnasvabhāvebhyaḥ śivāntebhyaḥ tattvebhyo yat … ഇത്തരത്തിലുള്ള ആ വികൽപം ഇപ്രകാരമാണ്: പരിച്ഛിന്നസ്വഭാവമുള്ള, ശിവംവരെയുള്ള…
- 4 sa ca ayaṃ māyāndhānāṃ na utpadyate sattarkādīnām abhāvāt ഈ വികൽപം മായാന്ധന്മാർക്ക് ഉത്പന്നമാകുന്നില്ല, എന്തെന്നാൽ അവർക്ക് സത്തർക്കാദികളുടെ…
- 5 vaiṣṇavādyā hi tāvanmātra eva āgame rāgatattvena niyamitā iti … വൈഷ്ണവർ മുതലായവർ അത്രമാത്രമുള്ള ആഗമത്തിൽ രാഗതത്ത്വത്താൽ നിയമിതരാണ്;
- 6 yathoktaṃ pārameśvare vaiṣṇavādyāḥ samastās te vidyārāgeṇa rañjitāḥ പാരമേശ്വരത്തിൽ പറയപ്പെട്ടതുപോലെ: 'വൈഷ്ണവർ മുതലായ അവരെല്ലാം വിദ്യാരാഗത്താൽ രഞ്ജിതരാണ്,'
- 7 na vindanti paraṃ tattvaṃ sarvajñajñānavarjitāḥ iti 'സർവജ്ഞന്റെ ജ്ഞാനത്താൽ വർജിതരായ അവർ പരതത്ത്വത്തെ പ്രാപിക്കുന്നില്ല.
- 8 tasmāt śāmbhavadṛḍḥaśaktipātāviddhā eva sadāgamādikrameṇa vikalpaṃ saṃskṛtya paraṃ svarūpaṃ … അതിനാൽ ശാംഭവമായ ദൃഢശക്തിപാതത്താൽ വിദ്ധരായവർമാത്രമേ സദാഗമാദിക്രമത്താൽ വികൽപത്തെ…
- 9 nanu itthaṃ paraṃ tattvaṃ vikalpyarūpaṃ syāt maivam vikalpasya … എന്നാൽ ഇപ്രകാരം പരതത്ത്വം വികൽപ്യരൂപമായിത്തീരുകയില്ലേ?
- 10 tatra atidṛḍhaśaktipātāviddhasya svayam eva sāṃsiddhikatayā sattarka udeti yo … അവിടെ അതിദൃഢശക്തിപാതത്താൽ വിദ്ധനായവന് സ്വയമേവ സാംസിദ്ധികമായി സത്തർക്കം ഉദിക്കുന്നു;
- 11 anyasya āgamakrameṇa ityādi savistaraṃ śaktipātaprakāśane vakṣyāmaḥ മറ്റൊരാൾക്ക് ആഗമക്രമത്താൽ (ഉദിക്കുന്നു) എന്നിത്യാദി വിസ്തരത്തോടെ ശക്തിപാതപ്രകാശനത്തിൽ…
- 12 kiṃ tu guror āgamanirūpaṇe vyāpāraḥ āgamasya ca niḥśaṅkasajātīyatatprabandhaprasavanibandhanasamucitavikalpodaye … എന്നാൽ ഗുരുവിന്റെ വ്യാപാരം ആഗമനിരൂപണത്തിലാണ്;
- 13 na ca atra sattarkāt śuddhavidyāprakāśarūpāt ṛte anyat yogāṅgaṃ … ഇവിടെ ശുദ്ധവിദ്യാപ്രകാശരൂപമായ സത്തർക്കത്തെക്കൂടാതെ മറ്റൊരു യോഗാംഗവും സാക്ഷാത് ഉപായമല്ല.
- 14 pratyāhāro 'pi karaṇabhūmim eva sātiśayāṃ kuryāt dhyānadhāraṇāsamādhayo 'pi … പ്രത്യാഹാരവും കരണഭൂമിയെത്തന്നെ സാതിശയമാക്കും.
- 15 abhyāsaś ca pare tattve śivātmani svasvabhāve na sambhavaty … എന്നാൽ സ്വസ്വഭാവമായ, ശിവാത്മകമായ പരതത്ത്വത്തിൽ അഭ്യാസം സംഭവ്യമേയല്ല.
- 16 saṃvidrūḍhasya prāṇabuddhidehaniṣṭhīkaraṇarūpo hi abhyāsaḥ bhārodvahanaśāstrārthabodhanṛttābhyāsavat saṃvidrūpe tu na … സംവിത്തിൽ രൂഢനായവന് അഭ്യാസമെന്നത് പ്രാണ-ബുദ്ധി-ദേഹങ്ങളിൽ (എന്തിനെയെങ്കിലും)…
- 17 kiṃ tarkeṇāpi iti cet uktam atra dvaitādhivāsanirāsaprakāra eva … എങ്കിൽ തർക്കംകൊണ്ടും എന്തു പ്രയോജനം എന്നു ചോദിച്ചാൽ, ഇവിടെ പറഞ്ഞുകഴിഞ്ഞു: ഇത്…
- 18 laukike 'pi vā abhyāse cidātmatvena sarvarūpasya tasya tasya … അല്ലെങ്കിൽ ലൗകികമായ അഭ്യാസത്തിലും, ചിദാത്മത്വത്താൽ സർവരൂപമായ ആ ദേഹാദിയുടെ അഭിമതരൂപതയെ…
- 19 paratattve tu na kiñcit apāsyam iti uktam എന്നാൽ പരതത്ത്വത്തിൽ ഒന്നും അപാസ്യമല്ല (ഒഴിവാക്കാനില്ല) എന്നു പറയപ്പെട്ടു.
- 20 dvaitādhivāso 'pi nāma na kaścana pṛthak vastubhūtaḥ api … ദ്വൈതാധിവാസവും പൃഥക്കായി വസ്തുഭൂതമായ ഒന്നല്ല, മറിച്ച് അത് സ്വരൂപാഖ്യാതിമാത്രമാണ് (സ്വരൂപം…
- 21 ayaṃ paramārthaḥ svarūpaṃ prakāśamānam akhyātirūpatvaṃ svayaṃ svātantryāt gṛhītaṃ … ഇതാണ് പരമാർഥം: പ്രകാശമാനമായ സ്വരൂപം, അഖ്യാതിരൂപത്വത്തെ (സ്വയം തിരിച്ചറിയാത്ത അവസ്ഥയെ)…
- 22 tarkaṃ tu anugṛhṇīyur api sattarka eva sākṣāt tatra … എന്നാൽ അവ തർക്കത്തെ അനുഗ്രഹിച്ചേക്കാം;
- 23 sarve bhāvāḥ parameśvaratejomayā iti rūḍhavikalpaprāptyai parameśasaṃvidanalatejasi samastabhāvagrāsarasikatābhimate tattejomātrāvaśeṣatvasahasamastabhāvavilāpanaṃ … 'സർവഭാവങ്ങളും പരമേശ്വരതേജോമയം' എന്ന രൂഢവികൽപപ്രാപ്തിക്കായി, സമസ്തഭാവഗ്രാസത്തിൽ രസികമെന്നു…
- 24 tathā ubhayātmakaparāmarśodayārthaṃ bāhyābhyantarādiprameyarūpabhinnabhāvānapekṣayaiva evaṃvidhaṃ tat paraṃ tattvaṃ svasvabhāvabhūtam … അതുപോലെ, ഉഭയാത്മകമായ പരാമർശത്തിന്റെ ഉദയത്തിനായി, ബാഹ്യ-ആഭ്യന്തരാദി പ്രമേയരൂപമായ…
- 25 sarvatra sarvadā nirupāyaparameśvarābhimānalābhāya parameśvarasamatābhimānena dehasyāpi ghaṭāder api avalokanaṃ … സർവത്ര സർവദാ നിരുപായമായ പരമേശ്വരാഭിമാനലാഭത്തിനായി, പരമേശ്വരസമതാഭിമാനത്തോടെ ദേഹത്തെയും…
- 26 yathoktaṃ śrīnandiśikhāyām sarvasāmyaṃ paraṃ vratam iti ശ്രീനന്ദിശിഖയിൽ പറയപ്പെട്ടതുപോലെ: 'സർവത്തോടുമുള്ള സാമ്യമാണ് പരമവ്രതം.
- 27 itthaṃ vicitraiḥ śuddhavidyāṃśarūpaiḥ vikalpaiḥ yat anapekṣitavikalpaṃ svābhāvikaṃ paramārthatattvaṃ … ഇപ്രകാരം വിചിത്രങ്ങളും ശുദ്ധവിദ്യാംശരൂപങ്ങളുമായ വികൽപങ്ങളാൽ, വികൽപത്തെ അപേക്ഷിക്കാത്ത,…
- 28 tatra parameśvaraḥ pūrṇasaṃvitsvabhāvaḥ pūrṇataiva asya śaktiḥ kulaṃ sāmarthyam … അവിടെ പൂർണ്ണസംവിത്സ്വഭാവനായ പരമേശ്വരൻ — അവന്റെ പൂർണ്ണതതന്നെ ശക്തി — കുലം, സാമർഥ്യം, ഊർമി,…
- 29 sā ca samagraśaktitādarśanena pūrṇatāsaṃvit prakāśate ആ പൂർണ്ണതാസംവിത്ത് സമഗ്രശക്തിത്വദർശനത്താൽ പ്രകാശിക്കുന്നു.
- 30 śaktayaś ca asya asaṅkhyeyāḥ അവന്റെ ശക്തികളാകട്ടെ അസംഖ്യേയങ്ങളാണ്.
- 31 kiṃ bahunā yat viśvaṃ tā asya śaktayaḥ tāḥ … അധികം പറയേണ്ടതെന്ത്?
- 32 tisṛṣu tāvat viśvaṃ samāpyate yayā idaṃ śivādidharaṇyantam avikalpyasaṃvinmātrarūpatayā … എന്നാൽ മൂന്നു ശക്തികളിൽ വിശ്വം സമാപ്തമാകുന്നു.
- 33 yayā ca darpaṇahastyādivat bhedābhedābhyāṃ sā asya śrīparāparaśaktiḥ കണ്ണാടിയിലെ ആനപോലെ ഭേദ-അഭേദങ്ങളാൽ ഏതിനാൽ (ധരിക്കുന്നുവോ), അതാണ് അവന്റെ ശ്രീപരാപരാശക്തി.
- 34 yayā parasparaviviktātmanā bhedenaiva sā asya śrīmadaparaśaktiḥ പരസ്പരം വിവിക്തമായ സ്വഭാവത്തോടെ ഭേദത്താൽമാത്രം ഏതിനാൽ (ധരിക്കുന്നുവോ), അതാണ് അവന്റെ…
- 35 etat trividhaṃ yayā dhāraṇam ātmany eva kroḍīkāreṇa anusandhānātmanā … ഈ ത്രിവിധധാരണത്തെ ആത്മാവിൽത്തന്നെ ക്രോഡീകരണത്താൽ (ഉള്ളിലേക്ക് ആശ്ലേഷിച്ച്)…
- 36 tā etāḥ catasraḥ śaktayaḥ svātantryāt pratyekaṃ tridhaiva vartante ഈ നാലു ശക്തികൾ സ്വാതന്ത്ര്യത്താൽ ഓരോന്നും മൂന്നുവിധത്തിൽത്തന്നെ വർത്തിക്കുന്നു.
- 37 sṛṣṭau sthitau saṃhāre ca iti dvādaśa bhavanti സൃഷ്ടി, സ്ഥിതി, സംഹാരം എന്നിവയിൽ — അങ്ങനെ അവ പന്ത്രണ്ടായിത്തീരുന്നു.
- 38 tathā hi saṃvit pūrvam antar eva bhāvaṃ kalayati … ഇപ്രകാരം: സംവിത്ത് ആദ്യം അന്തരത്തിൽത്തന്നെ ഭാവത്തെ കലനംചെയ്യുന്നു;
- 39 kalanaṃ ca gatiḥ kṣepo jñānaṃ gaṇanaṃ bhogīkaraṇaṃ śabdanaṃ … കലനമെന്നത് ഗതി, ക്ഷേപം, ജ്ഞാനം, ഗണനം, ഭോഗീകരണം, ശബ്ദനം, സ്വാത്മലയീകരണം എന്നിവയാണ്.
- 40 yad āhuḥ śrībhūtirājaguravaḥ kṣepāj jñānāc ca kālī kalanavaśatayātha … ശ്രീഭൂതിരാജഗുരുക്കൾ പറഞ്ഞതുപോലെ: 'ക്ഷേപത്താലും ജ്ഞാനത്താലും, കലനവശത്താൽ കാളി (എന്നു…
- 41 eṣa ca arthaḥ tatra tatra madviracite vivaraṇe prakaraṇastotrādau … ഈ അർഥം അവിടവിടെ ഞാൻ രചിച്ച വിവരണം, പ്രകരണം, സ്തോത്രം മുതലായവയിൽ വിസ്തരിച്ച് നോക്കേണ്ടതാണ്.
- 42 na atirahasyam ekatra khyāpyaṃ na ca sarvathā gopyam … അതിരഹസ്യമായത് ഒരിടത്ത് പ്രഖ്യാപിക്കരുത്, എന്നാൽ സർവഥാ ഗോപനംചെയ്യുകയുമരുത് — എന്ന് നമ്മുടെ…
- 43 tad evam yad uktaṃ yāgahomādi tat evaṃvidhe maheśvara … ഇപ്രകാരം യാഗഹോമാദി ഏതു പറയപ്പെട്ടുവോ, അത് ഇത്തരത്തിലുള്ള മഹേശ്വരനെ ഉദ്ദേശിച്ചാണെന്നു…
- 44 sarve hi heyam eva upādeyabhūmirūpaṃ viṣṇutaḥ prabhṛti śivāntaṃ … എല്ലാവരും — വിഷ്ണുമുതൽ ശിവംവരെ — ഉപാദേയഭൂമിയായ ഹേയത്തെത്തന്നെ പരമശിവമായി ദർശിക്കുന്നു;
- 45 tasmāt vaidikāt prabhṛti pārameśvarasiddhāntatantrakulocchuṣmādiśāstrokto 'pi yo niyamo vidhiḥ … അതിനാൽ വൈദികംമുതൽ പാരമേശ്വര-സിദ്ധാന്ത-തന്ത്ര-കുല-ഉച്ഛുഷ്മാദിശാസ്ത്രങ്ങളിൽ പറയപ്പെട്ട ഏതു…
- 46 tathaiva ca uktaṃ śrīpūrvādau vitatya tantrālokāt anveṣyam അപ്രകാരംതന്നെ ശ്രീപൂർവം മുതലായവയിൽ പറയപ്പെട്ടു;