तन्त्रसार
Tantrasāra
- 1 tatra yadā vikalpaṃ krameṇa saṃskurute samanantaroktasvarūpapraveśāya tadā bhāvanākramasya … ಅಲ್ಲಿ ಯಾವಾಗ ಸಾಧಕನು ಆಗಷ್ಟೇ ಹೇಳಲಾದ ಸ್ವರೂಪದಲ್ಲಿ ಪ್ರವೇಶ ಮಾಡುವುದಕ್ಕಾಗಿ ವಿಕಲ್ಪವನ್ನು ಕ್ರಮವಾಗಿ…
- 2 tathā hi vikalpabalāt eva jantavo baddham ātmānam abhimanyante … ಏಕೆಂದರೆ ವಿಕಲ್ಪದ ಬಲದಿಂದಲೇ ಜೀವಿಗಳು ಆತ್ಮವನ್ನು ಬದ್ಧನೆಂದು ಭಾವಿಸುತ್ತಾರೆ;
- 3 sa ca evaṃrūpaḥ samastebhyaḥ paricchinnasvabhāvebhyaḥ śivāntebhyaḥ tattvebhyo yat … ಮತ್ತು ಅಂತಹ ಸ್ವರೂಪವುಳ್ಳ ಅದು — ಪರಿಚ್ಛಿನ್ನ (ಮಿತ) ಸ್ವಭಾವವುಳ್ಳ, ಶಿವಪರ್ಯಂತದ ಸಮಸ್ತ ತತ್ತ್ವಗಳಿಂದ…
- 4 sa ca ayaṃ māyāndhānāṃ na utpadyate sattarkādīnām abhāvāt ಮತ್ತು ಈ ಸ್ವರೂಪವು ಮಾಯೆಯಿಂದ ಕುರುಡಾದವರಿಗೆ ಉದಯಿಸುವುದಿಲ್ಲ, ಏಕೆಂದರೆ ಅವರಲ್ಲಿ ಸತ್ತರ್ಕ ಮೊದಲಾದವುಗಳ…
- 5 vaiṣṇavādyā hi tāvanmātra eva āgame rāgatattvena niyamitā iti … ಏಕೆಂದರೆ ವೈಷ್ಣವ ಮೊದಲಾದವರು ಅಷ್ಟುಮಾತ್ರ ಆಗಮದಲ್ಲಿ ರಾಗತತ್ತ್ವದಿಂದ ನಿಯಮಿತರಾಗಿದ್ದಾರೆ;
- 6 yathoktaṃ pārameśvare vaiṣṇavādyāḥ samastās te vidyārāgeṇa rañjitāḥ ಪಾರಮೇಶ್ವರ (ಶಾಸ್ತ್ರ)ದಲ್ಲಿ ಹೇಳಿರುವಂತೆ: "ವೈಷ್ಣವ ಮೊದಲಾದವರೆಲ್ಲರೂ ವಿದ್ಯಾ ಮತ್ತು ರಾಗದಿಂದ…
- 7 na vindanti paraṃ tattvaṃ sarvajñajñānavarjitāḥ iti ಸರ್ವಜ್ಞನ ಜ್ಞಾನದಿಂದ ವರ್ಜಿತರಾದ ಅವರು ಪರಮ ತತ್ತ್ವವನ್ನು ಪಡೆಯುವುದಿಲ್ಲ" ಎಂದು.
- 8 tasmāt śāmbhavadṛḍḥaśaktipātāviddhā eva sadāgamādikrameṇa vikalpaṃ saṃskṛtya paraṃ svarūpaṃ … ಆದ್ದರಿಂದ ತೀವ್ರವಾದ ಶಾಂಭವ ಶಕ್ತಿಪಾತದಿಂದ ವಿದ್ಧರಾದವರೇ ಸದಾಗಮ ಮೊದಲಾದವುಗಳ ಕ್ರಮದಿಂದ ವಿಕಲ್ಪವನ್ನು…
- 9 nanu itthaṃ paraṃ tattvaṃ vikalpyarūpaṃ syāt maivam vikalpasya … "ಆದರೆ ಹೀಗೆ ಪರಮ ತತ್ತ್ವವು ವಿಕಲ್ಪ್ಯ (ವಿಕಲ್ಪಕ್ಕೆ ವಿಷಯ)ರೂಪವಾಗಿಬಿಡುತ್ತದಲ್ಲವೇ?
- 10 tatra atidṛḍhaśaktipātāviddhasya svayam eva sāṃsiddhikatayā sattarka udeti yo … ಅಲ್ಲಿ ಅತ್ಯಂತ ತೀವ್ರವಾದ ಶಕ್ತಿಪಾತದಿಂದ ವಿದ್ಧನಾದವನಿಗೆ ತಾನಾಗಿಯೇ ಸಾಂಸಿದ್ಧಿಕವಾಗಿ ಸತ್ತರ್ಕವು…
- 11 anyasya āgamakrameṇa ityādi savistaraṃ śaktipātaprakāśane vakṣyāmaḥ ಬೇರೆಯವನಿಗೆ ಆಗಮಕ್ರಮದಿಂದ ಎಂಬುದು ಮೊದಲಾದುದನ್ನು ಶಕ್ತಿಪಾತದ ಪ್ರಕಾಶನ(ನಿರೂಪಣೆ)ದಲ್ಲಿ ವಿಸ್ತಾರವಾಗಿ…
- 12 kiṃ tu guror āgamanirūpaṇe vyāpāraḥ āgamasya ca niḥśaṅkasajātīyatatprabandhaprasavanibandhanasamucitavikalpodaye … ಆದರೆ ಗುರುವಿನ ವ್ಯಾಪಾರವು ಆಗಮದ ನಿರೂಪಣೆಯಲ್ಲಿದೆ;
- 13 na ca atra sattarkāt śuddhavidyāprakāśarūpāt ṛte anyat yogāṅgaṃ … ಮತ್ತು ಇಲ್ಲಿ ಶುದ್ಧವಿದ್ಯೆಯ ಪ್ರಕಾಶ ರೂಪವುಳ್ಳ ಸತ್ತರ್ಕವನ್ನು ಬಿಟ್ಟು ಬೇರೆ ಯಾವ ಯೋಗಾಂಗವೂ ಸಾಕ್ಷಾತ್…
- 14 pratyāhāro 'pi karaṇabhūmim eva sātiśayāṃ kuryāt dhyānadhāraṇāsamādhayo 'pi … ಪ್ರತ್ಯಾಹಾರವೂ ಸಹ ಕರಣಭೂಮಿಯನ್ನು (ಇಂದ್ರಿಯಗಳ ಕ್ಷೇತ್ರವನ್ನು) ಮಾತ್ರ ಸಾತಿಶಯವಾಗಿ (ಹೆಚ್ಚು…
- 15 abhyāsaś ca pare tattve śivātmani svasvabhāve na sambhavaty … ಆದರೆ ಶಿವಸ್ವರೂಪವಾದ, ತನ್ನದೇ ಸ್ವಭಾವವಾದ ಪರಮ ತತ್ತ್ವದ ವಿಷಯದಲ್ಲಿ ಅಭ್ಯಾಸವು ಸಂಭವಿಸುವುದೇ ಇಲ್ಲ.
- 16 saṃvidrūḍhasya prāṇabuddhidehaniṣṭhīkaraṇarūpo hi abhyāsaḥ bhārodvahanaśāstrārthabodhanṛttābhyāsavat saṃvidrūpe tu na … ಏಕೆಂದರೆ ಸಂವಿತ್ತಿನಲ್ಲಿ ಇನ್ನೂ ಆರೂಢನಾಗದವನಿಗೆ ಅಭ್ಯಾಸವೆಂಬುದು ಪ್ರಾಣ, ಬುದ್ಧಿ ಮತ್ತು ದೇಹಗಳಲ್ಲಿ…
- 17 kiṃ tarkeṇāpi iti cet uktam atra dvaitādhivāsanirāsaprakāra eva … "ಹಾಗಾದರೆ ತರ್ಕದಿಂದಲೂ ಏನು ಪ್ರಯೋಜನ?
- 18 laukike 'pi vā abhyāse cidātmatvena sarvarūpasya tasya tasya … ಅಥವಾ ಲೌಕಿಕವಾದ ಅಭ್ಯಾಸದಲ್ಲಿಯೂ ಸಹ — ಚಿತ್ ಆತ್ಮವಾಗಿರುವುದರಿಂದ ಸರ್ವರೂಪವಾದ ಆ ಆ ದೇಹ ಮೊದಲಾದುದರ…
- 19 paratattve tu na kiñcit apāsyam iti uktam ಆದರೆ ಪರಮ ತತ್ತ್ವದ ವಿಷಯದಲ್ಲಿ ಯಾವುದನ್ನೂ ತೆಗೆದುಹಾಕಬೇಕಾಗಿಲ್ಲ ಎಂದು ಹೇಳಲಾಗಿದೆ.
- 20 dvaitādhivāso 'pi nāma na kaścana pṛthak vastubhūtaḥ api … ದ್ವೈತದ ಅಧಿವಾಸವೂ ಸಹ ಬೇರೆ ಯಾವ ವಸ್ತುಭೂತವಾದ ಪ್ರತ್ಯೇಕ ವಸ್ತುವೂ ಅಲ್ಲ;
- 21 ayaṃ paramārthaḥ svarūpaṃ prakāśamānam akhyātirūpatvaṃ svayaṃ svātantryāt gṛhītaṃ … ಈ ಪರಮಾರ್ಥ — ಪ್ರಕಾಶಿಸುತ್ತಿರುವ ಸ್ವರೂಪವು, ತಾನೇ ಸ್ವಾತಂತ್ರ್ಯದಿಂದ ಗ್ರಹಿಸಿದ ಅಖ್ಯಾತಿರೂಪತೆಯನ್ನು…
- 22 tarkaṃ tu anugṛhṇīyur api sattarka eva sākṣāt tatra … ಆದರೆ ಅವು ತರ್ಕವನ್ನು ಅನುಗ್ರಹಿಸಬಹುದು (ಸಹಾಯ ಮಾಡಬಹುದು);
- 23 sarve bhāvāḥ parameśvaratejomayā iti rūḍhavikalpaprāptyai parameśasaṃvidanalatejasi samastabhāvagrāsarasikatābhimate tattejomātrāvaśeṣatvasahasamastabhāvavilāpanaṃ … "ಸಮಸ್ತ ಭಾವಗಳು ಪರಮೇಶ್ವರನ ತೇಜೋಮಯವಾಗಿವೆ" ಎಂಬ ರೂಢವಾದ ವಿಕಲ್ಪದ ಪ್ರಾಪ್ತಿಗಾಗಿ — ಸಮಸ್ತ ಭಾವಗಳನ್ನು…
- 24 tathā ubhayātmakaparāmarśodayārthaṃ bāhyābhyantarādiprameyarūpabhinnabhāvānapekṣayaiva evaṃvidhaṃ tat paraṃ tattvaṃ svasvabhāvabhūtam … ಹಾಗೆಯೇ ಉಭಯಾತ್ಮಕವಾದ (ವಿಶ್ವೋತ್ತೀರ್ಣ ಮತ್ತು ವಿಶ್ವಮಯ — ಎರಡರ) ಪರಾಮರ್ಶದ ಉದಯಕ್ಕಾಗಿ, ಬಾಹ್ಯ-ಅಭ್ಯಂತರ…
- 25 sarvatra sarvadā nirupāyaparameśvarābhimānalābhāya parameśvarasamatābhimānena dehasyāpi ghaṭāder api avalokanaṃ … ಸರ್ವತ್ರ ಸರ್ವದಾ ನಿರುಪಾಯವಾದ (ಉಪಾಯರಹಿತ) ಪರಮೇಶ್ವರಭಾವದ ಅಭಿಮಾನವನ್ನು ಪಡೆಯುವುದಕ್ಕಾಗಿ,…
- 26 yathoktaṃ śrīnandiśikhāyām sarvasāmyaṃ paraṃ vratam iti ಶ್ರೀನಂದಿಶಿಖಾದಲ್ಲಿ ಹೇಳಿರುವಂತೆ: "ಸರ್ವಸಾಮ್ಯವೇ (ಎಲ್ಲದರೊಂದಿಗಿನ ಸಮತೆಯೇ) ಪರಮ ವ್ರತ" ಎಂದು.
- 27 itthaṃ vicitraiḥ śuddhavidyāṃśarūpaiḥ vikalpaiḥ yat anapekṣitavikalpaṃ svābhāvikaṃ paramārthatattvaṃ … ಹೀಗೆ ಶುದ್ಧವಿದ್ಯೆಯ ಅಂಶ ರೂಪವುಳ್ಳ ವಿಚಿತ್ರ (ನಾನಾವಿಧ) ವಿಕಲ್ಪಗಳಿಂದ, ಯಾವ ಸ್ವಾಭಾವಿಕವಾದ, ಬೇರೆ…
- 28 tatra parameśvaraḥ pūrṇasaṃvitsvabhāvaḥ pūrṇataiva asya śaktiḥ kulaṃ sāmarthyam … ಅಲ್ಲಿ ಪರಮೇಶ್ವರನು ಪೂರ್ಣಸಂವಿತ್ ಸ್ವಭಾವವುಳ್ಳವನು;
- 29 sā ca samagraśaktitādarśanena pūrṇatāsaṃvit prakāśate ಮತ್ತು ಆ (ಪೂರ್ಣತಾ ಶಕ್ತಿಯು) ಸಮಗ್ರ ಶಕ್ತಿಯ ದರ್ಶನದಿಂದ ಪೂರ್ಣತಾಸಂವಿತ್ ಆಗಿ ಪ್ರಕಾಶಿಸುತ್ತದೆ.
- 30 śaktayaś ca asya asaṅkhyeyāḥ ಮತ್ತು ಅವನ ಶಕ್ತಿಗಳು ಅಸಂಖ್ಯಾತವಾಗಿವೆ.
- 31 kiṃ bahunā yat viśvaṃ tā asya śaktayaḥ tāḥ … ಹೆಚ್ಚು ಹೇಳಿ ಏನು ಪ್ರಯೋಜನ?
- 32 tisṛṣu tāvat viśvaṃ samāpyate yayā idaṃ śivādidharaṇyantam avikalpyasaṃvinmātrarūpatayā … ಮೂರು (ಶಕ್ತಿಗಳಲ್ಲಿ) ವಿಶ್ವವು ಸಮಾಪ್ತವಾಗುತ್ತದೆ.
- 33 yayā ca darpaṇahastyādivat bhedābhedābhyāṃ sā asya śrīparāparaśaktiḥ ಮತ್ತು ಯಾವ (ಶಕ್ತಿ)ಯಿಂದ ಕನ್ನಡಿಯಲ್ಲಿನ ಆನೆ ಮೊದಲಾದುದರಂತೆ ಭೇದ-ಅಭೇದ ಎರಡರಿಂದಲೂ (ಧರಿಸುತ್ತಾನೋ) —…
- 34 yayā parasparaviviktātmanā bhedenaiva sā asya śrīmadaparaśaktiḥ ಯಾವ (ಶಕ್ತಿ)ಯಿಂದ ಪರಸ್ಪರ ವಿವಿಕ್ತ (ಪ್ರತ್ಯೇಕ)ವಾದ ಸ್ವಭಾವದಿಂದ, ಭೇದದಿಂದಲೇ (ಧರಿಸುತ್ತಾನೋ) — ಅದು…
- 35 etat trividhaṃ yayā dhāraṇam ātmany eva kroḍīkāreṇa anusandhānātmanā … ಯಾವ (ಶಕ್ತಿ)ಯಿಂದ ಈ ಮೂರುವಿಧದ ಧಾರಣವನ್ನು ತನ್ನಲ್ಲಿಯೇ ಕ್ರೋಡೀಕರಣದಿಂದ (ಆಲಿಂಗಿಸಿಕೊಂಡು) ಅನುಸಂಧಾನ…
- 36 tā etāḥ catasraḥ śaktayaḥ svātantryāt pratyekaṃ tridhaiva vartante ಈ ನಾಲ್ಕು ಶಕ್ತಿಗಳು ಸ್ವಾತಂತ್ರ್ಯದಿಂದ ಪ್ರತಿಯೊಂದೂ ಮೂರು ಮೂರು ವಿಧವಾಗಿಯೇ ವರ್ತಿಸುತ್ತವೆ.
- 37 sṛṣṭau sthitau saṃhāre ca iti dvādaśa bhavanti ಸೃಷ್ಟಿಯಲ್ಲಿ, ಸ್ಥಿತಿಯಲ್ಲಿ ಮತ್ತು ಸಂಹಾರದಲ್ಲಿ ಎಂದು;
- 38 tathā hi saṃvit pūrvam antar eva bhāvaṃ kalayati … ಅದು ಹೇಗೆಂದರೆ: ಸಂವಿತ್ತು ಮೊದಲು ಭಾವವನ್ನು (ವಸ್ತುವನ್ನು) ಒಳಗೆಯೇ ಕಲನ ಮಾಡುತ್ತದೆ;
- 39 kalanaṃ ca gatiḥ kṣepo jñānaṃ gaṇanaṃ bhogīkaraṇaṃ śabdanaṃ … ಮತ್ತು ಕಲನವೆಂದರೆ ಗತಿ (ಚಲನೆ), ಕ್ಷೇಪ (ಎಸೆಯುವಿಕೆ), ಜ್ಞಾನ, ಗಣನ (ಎಣಿಕೆ), ಭೋಗೀಕರಣ…
- 40 yad āhuḥ śrībhūtirājaguravaḥ kṣepāj jñānāc ca kālī kalanavaśatayātha … ಶ್ರೀಭೂತಿರಾಜ ಗುರುಗಳು ಹೇಳಿರುವಂತೆ: "ಕ್ಷೇಪದಿಂದ ಮತ್ತು ಜ್ಞಾನದಿಂದ, ಕಲನದ ವಶದಿಂದ ಕಾಲೀ (ಎಂದು…
- 41 eṣa ca arthaḥ tatra tatra madviracite vivaraṇe prakaraṇastotrādau … ಈ ಅರ್ಥವನ್ನು ಅಲ್ಲಲ್ಲಿ ನನ್ನಿಂದ ರಚಿಸಲ್ಪಟ್ಟ ವಿವರಣ, ಪ್ರಕರಣ, ಸ್ತೋತ್ರ ಮೊದಲಾದುವುಗಳಲ್ಲಿ…
- 42 na atirahasyam ekatra khyāpyaṃ na ca sarvathā gopyam … "ಅತಿರಹಸ್ಯವಾದುದನ್ನು ಒಂದೇ ಕಡೆ ಹೇಳಬಾರದು, ಮತ್ತು ಸರ್ವಥಾ ಗೋಪ್ಯವಾಗಿಯೂ ಇಡಬಾರದು" ಎಂದು ನಮ್ಮ ಗುರುಗಳು…
- 43 tad evam yad uktaṃ yāgahomādi tat evaṃvidhe maheśvara … ಆದ್ದರಿಂದ ಹೀಗೆ ಯಾವ ಯಾಗ-ಹೋಮ ಮೊದಲಾದುದನ್ನು ಹೇಳಲಾಗಿದೆಯೋ ಅದನ್ನು ಅಂತಹ ಸ್ವರೂಪದ ಮಹೇಶ್ವರನ…
- 44 sarve hi heyam eva upādeyabhūmirūpaṃ viṣṇutaḥ prabhṛti śivāntaṃ … ಏಕೆಂದರೆ ಎಲ್ಲರೂ ವಾಸ್ತವವಾಗಿ ತ್ಯಜಿಸಬೇಕಾದುದನ್ನೇ — ವಿಷ್ಣುವಿನಿಂದ ಆರಂಭಿಸಿ ಶಿವಪರ್ಯಂತ — ಉಪಾದೇಯ…
- 45 tasmāt vaidikāt prabhṛti pārameśvarasiddhāntatantrakulocchuṣmādiśāstrokto 'pi yo niyamo vidhiḥ … ಆದ್ದರಿಂದ ವೈದಿಕದಿಂದ ಆರಂಭಿಸಿ ಪಾರಮೇಶ್ವರ, ಸಿದ್ಧಾಂತ, ತಂತ್ರ, ಕುಲ, ಉಚ್ಛುಷ್ಮ ಮೊದಲಾದ ಶಾಸ್ತ್ರಗಳಲ್ಲಿ…
- 46 tathaiva ca uktaṃ śrīpūrvādau vitatya tantrālokāt anveṣyam ಮತ್ತು ಹಾಗೆಯೇ ಶ್ರೀಪೂರ್ವ ಮೊದಲಾದುವುಗಳಲ್ಲಿ ಹೇಳಲಾಗಿದೆ;