तन्त्रसार
Tantrasāra
- 1 tatra yadā vikalpaḥ svayam eva saṃskāram ātmani upāyāntaranirapekṣatayaiva … ಅಲ್ಲಿ ಯಾವಾಗ ವಿಕಲ್ಪವು ಬೇರೆ ಯಾವುದೇ ಉಪಾಯದ ಅಪೇಕ್ಷೆಯಿಲ್ಲದೆಯೇ ತಾನೇ ತನ್ನಲ್ಲಿ ಸಂಸ್ಕಾರವನ್ನು…
- 2 tad etac ca nirṇītam anantara eva āhnike ಇದನ್ನೇ ಸರಿಯಾಗಿ ಹಿಂದಿನ ಆಹ್ನಿಕದಲ್ಲಿಯೇ ನಿರ್ಣಯಿಸಲಾಗಿದೆ.
- 3 yadā tu upāyāntaram asau svasaṃskārārthaṃ vikalpo 'pekṣate tadā … ಆದರೆ ಯಾವಾಗ ಆ ವಿಕಲ್ಪವು ತನ್ನ ಸಂಸ್ಕಾರಕ್ಕಾಗಿ ಬೇರೆ ಉಪಾಯವನ್ನು ಅಪೇಕ್ಷಿಸುತ್ತದೆಯೋ, ಆಗ ಬುದ್ಧಿ,…
- 4 tatra dhyānaṃ tāvat iha ucitam upadekṣyāmaḥ yat etat … ಅಲ್ಲಿ ಮೊದಲು ಧ್ಯಾನವನ್ನು — ಇಲ್ಲಿ ಯೋಗ್ಯವಾದದ್ದನ್ನು — ಉಪದೇಶಿಸುತ್ತೇವೆ.
- 5 evaṃ tac cakraṃ samastabāhyavastvabhedaparipūrṇaṃ sampadyate ಹೀಗೆ ಆ ಚಕ್ರವು ಸಮಸ್ತ ಬಾಹ್ಯವಸ್ತುಗಳೊಂದಿಗಿನ ಅಭೇದದಿಂದ ಪರಿಪೂರ್ಣವಾಗುತ್ತದೆ.
- 6 tato vāsanāśeṣān api bhāvān tena cakreṇa itthaṃ kṛtān … ಬಳಿಕ ಕೇವಲ ವಾಸನಾರೂಪದಲ್ಲಿ ಮಾತ್ರ ಉಳಿದಿರುವ ಭಾವಗಳನ್ನೂ ಸಹ ಆ ಚಕ್ರದಿಂದ ಹೀಗೆ (ಅನುತ್ತರದಲ್ಲಿ…
- 7 evam asya anavarataṃ dhyāyinaḥ svasaṃvinmātraparamārthān sṛṣṭisthitisaṃhāraprabandhān sṛṣṭyādisvātantryaparamārthatvaṃ ca … ಹೀಗೆ ನಿರಂತರವಾಗಿ ಧ್ಯಾನಿಸುತ್ತಿರುವ, ತನ್ನ ಸಂವಿತ್ತು ಮಾತ್ರವೇ ಪರಮಾರ್ಥವಾಗಿರುವ…
- 8 abhyāsāt tu sarvepsitasiddhyādayo 'pi ಆದರೆ ಅಭ್ಯಾಸದಿಂದ ಸಮಸ್ತ ಅಭೀಷ್ಟಗಳ ಸಿದ್ಧಿ ಮೊದಲಾದವುಗಳೂ ಸಹ ಲಭಿಸುತ್ತವೆ.
- 9 svaprakāśaṃ samastātmatattvaṃ mātrādikaṃ trayam ಸ್ವಪ್ರಕಾಶವಾದ, ಸಮಸ್ತದ ಆತ್ಮವಾಗಿರುವ ತತ್ತ್ವವನ್ನೂ, ಪ್ರಮಾತೃ ಮೊದಲಾದ ತ್ರಿತಯವನ್ನೂ —
- 10 antaḥkṛtya sthitaṃ dhyāyed dhṛdayānandadhāmani ಒಳಗೆ ಸೇರಿಸಿಕೊಂಡು, ಹೃದಯದ ಆನಂದಧಾಮದಲ್ಲಿ ನೆಲೆಸಿರುವಂತೆ ಧ್ಯಾನಿಸಬೇಕು.
- 11 tad dvādaśamahāśaktiraśmicakreśvaraṃ vibhum ಅದನ್ನು — ಹನ್ನೆರಡು ಮಹಾಶಕ್ತಿಗಳ ಕಿರಣಗಳ ಚಕ್ರದ ಈಶ್ವರನಾಗಿರುವ, ವಿಭುವಾಗಿರುವ ಆ ತತ್ತ್ವವನ್ನು —
- 12 vyomabhir niḥsarad bāhye dhyāyet sṛṣṭyādibhāvakam ವ್ಯೋಮಗಳ (ಇಂದ್ರಿಯರಂಧ್ರಗಳ) ಮೂಲಕ ಹೊರಹೊಮ್ಮುತ್ತಾ, ಬಾಹ್ಯವಸ್ತುವಿನಲ್ಲಿ ಸೃಷ್ಟಿ ಮೊದಲಾದವುಗಳನ್ನು…
- 13 tad grastasarvabāhyāntarbhāvamaṇḍalam ātmani ಸಮಸ್ತ ಬಾಹ್ಯ ಮತ್ತು ಆಂತರಿಕ ಭಾವಗಳ ಮಂಡಲವನ್ನು ನುಂಗಿರುವ ಅದನ್ನು ಆತ್ಮನಲ್ಲಿ —
- 14 viśrāmyan bhāvayed yogī syād evam ātmanaḥ prathā ವಿಶ್ರಮಿಸುತ್ತಾ ಯೋಗಿಯು ಭಾವಿಸಬೇಕು;
- 15 iti saṅgrahaślokāḥ ಇವು ಸಂಗ್ರಹಶ್ಲೋಕಗಳು.
- 16 iti dhyānam ಇದು ಧ್ಯಾನ (ಎಂಬ ಭಾಗ).
- 17 tatra prāṇam uccicārayiṣuḥ pūrvaṃ hṛdaya eva śūnye viśrāmyati … ಅಲ್ಲಿ ಪ್ರಾಣವನ್ನು ಉಚ್ಚರಿಸಲು (ಮೇಲಕ್ಕೆತ್ತಲು) ಬಯಸುವವನು ಮೊದಲು ಹೃದಯವೆಂಬ ಶೂನ್ಯದಲ್ಲಿಯೇ…
- 18 tadgrāsakavahnipraśame vyānodaye sarvāvacchedavandhyaḥ sphurati ಅದನ್ನು ಗ್ರಸಿಸುವ ಆ ಅಗ್ನಿಯು ಪ್ರಶಮನಗೊಂಡಾಗ, ವ್ಯಾನದ ಉದಯದಲ್ಲಿ, ಸಮಸ್ತ ಅವಚ್ಛೇದದಿಂದ (ಪರಿಮಿತಿಯಿಂದ)…
- 19 evaṃ śūnyāt prabhṛti vyānāntaṃ yā etā viśrāntayaḥ tā … ಹೀಗೆ ಶೂನ್ಯದಿಂದ ಆರಂಭಿಸಿ ವ್ಯಾನದವರೆಗೆ ಯಾವ ಈ ವಿಶ್ರಾಂತಿಗಳಿವೆಯೋ, ಅವೇ ನಿಜಾನಂದ, ನಿರಾನಂದ, ಪರಾನಂದ,…
- 20 tat etāsu uccārabhūmiṣu pratyekaṃ dvyādiśaḥ sarvaśo vā viśrāmya … ಆದ್ದರಿಂದ ಈ ಉಚ್ಚಾರಭೂಮಿಗಳಲ್ಲಿ ಪ್ರತಿಯೊಂದರಲ್ಲಿಯೂ, ಅಥವಾ ಎರಡೆರಡಾಗಿ ಮೊದಲಾದಂತೆ, ಅಥವಾ ಎಲ್ಲವುಗಳಲ್ಲಿ…
- 21 tad eva sṛṣṭisaṃhārabījoccāraṇarahasyam anusandadhat vikalpaṃ saṃskuryāt āsu ca … ಅದನ್ನೇ — ಸೃಷ್ಟಿ-ಸಂಹಾರ ಬೀಜಗಳ ಉಚ್ಚಾರಣದ ರಹಸ್ಯವನ್ನು — ಅನುಸಂಧಾನಮಾಡುತ್ತಾ ವಿಕಲ್ಪವನ್ನು…
- 22 tatra prāg ānandaḥ pūrṇatāṃśasparśāt tata udbhavaḥ kṣaṇaṃ niḥśarīratāyāṃ … ಅಲ್ಲಿ ಮೊದಲು ಪೂರ್ಣತೆಯ ಒಂದಂಶದ ಸ್ಪರ್ಶದಿಂದ ಆನಂದ;
- 23 ittham anātmani ātmabhāve līne svātmanaḥ sarvamayatvāt ātmani anātmabhāvo … ಹೀಗೆ ಅನಾತ್ಮನಲ್ಲಿ ಆತ್ಮಭಾವವು ಲೀನವಾದಾಗ, ತನ್ನ ಆತ್ಮವು ಸರ್ವಮಯವಾಗಿರುವುದರಿಂದ, ಆತ್ಮನಲ್ಲಿ…
- 24 tā etā jāgradādibhūmayaḥ turyātītāntāḥ ಇವೇ ಆ ಜಾಗ್ರತ್ ಮೊದಲಾಗಿ ತುರ್ಯಾತೀತದವರೆಗಿನ ಭೂಮಿಗಳು.
- 25 etāś ca bhūmayaḥ trikoṇakandahṛttālūrdhvakuṇḍalinīcakrapraveśe bhavanti ಮತ್ತು ಈ ಭೂಮಿಗಳು ತ್ರಿಕೋಣ, ಕಂದ, ಹೃದಯ, ತಾಲು, ಮೇಲಿನ ಕುಂಡಲಿನೀ — ಈ ಚಕ್ರಗಳ ಪ್ರವೇಶದಲ್ಲಿ…
- 26 evam uccāraviśrāntau yat paraṃ spandanaṃ galitāśeṣavedyaṃ yac ca … ಹೀಗೆ ಉಚ್ಚಾರವಿಶ್ರಾಂತಿಯಲ್ಲಿ ಯಾವ ಪರಸ್ಪಂದನವು ಸಮಸ್ತ ವೇದ್ಯವೂ ಗಲಿತವಾಗಿರುವುದೋ, ಮತ್ತು ಯಾವುದರಲ್ಲಿ…
- 27 paraṃ cātra liṅgaṃ yoginīhṛdayam ಮತ್ತು ಇಲ್ಲಿ ಪರವಾದ ಲಿಂಗವೆಂದರೆ ಯೋಗಿನೀಹೃದಯ.
- 28 tatra mukhyā spandanarūpatā saṅkocavikāsātmatayā yāmalarūpatodayena visargakalāviśrāntilābhāt ity alam ಅಲ್ಲಿ ಮುಖ್ಯವಾದ ಸ್ಪಂದನರೂಪತೆಯು ಸಂಕೋಚ-ವಿಕಾಸಸ್ವರೂಪತೆಯ ಮೂಲಕ ಯಾಮಲರೂಪತೆಯ ಉದಯದಿಂದ ವಿಸರ್ಗಕಲೆಯ…
- 29 aprakāśaḥ atra anupraveśaḥ ಇಲ್ಲಿ ಅಪ್ರಕಾಶವೇ (ಇನ್ನೂ ಅವ್ಯಕ್ತವಾಗಿರುವುದೇ) ಅನುಪ್ರವೇಶ (ಪ್ರವೇಶದ ಮಾರ್ಗ).
- 30 pūrvaṃ svabodhe tadanu prameye viśramya meyaṃ paripūrayeta ಮೊದಲು ತನ್ನ ಬೋಧದಲ್ಲಿ, ಬಳಿಕ ಪ್ರಮೇಯದಲ್ಲಿ ವಿಶ್ರಮಿಸಿ, ಮೇಯವನ್ನು (ಜ್ಞಾತವ್ಯವನ್ನು)…
- 31 pūrṇe 'tra viśrāmyati mātṛmeyavibhāgam āśv eva sa saṃhareta ಆ ಪೂರ್ಣದಲ್ಲಿ ಯಾವಾಗ ವಿಶ್ರಮಿಸುತ್ತಾನೋ, ಆಗ ಅವನು ಪ್ರಮಾತೃ-ಪ್ರಮೇಯಗಳ ವಿಭಾಗವನ್ನು ಶೀಘ್ರವಾಗಿಯೇ…
- 32 vyāptyātha viśrāmyati tā imāḥ syuḥ śūnyena sākaṃ ṣaḍupāyabhūmyaḥ ಬಳಿಕ ವ್ಯಾಪ್ತಿಯಿಂದ ವಿಶ್ರಮಿಸುತ್ತಾನೆ;
- 33 prāṇādayo vyānanapaścimās tallīnaś ca jāgrat prabhṛti prapañcaḥ ಪ್ರಾಣ ಮೊದಲಾಗಿ ವ್ಯಾನವೇ ಕೊನೆಯಾಗಿರುವವುಗಳು, ಮತ್ತು ಅದರಲ್ಲಿ ಲೀನವಾದ ಜಾಗ್ರತ್ ಮೊದಲಾದ ಪ್ರಪಂಚ.
- 34 abhyāsaniṣṭho 'tra tu sṛṣṭisaṃhṛdvimarśadhāmany acireṇa rohet ಆದರೆ ಇಲ್ಲಿ ಅಭ್ಯಾಸನಿಷ್ಠನಾದವನು ಸೃಷ್ಟಿ-ಸಂಹಾರಗಳ ವಿಮರ್ಶದ ಧಾಮದಲ್ಲಿ ಬೇಗನೆ ಆರೋಹಿಸುತ್ತಾನೆ…
- 35 iti āntaraślokāḥ ಇವು ಆಂತರಶ್ಲೋಕಗಳು.
- 36 iti uccāraṇam ಇದು ಉಚ್ಚಾರಣ (ಎಂಬ ಭಾಗ).
- 37 asmin eva uccāre sphuran avyaktānukṛtiprāyo dhvaniḥ varṇaḥ tasya … ಈ ಉಚ್ಚಾರದಲ್ಲಿಯೇ ಸ್ಫುರಿಸುತ್ತಿರುವ, ಅವ್ಯಕ್ತದ ಅನುಕೃತಿಯ ಪ್ರಾಯವಾದ ಧ್ವನಿಯೇ ವರ್ಣ;
- 38 antaḥsparśadvimarśānantarasamudbhūtaṃ sitapītādyāntaraṃ varṇam udbhāvyamānaṃ saṃvidam anubhāvayati iti kecit ಆಂತರಿಕ ಸ್ಪರ್ಶ ಮತ್ತು ವಿಮರ್ಶದ ಬಳಿಕ ತಕ್ಷಣ ಉದ್ಭವಿಸಿದ, ಬಿಳಿ-ಹಳದಿ ಮೊದಲಾದ ಆಂತರಿಕ ವರ್ಣವು…
- 39 vācyaviraheṇa saṃvitspandād indvarkagatinirodhābhyām ವಾಚ್ಯದ (ಅರ್ಥದ) ಅಭಾವದಿಂದ, ಸಂವಿತ್ಸ್ಪಂದದಿಂದ, ಚಂದ್ರ-ಸೂರ್ಯಗಳ (ಎರಡು ಪ್ರಾಣಗಳ) ಗತಿಯ ನಿರೋಧದಿಂದ —
- 40 yasya tu samasampraveśāt pūrṇāṃ cidbījapiṇḍavarṇavidhau ಆದರೆ ಯಾವನಿಗೆ ಸಮಸಂಪ್ರವೇಶದಿಂದ ಪೂರ್ಣಳಾದ (ಸಂವಿತ್ತು) ಚಿದ್ಬೀಜ-ಪಿಂಡ-ವರ್ಣಗಳ ವಿಧಿಯಲ್ಲಿ —
- 41 iti āntaraślokaḥ ಇದು ಆಂತರಶ್ಲೋಕ.
- 42 iti varṇavidhiḥ ಇದು ವರ್ಣವಿಧಿ (ಎಂಬ ಭಾಗ).
- 43 karaṇaṃ tu mudrāprakāśane vakṣyāmaḥ ಆದರೆ ಕರಣವನ್ನಾದರೋ ಮುದ್ರಾಪ್ರಕಾಶನದಲ್ಲಿ ಹೇಳುತ್ತೇವೆ.