भगवद्गीता
Bhagavadgītā
- 1 saṃnyāsasya mahābāho tattvamicchāmi veditum | tyāgasya ca hṛṣīkeśa … हे महाबाहो, मला संन्यासाचे तत्त्व जाणण्याची इच्छा आहे, आणि हे हृषीकेशा, हे केशिनिषूदना,…
- 2 kāmyānāṃ karmaṇāṃ tyāgaṃ saṃnyāsaṃ kavayo viduḥ | sarvakarmaphalatyāgaṃ … काम्य कर्मांचा त्याग म्हणजे संन्यास, असे कवी जाणतात;
- 3 tyājyaṃ doṣavadityeke karma prāhurmanīṣiṇaḥ | yajñadānatapaḥkarma na tyājyamiti … 'कर्म दोषयुक्त असल्याने त्याज्य आहे' असे काही मनीषी म्हणतात;
- 4 niścayaṃ śṛṇu me tatra tyāge bharatasattama | tyāgo … हे भरतश्रेष्ठा, त्या त्यागाविषयी माझा निश्चय ऐक;
- 5 yajñadānatapaḥkarma na tyājyaṃ kāryameva tat | yajño dānaṃ … यज्ञ, दान व तप ही कर्मे त्याज्य नाहीत, ती करावीच;
- 6 etānyapi ca karmāṇi saṅgaṃ tyaktvā phalāni ca | … तरीही ही कर्मे आसक्ती व फळे सोडून करावीत, हे पार्था, हे माझे निश्चित व उत्तम मत आहे.
- 7 niyatasya ca saṃnyāsaḥ karmaṇo nopapadyate | mohāttasya parityāgastāmasaḥ … नियत कर्माचा संन्यास योग्य नाही;
- 8 duḥkhamityeva yaḥ karma kāyakleśabhayāt tyajet | sa kṛtvā … जो 'हे दुःखकारक आहे' असे समजून कायक्लेशाच्या भयाने कर्म सोडतो, तो राजस त्याग करून…
- 9 kāryamityeva yatkarma niyataṃ kriyate'rjuna | saṅgaṃ tyaktvā phalaṃ … हे अर्जुना, 'हे करणे कर्तव्य आहे' एवढ्याच भावनेने नियत कर्म आसक्ती व फळ सोडून केले जाते,…
- 10 na dveṣṭyakuśalaṃ karma kuśale nānuṣajjate | tyāgī sattvasamāviṣṭo … जो अकुशल कर्माचा द्वेष करत नाही व कुशल कर्मात आसक्त होत नाही, तो सत्त्वाने भरलेला,…
- 11 nahi dehabhṛtā śakyaṃ tyaktuṃ karmāṇyaśeṣataḥ | yastu karmaphalatyāgī … कारण देहधारी मनुष्याला सर्व कर्मांचा संपूर्ण त्याग करणे शक्य नाही;
- 12 aniṣṭamiṣṭaṃ miśraṃ ca trividhaṃ karmaṇaḥ phalam | bhavatyatyāgināṃ … अनिष्ट, इष्ट व मिश्र असे तीन प्रकारचे कर्मफळ अत्यागींना मरणानंतर मिळते;
- 13 pañcemāni mahābāho kāraṇāni nibodha me | sāṅkhye kṛtānte … हे महाबाहो, सर्व कर्मांच्या सिद्धीसाठी सांख्याच्या कृतान्तात सांगितलेली ही पाच कारणे…
- 14 adhiṣṭhānaṃ tathā kartā karaṇaṃ ca pṛthagvidham | vividhāśca … अधिष्ठान, तसेच कर्ता, नानाविध करण, विविध व वेगवेगळ्या चेष्टा, आणि येथे पाचवे म्हणजे दैव —
- 15 śarīravāṅmanobhirhi yatkarmārabhate'rjuna | nyāyyaṃ vā viparītaṃ vā pañcaite … हे अर्जुना, मनुष्य शरीर, वाणी व मनाने जे न्याय्य अथवा विपरीत कर्म आरंभतो, त्याची ही पाच…
- 16 tatraivaṃ sati kartāramātmānaṃ kevalaṃ tu yaḥ | paśyatyakṛtabuddhitvānna … असे असता जो दुर्मती अकृतबुद्धित्वामुळे केवळ आत्म्यालाच कर्ता म्हणून पाहतो, तो खरे पाहत…
- 17 yasya nāhaṃkṛto bhāvo buddhiryasya na lipyate | hatvāpi … ज्याच्या ठायी अहंकारयुक्त भाव नाही, ज्याची बुद्धी लिप्त होत नाही, तो या लोकांना मारूनही…
- 18 jñānaṃ jñeyaṃ parijñātā trividhā karmacodanā | karaṇaṃ karma … ज्ञान, ज्ञेय व परिज्ञाता ही त्रिविध कर्मचोदना;
- 19 jñānaṃ karma ca kartā ca tridhaiva guṇabhedataḥ | … ज्ञान, कर्म व कर्ता हे गुणभेदामुळे गुणसंख्यानात तीन प्रकारचेच सांगितले जातात;
- 20 sarvabhūteṣu yenaikaṃ bhāvamavyayamīkṣate | avibhaktaṃ vibhakteṣu tajjñānaṃ viddhi … ज्या ज्ञानाने मनुष्य विभक्त भूतांमध्ये एक अविभक्त अव्यय भाव पाहतो, ते ज्ञान सात्त्विक जाण.
- 21 pṛthaktvena tu yajjñānaṃ nānābhāvān pṛthagvidhān | vetti sarveṣu … पण जे ज्ञान सर्व भूतांमध्ये वेगवेगळेपणाने वेगवेगळ्या प्रकारचे नानाविध भाव जाणते, ते राजस…
- 22 yattu kṛtsnavadekasminatkārye saktamahetukam | atattvārthavadalpaṃ ca tattāmasamudāhṛtam || … पण जे ज्ञान एका कार्यात ते जणू सर्वस्वच आहे अशा रीतीने आसक्त, हेतुरहित, तत्त्वार्थरहित व…
- 23 niyataṃ saṅgarahitamarāgadveṣataḥ kṛtam | aphalaprepsunā karma yattat sāttvikamucyate … जे नियत, संगरहित, राग-द्वेषावाचून, फळाची इच्छा न करणाऱ्याने केलेले कर्म असते, ते…
- 24 yattu kāmepsunā karma sāhaṅkāreṇa vā punaḥ | kriyate … पण जे कर्म कामनेची इच्छा करणाऱ्याने अथवा अहंकाराने पुन्हा बहु क्लेशाने केले जाते, ते राजस…
- 25 anubandhaṃ kṣayaṃ hiṃsāmanavekṣya ca pauruṣam | mohādārabhyate karma … परिणाम, क्षय, हिंसा व आपले सामर्थ्य यांचा विचार न करता जे कर्म मोहामुळे आरंभले जाते, ते…
- 26 muktasaṅgo'nahaṃvādī dhṛtyutsāhasamanvitaḥ | siddhyasiddhyornirvikāraḥ kartā sāttvika ucyate || … संगरहित, अहंकाररहित वचनाचा, धृती व उत्साहाने युक्त, सिद्धी व असिद्धीमध्ये निर्विकार असा…
- 27 rāgī karmaphalaprepsurlubdho hiṃsātmako'śuciḥ | harṣaśokānvitaḥ kartā rājasaḥ parakīrtyate … रागी, कर्मफळाची इच्छा करणारा, लोभी, हिंसात्मक, अशुचि, हर्ष व शोकाने युक्त असा कर्ता राजस…
- 28 ayuktaḥ prākṛtaḥ stabdhaḥ śaṭho naiṣkṛtiko'lasaḥ | viṣādī dīrghasūtraśca … अयुक्त, प्राकृत, स्तब्ध, शठ, नैष्कृतिक, आळशी, विषादी व दीर्घसूत्री असा कर्ता तामस म्हटला…
- 29 buddherbhedaṃ dhṛteścaiva guṇatastrividhaṃ śṛṇu | procyamānamaśeṣeṇa pṛthaktvena dhanañjaya … हे धनंजया, गुणांनुसार बुद्धी व धृती यांचा त्रिविध भेद वेगवेगळेपणाने व संपूर्णपणे सांगितला…
- 30 pravṛttiṃ ca nivṛttiṃ ca kāryākārye bhayābhaye | bandhaṃ … हे पार्था, जी बुद्धी प्रवृत्ती व निवृत्ती, कार्य व अकार्य, भय व अभय, बंध व मोक्ष जाणते,…
- 31 yayā dharmamadharmaṃ ca kāryaṃ cākāryameva ca | ayathāvat … हे पार्था, जिच्याने मनुष्य धर्म व अधर्म, तसेच कार्य व अकार्य अयथार्थपणे जाणतो, ती बुद्धी…
- 32 adharmaṃ dharmamiti yā buddhyate tamasānvitā | sarvārthānviparītāṃśca buddhiḥ … जी बुद्धी तमाने व्याप्त होऊन अधर्माला धर्म समजते आणि सर्व गोष्टी विपरीत मानते, ती बुद्धी…
- 33 dhṛtyā mayā dhārayate manaḥprāṇendriyakriyāḥ | yogenāvyabhicāriṇyā dhṛtiḥ sā … ज्या अव्यभिचारी धृतीने मनुष्य योगाद्वारे मन, प्राण व इंद्रियांच्या क्रिया धारण करतो, ती…
- 34 yayā tu dharmakāmārthāndhṛtyā dhārayate'rjuna | prasaṅgena phalākāṃkṣī dhṛtiḥ … पण हे अर्जुना, ज्या धृतीने मनुष्य आसक्तीने व फळाची आकांक्षा करत धर्म, काम व अर्थ धारण…
- 35 yayā svapnaṃ bhayaṃ śokaṃ viṣādaṃ mohameva ca | … ज्या धृतीने दुर्मेधा मनुष्य स्वप्न, भय, शोक, विषाद व मोह सोडत नाही, ती धृती तामस मानली…
- 36 sukhaṃ tvidānīṃ trividhaṃ śṛṇu me bharatarṣabha | abhyāsādramate … हे भरतर्षभा, आता त्रिविध सुख माझ्याकडून ऐक;
- 37 yattadāttve viṣamiva pariṇāme'mṛtopamam | tatsukhaṃ sāttvikaṃ vidyādātmabuddhiprasādajam || … जे आरंभी विषासारखे पण परिणामी अमृतासारखे असते, ते आत्मबुद्धीच्या प्रसादातून जन्मलेले सुख…
- 38 viṣayendriyasaṃyogādyattadagre'mṛtopamam | pariṇāme viṣamiva tat rājasamiti smṛtam || … जे विषय व इंद्रियांच्या संयोगातून आरंभी अमृतासारखे पण परिणामी विषासारखे असते, ते सुख राजस…
- 39 yadagre cānubandhe ca sukhaṃ mohanamātmanaḥ | nidrālasyapramādotthaṃ tattāmasamudāhṛtam … जे सुख आरंभी व परिणामी आत्म्याला मोहित करते आणि निद्रा, आळस व प्रमादातून उद्भवते, ते तामस…
- 40 na tadasti pṛthivyāṃ vā divi deveṣu vā punaḥ … प्रकृतीपासून उत्पन्न झालेल्या या तीन गुणांपासून मुक्त असे कोणतेही सत्त्व (प्राणी)…
- 41 brāhmaṇakṣatriyaviśāṃ śūdrāṇāṃ ca parantapa | karmāṇi pravibhaktāni svabhāvaprabhavairguṇaiḥ … हे परंतपा, ब्राह्मण, क्षत्रिय, वैश्य व शूद्र यांची कर्मे त्यांच्या स्वभावापासून उत्पन्न…
- 42 śamo damastathāḥ śaucaṃ kṣāntirārjavameva ca | jñānaṃ vijñānamāstikyaṃ … शम, दम, तप, शौच, क्षांती, आर्जव, ज्ञान, विज्ञान व आस्तिक्य हे ब्राह्मणाचे स्वभावजन्य कर्म…
- 43 śauryaṃ tejo dhṛtirdākṣyaṃ yuddhe cāpyapalāyanam | dānamīśvarabhāvaśca kṣātraṃ … शौर्य, तेज, धृती, दाक्ष्य, युद्धात पलायन न करणे, दान व ईश्वरभाव हे क्षत्रियाचे स्वभावजन्य…
- 44 kṛṣigorakṣyavāṇijyaṃ vaiśyakarma svabhāvajam | payutthānātmakaṃ karma śūdrasyāpi svabhāvajam … कृषी, गोरक्षण व वाणिज्य हे वैश्याचे स्वभावजन्य कर्म;
- 45 sve sve karmaṇyabhirataḥ saṃsiddhiṃ labhate naraḥ | svakarmanirataḥ … आपापल्या कर्मात रत असलेला मनुष्य संसिद्धी मिळवतो;
- 46 yataḥ pravṛttirbhūtānāṃ yena sarvamidaṃ tatam | svakarmaṇā tamabhyarcya … ज्याच्यापासून भूतांची प्रवृत्ती होते व ज्याच्याने हे सर्व व्यापलेले आहे, त्याची…
- 47 śreyānsvadharmo viguṇaḥ paradharmātsvanuṣṭhitāt | svabhāvaniyataṃ karma kurvannāpnoti kilviṣam … उत्तम रीतीने आचरलेल्या परधर्मापेक्षा गुणहीन असला तरी स्वधर्म श्रेष्ठ आहे;
- 48 sahajaṃ karma kaunteya sadoṣamapi na tyajet | sarvārambhā … हे कौंतेया, सहज (स्वभावजन्य) कर्म दोषयुक्त असले तरी सोडू नये;
- 49 asaktabuddhiḥ sarvatra jitātmā vigataspṛhaḥ | naiṣkarmyasiddhiṃ paramāṃ saṃnyāsenādhigacchati … सर्वत्र असक्तबुद्धी, जितात्मा, स्पृहारहित असा मनुष्य संन्यासाद्वारे परम नैष्कर्म्यसिद्धी…
- 50 siddhiṃ prāpto yathā brahma tathāpnoti nibodha me | … हे कौंतेया, सिद्धी मिळवलेला मनुष्य ज्ञानाची जी परा निष्ठा तिच्या योगे ब्रह्म जसे प्राप्त…
- 51 buddhyā viśuddhayā yukto dhṛtyātmānaṃ niyamya ca | śabdādīnviṣayāṃstyaktvā … विशुद्ध बुद्धीने युक्त, धृतीने आत्म्याला नियमित करून, शब्दादी विषय सोडून, राग व द्वेष दूर…
- 52 viviktasevī laghvāśī yatavākkāyamānasaḥ | dhyānayogaparo nityaṃ vairāgyaṃ samupāśritaḥ … एकांताचे सेवन करणारा, अल्प आहार घेणारा, वाणी-काया-मन संयमित ठेवणारा, नित्य ध्यानयोगात…
- 53 ahaṅkāraṃ balaṃ darpaṃ kāmaṃ krodhaṃ parigraham | vimucya … अहंकार, बल, दर्प, काम, क्रोध व परिग्रह सोडून, ममतारहित व शांत असा मनुष्य ब्रह्मरूप…
- 54 brahmabhūtaḥ prasannātmā na śocati na hṛṣyati | samaḥ … ब्रह्मभूत झालेला, प्रसन्नात्मा मनुष्य शोक करत नाही व हर्षत नाही;
- 55 bhaktyā māmabhijānāti yo'haṃ yaścāsmi tattvataḥ | tato māṃ … भक्तीने तो मला, मी जो व जसा तत्त्वतः आहे तसा, जाणतो;
- 56 sarvakarmāṇyapi sadā kurvāṇo madvyapāśrayaḥ | matprasādādavāpnoti śāśvataṃ padamavyayam … सर्व कर्मे नित्य करत असतानाही, माझा आश्रय घेतलेला मनुष्य माझ्या प्रसादाने शाश्वत व अव्यय…
- 57 cetasā sarvakarmāṇi mayi saṃnyasya bhārata | buddhiyogaṃ samāśritya … हे भारता, चित्ताने सर्व कर्मे माझ्या ठायी अर्पण करून, बुद्धियोगाचा आश्रय घेऊन सतत…
- 58 maccittaḥ sarvadurgāṇi matprasādāttariṣyasi | atha cettvamahaṅkārāṃ na mokṣyasi … मच्चित्त होऊन तू माझ्या प्रसादाने सर्व दुर्गम संकटे तरून जाशील;
- 59 yadahaṅkāramāśritya na yotsya iti manyase | mithyaipa vyavasāyaste … अहंकाराचा आश्रय घेऊन 'मी लढणार नाही' असे जे तू मानतोस, तो तुझा संकल्प मिथ्या आहे;
- 60 svabhāvajena kaunteya nibaddhaḥ svena karmaṇā | kartuṃ necchasi … हे कौंतेया, स्वभावजन्य स्वकर्माने बद्ध झालेला तू मोहामुळे जे करू इच्छित नाहीस, ते अवश…
- 61 īśvaraḥ sarvabhūtānāṃ hṛdyeṣa vasate'rjuna | bhrāmayansarvabhūtāni yantrārūḍhāni māyayā … हे अर्जुना, ईश्वर सर्व भूतांच्या हृदयात वसतो आणि यंत्रावर आरूढ झाल्यासारखी सर्व भूते…
- 62 tameva śaraṇaṃ gaccha sarvabhāvena bhārata | tatprasādātparāṃ sidiṃ … हे भारता, सर्व भावाने त्यालाच शरण जा;
- 63 iti te jñānamākhyātaṃ guhyādguhyataraṃ mayā | vimṛśyaitadaśeṣeṇa yathecchasi … अशा रीतीने गुह्याहूनही गुह्यतर असे हे ज्ञान मी तुला सांगितले;
- 64 sarvaguhyatamaṃ bhūyaḥ śṛṇu me paramaṃ vacaḥ | iṣṭo'si … सर्वांत गुह्यतम असे माझे परम वचन पुन्हा ऐक;
- 65 manmanā bhava madbhakto madyājī māṃ namaskuru | māmevaiṣyasi … मन्मन हो, मद्भक्त हो, मद्याजी हो, मला नमस्कार कर;
- 66 sarvadharmānparityajya māmekaṃ śaraṇaṃ vraja | ahaṃ tvāṃ sarvapāpebhyo … सर्व धर्म सोडून मला एकट्यालाच शरण ये;
- 67 idaṃ te nātapaskāya nābhaktāya kadācana | na cāśuśrūṣave … हे तुझे (ज्ञान) तपरहिताला, भक्तिहीनाला कधीही सांगू नये, ऐकू न इच्छिणाऱ्यालाही नको, आणि जो…
- 68 ya idaṃ paramaṃ guhyaṃ madbhakteṣvabhidhāsyati | bhaktiṃ mayi … जो हे परम गुह्य माझ्या भक्तांमध्ये सांगेल, तो माझ्या ठायी परा भक्ती करून निःसंशय मलाच…
- 69 na ca tasmānmanuṣyeṣu kaścinme priyakṛttamaḥ | bhavitā na … मनुष्यांमध्ये त्याच्याहून अधिक माझे प्रिय करणारा कोणीही नाही;
- 70 adhyeṣyate ca ya imaṃ dharmyaṃ saṃvādamāvayoḥ | jñānayajñena … आणि जो आपल्या दोघांचा हा धर्म्य संवाद अध्ययन करील, त्याच्याकडून ज्ञानयज्ञाने माझी पूजा…
- 71 śraddhāvānanasūyaśca śṛṇuyādapi yo naraḥ | so'pi muktaḥ śubhāṃllokānprāpnuyātpuṇyakarmaṇām … श्रद्धावान व अनसूय असा जो मनुष्य हे केवळ ऐकेलही, तोही मुक्त होऊन पुण्यकर्म्यांच्या शुभ…
- 72 kaccidetacchrutaṃ pārtha tvayaikāgreṇa cetasā | kaccidajñānasammohaḥ pranaṣṭaste dhanañjaya … हे पार्था, हे तू एकाग्र चित्ताने ऐकलेस का?
- 73 naṣṭo mohaḥ smṛtirlabdhā tvatprasādānmayā'cyuta | sthito'smi gatasandehaḥ kariṣye … हे अच्युता, माझा मोह नष्ट झाला, तुझ्या प्रसादाने मला स्मृती लाभली;
- 74 ityahaṃ vāsudevasya pārthasya ca mahātmanaḥ | saṃvādamimamaśrauṣamadbhutaṃ romaharṣaṇam … अशा रीतीने मी वासुदेव व महात्मा पार्थ यांचा हा अद्भुत व रोमहर्षण संवाद ऐकला.
- 75 vyāsaprasādācchrutavānetadguhyataraṃ mahat | yogaṃ yogīśvarātkṛṣṇātsākṣātkathayataḥ svayam || 18-75 … व्यासांच्या प्रसादाने मी हे गुह्यतर व महान योग, योगीश्वर कृष्णाकडून, त्याने स्वतः साक्षात…
- 76 rājan saṃsmṛtya saṃsmṛtya saṃvādamimamadbhutam | keśavārjunayoḥ puṇyaṃ hṛṣyāmi … हे राजा, केशव व अर्जुन यांचा हा अद्भुत व पुण्य संवाद आठवून आठवून मी पुन्हा पुन्हा हर्षित…
- 77 tacca saṃsmṛtya saṃsmṛtya rūpamatyudbhutaṃ hareḥ | vismayo me … हे महाराजा, हरीचे ते अत्यद्भुत रूप आठवून आठवून मला विस्मय वाटतो आणि मी पुन्हा पुन्हा…
- 78 yatra yogīśvaraḥ kṛṣṇo yatra pārtho dhanurdharaḥ | tatra … जेथे योगीश्वर कृष्ण आहे आणि जेथे धनुर्धर पार्थ आहे, तेथे श्री, विजय, ऐश्वर्य व ध्रुव नीती…