ईश्वरप्रत्यभिज्ञाकारिका
Īśvarapratyabhijñākārikā
- 1 eṣa cānantaśaktitvād evam ābhāsayaty amūn bhāvān icchāvaśād eṣā … ಮತ್ತು ಅವನು ಅನಂತಶಕ್ತಿಯುಳ್ಳವನಾದ್ದರಿಂದ ಹೀಗೆ ಆ ಭಾವಗಳನ್ನು ತನ್ನ ಇಚ್ಛೆಯ ವಶದಿಂದ ಆಭಾಸಿಸುತ್ತಾನೆ;
- 2 jaḍasya tu na sā śaktiḥ sattā yad asataḥ … ಆದರೆ ಜಡಕ್ಕೆ ಆ ಶಕ್ತಿಯಿಲ್ಲ — ಅಸತ್ತನ್ನು ಸತ್ತನ್ನಾಗಿ ಮಾಡುವ ಆ ಸತ್ತಾಪ್ರದಾನ (ಶಕ್ತಿ);
- 3 yad asat tad asadyuktā nāsataḥ satsvarūpatā sato 'pi … ಯಾವುದು ಅಸತ್ತೋ ಅದು ಅಸತ್ಯುಕ್ತವಾಗಿಯೇ (ಅಸತ್ತಿಗೆ ಬದ್ಧವಾಗಿಯೇ) ಉಳಿಯುತ್ತದೆ: ಅಸತ್ತಿಗೆ…
- 4 kāryakāraṇatā loke sāntarviparivartinaḥ ubhayendriyavedyatvaṃ tasya kasyāpi śaktitaḥ ಲೋಕದಲ್ಲಿ ಕಾರ್ಯ-ಕಾರಣತೆಯು ಅಂತಃ ಪರಿವರ್ತನೆ ಹೊಂದುವುದಕ್ಕೆ ಸೇರಿದೆ;
- 5 evam ekā kriyā saiṣā sakramāntarbahiḥsthitiḥ ekasyaivobhayākārasahiṣṇor apapāditā ಹೀಗೆ, ಸಕ್ರಮವಾದ ಅಂತಃ-ಬಹಿಃಸ್ಥಿತಿಯುಳ್ಳ ಈ ಒಂದೇ ಕ್ರಿಯೆಯು, ಉಭಯಾಕಾರವನ್ನು (ಒಳ-ಹೊರ ರೂಪವನ್ನು)…
- 6 bahis tasyaiva tatkāryaṃ yad anta yad apekṣayā pramātrapekṣayā … ಯಾವುದು ಅವನದೇ ಬಾಹ್ಯ ಕಾರ್ಯವಿದೆಯೋ, ಅದು ಯಾವುದರ ಅಪೇಕ್ಷೆಯಿಂದ ಆಂತರಿಕವಾಗಿದೆ;
- 7 mātaiva kāraṇaṃ tena sa cābhāsadvayasthitau kāryasya sthita evaikas … ಪ್ರಮಾತೃವೇ ಕಾರಣ;
- 8 ata evāṅkure 'pīṣṭo nimittaṃ parameśvaraḥ tad anyasyāpi bījāder … ಆದ್ದರಿಂದಲೇ ಅಂಕುರದ (ಮೊಳಕೆಯ) ವಿಷಯದಲ್ಲೂ ಪರಮೇಶ್ವರನೇ ನಿಮಿತ್ತ (ಕಾರಣ) ಎಂದು ಮನ್ನಿಸಲಾಗಿದೆ;
- 9 tathā hi kumbhakāro 'sāv aiśvaryaiva vyavasthayā tattanmṛdādisaṃskārakrameṇa janayed … ಏಕೆಂದರೆ ಆ ಕುಂಭಕಾರನು (ಕುಂಬಾರನು) ಈಶ್ವರನ ಸಾಮರ್ಥ್ಯದ ವ್ಯವಸ್ಥೆಯಿಂದಲೇ ಆಯಾ ಮೃತ್ತಿಕೆ (ಮಣ್ಣು)…
- 10 yoginām api mṛdbīje vinaivecchāvaśena tat ghaṭādi jāyate tattatsthirasvārthakriyākaram ಯೋಗಿಗಳಿಗೂ ಸಹ, ಮಣ್ಣು-ಬೀಜವಿಲ್ಲದೆಯೇ ಕೇವಲ ಇಚ್ಛೆಯ ವಶದಿಂದ, ಆ ಘಟ ಮೊದಲಾದದ್ದು — ಆಯಾ ಸ್ಥಿರ…
- 11 yoginirmāṇatābhāve pramāṇāntaraniścite kāryaṃ hetuḥ svabhāvo vā-ta evotpattimūlajaḥ ಯೋಗಿಯ ನಿರ್ಮಾಣವು ಬೇರೆ ಪ್ರಮಾಣದಿಂದ ನಿಶ್ಚಿತವಾಗಿ ಇರುವಾಗ, ಕಾರ್ಯ, ಹೇತು (ಕಾರಣ), ಇಲ್ಲವೇ ಸ್ವಭಾವ —…
- 12 bhūyas tattatpramātrekavahnyābhāsādito bhavet parokṣād apy adhipater dhūmābhāsādi nūtanam ಮತ್ತೆ, ಆಯಾ ಒಬ್ಬ ಪ್ರಮಾತೃವಿನಲ್ಲಿ ವಹ್ನಿ ಮೊದಲಾದವುಗಳ ಆಭಾಸದಿಂದ — ಮತ್ತು ಪರೋಕ್ಷನಾದ ಅಧಿಪತಿಯಿಂದಲೂ…
- 13 kāryam avyabhicāryasya liṅgam anyapramātṛgāt tadābhāsas tadābhāsād eva tv … ಕಾರ್ಯವು ಅವ್ಯಭಿಚಾರಿಯ (ಕಾರಣದ) ಲಿಂಗ (ಸೂಚಕ);
- 14 asmin satīdam astīti kāryakāraṇatāpi yā sāpy apekṣāvihīnānāṃ jāḍānāṃ … 'ಇದು ಇದ್ದಾಗ ಇದು ಇದೆ' ಎಂಬ ರೂಪದ ಕಾರ್ಯ-ಕಾರಣತೆಯೂ ಸಹ — ಪರಸ್ಪರ ಅಪೇಕ್ಷೆಯಿಲ್ಲದ ಜಡ ಪದಾರ್ಥಗಳಿಗೆ —…
- 15 na hi svātmaikaniṣṭhānām anusandhānavarjinām sadasattāpade 'py eṣa saptamyarthaḥ … ಏಕೆಂದರೆ ತಮ್ಮಲ್ಲೇ ನೆಲೆಸಿರುವ, ಅನುಸಂಧಾನ (ಸಂಯೋಜನೆ) ಇಲ್ಲದ ವಸ್ತುಗಳ ವಿಷಯದಲ್ಲಿ, ಸತ್-ಅಸತ್ ಪದದಲ್ಲೂ…
- 16 ata eva vibhaktyarthaḥ pramātrekasamāśrayaḥ kriyākārakabhāvākhyo yukto bhāvasamanvayaḥ ಆದ್ದರಿಂದಲೇ ವಿಭಕ್ತ್ಯರ್ಥವು — ಕ್ರಿಯಾ-ಕಾರಕಭಾವವೆಂಬ ಭಾವಗಳ ಸಮನ್ವಯವು — ಒಬ್ಬನೇ ಪ್ರಮಾತೃವನ್ನು…
- 17 parasparasvabhāvatve kāryakāraṇayor api ekatvam eva bhede hi naivānyonyasvarūpatā ಕಾರ್ಯ-ಕಾರಣಗಳು ಪರಸ್ಪರ ಸ್ವಭಾವವಾಗಿದ್ದರೆ ಏಕತ್ವವೇ (ಆಗುತ್ತದೆ);
- 18 ekātmano vibhedaś ca kriyā kālakramānugā tathā syāt kartṛtaivaivaṃ … ಮತ್ತು ಏಕಾತ್ಮನ (ಒಬ್ಬ ಪ್ರಮಾತೃವಿನ) ವಿಭೇದವು — ಕಾಲಕ್ರಮವನ್ನು ಅನುಸರಿಸುವ ಕ್ರಿಯೆಯು — ಹೀಗೆ ಅವನ…
- 19 na ca yuktaṃ jaḍasyaivaṃ bhedābhedavirodhataḥ ābhāsabhedād ekatra cidātmani … ಮತ್ತು ಭೇದ-ಅಭೇದದ ವಿರೋಧದಿಂದ ಇದು ಜಡಕ್ಕೆ ಯುಕ್ತವಲ್ಲ;
- 20 vāstave 'pi cidekatve na syād ābhāsabhinnayoḥ cikīrṣālakṣaṇaikatvaparāmarśaṃ vinā … ಚಿತ್ತಿನ ವಾಸ್ತವ ಏಕತ್ವವಿದ್ದರೂ ಸಹ, ಚಿಕೀರ್ಷಾಲಕ್ಷಣವಾದ (ಮಾಡಬೇಕೆಂಬ ಇಚ್ಛೆ ಎಂಬ ಲಕ್ಷಣವುಳ್ಳ)…
- 21 itthaṃ tathā ghaṭapaṭā-dyābhāsajagadātmanā tiṣṭhāsor evam icchaiva hetutā kartṛtā … ಹೀಗೆ, ಘಟ-ಪಟ ಮೊದಲಾದ ಆಭಾಸಗಳ ಜಗದಾತ್ಮನಾಗಿ ತಿಷ್ಠಾಸುವಾದ (ನೆಲೆಸಲು ಬಯಸುವ ಮಹೇಶ್ವರ)ನಿಗೆ ಅವನ ಇಚ್ಛೆಯೇ…