ईश्वरप्रत्यभिज्ञाकारिका
Īśvarapratyabhijñākārikā
- 1 tatraitan mātṛtāmātrasthitau rudro 'dhidaivatam bhinnaprameyaprasare brahmaviṣṇū vyavasthitau त्यांपैकी, केवळ मातृतेच्या (शुद्ध प्रमातृत्वाच्या) अवस्थेत रुद्र हा अधिदैवत (अधिष्ठात्री…
- 2 eṣa pramātā māyāndhaḥ saṃsārī karmabandhanaḥ vidyābhijñāpitaiśvaryaś cidghano mukta … हा प्रमाता, मायेने आंधळा, संसारी, कर्माने बद्ध — हा पशू (बद्ध जीव);
- 3 svāṅgarūpeṣu bhāveṣu pramātā kathyate patiḥ māyāto bhediṣu kleśakarmādikaluṣaḥ … भाव त्याच्या स्वतःच्या अंगांच्या (अवयवांच्या) रूपात असता प्रमाता पती (स्वामी) म्हटला जातो;
- 4 svātantryahānir bodhasya svātantryasyāpy abodhatā dvidhāṇavaṃ malam idaṃ svasvarūpāpahānitaḥ बोधाच्या स्वातंत्र्याची हानी, आणि स्वातंत्र्याचीही अबोधता (बोधाची हानी) — हे दोन प्रकारचे…
- 5 bhinnavedyaprathātraiva māyākhyaṃ janmabhogadam kartary abodhe kārmaṃ tu māyāśaktyaiva … भिन्न ज्ञेयांचा प्रथा (विस्तार) — येथे मायीय (माया-मल) नावाचा — हा जन्म व भोग देणारा;
- 6 śuddhabodhātmakatve 'pi yeṣāṃ nottamakartṛtā nirmitāḥ svātmano bhinnā bhartrā … ज्यांचे स्वरूप शुद्ध बोध असूनही ज्यांना उत्तम (श्रेष्ठ) कर्तृत्व नाही — त्यांना…
- 7 bodhaikalakṣaṇaikye 'pi teṣām anyonyabhinnatā tatheśvarecchābhedena te ca vijñānakevalāḥ बोध हेच एकमेव लक्षण असे ऐक्य असूनही, ईश्वराच्या इच्छेच्या भेदाने त्यांची परस्पर भिन्नता…
- 8 śūnyādyabodharūpās tu kartāraḥ pralayākalāḥ teṣāṃ kārmo malo 'py … परंतु शून्यादी अबोधरूप असूनही जे कर्ते (आहेत), ते प्रलयाकल;
- 9 bodhānām api kartṛtvajuṣāṃ kārmamalakṣatau bhinnavedyajuṣāṃ māyāmalo vidyeśvarāś ca … कर्तृत्वयुक्त बोधांचेसुद्धा (जे आहेत त्यांचा) कार्ममल नष्ट झाला तरी, भिन्न ज्ञेयांना…
- 10 devādīnāṃ ca sarveṣāṃ bhavināṃ trividhaṃ malam tatrāpi kārmam … आणि देवादी सर्व संसारी (जीवां)ना त्रिविध मल असतो;
- 11 kalodbalitam etac ca cittattvaṃ kartṛtāmayam acidrūpasya śūnyāder mitaṃ … आणि कलेने उद्बलित (बलवान) झालेले हे कर्तृत्वमय चित्तत्त्व, अचिद्रूप (अचेतन) अशा…
- 12 mukhyatvaṃ kartṛtāyāś ca bodhasya ca cidātmanaḥ śūnyādau tadguṇe … शून्यादिकात, जे त्याचे गुण (गौण) बनले होते, तेथे चिदात्म्याच्या कर्तृत्वाची व बोधाची…
- 13 śūnye buddhyādyabhāvātmany ahantākartṛtāpade asphuṭārūpasaṃskāramātriṇi jñeyaśūnyatā शून्यात — ज्याचे स्वरूप बुद्ध्यादिकांचा अभाव, जे अहंता व कर्तृतेचे स्थान, आणि ज्यात केवळ…
- 14 sākṣāṇām āntarī vṛttiḥ prāṇādiprerikā matā jīvanākhyāthavā prāṇe 'hantā … इंद्रियसहित (प्रमात्यां)ची प्राणादिकांना प्रेरणा देणारी आंतरिक वृत्ती ही 'जीवन'…
- 15 tāvan mātrasthitau proktaṃ sauṣupta[ṃ] pralayopamam savedyam apavedyaṃ ca … तेवढ्या मात्र (बाह्य प्रमातृत्वाच्या) अवस्थेत राहणे म्हणजे प्रलयासारखे सुषुप्त (गाढ…
- 16 manomātrapathe 'py akṣaviṣayatvena vibhramāt spaṣṭāvabhāsā bhāvānāṃ sṛṣṭiḥ svapnapadaṃ … मनोमात्राच्या (केवळ मनाच्या) मार्गावरही, इंद्रियविषयतेच्या भ्रमामुळे, भावांची स्पष्ट आभास…
- 17 sarvākṣagocaratvena yā tu bāhyatayā sthirā sṛṣṭiḥ sādhāraṇī sarvapramātṝṇāṃ … परंतु सर्व इंद्रियांचा विषय होण्याने बाह्यतेमुळे स्थिर असलेली, आणि सर्व प्रमात्यांना…
- 18 heyā trayīyaṃ prāṇādeḥ prādhānyāt kartṛtāguṇe taddhānopacayaprāyasukhaduḥkhādiyogataḥ ही त्रयी (या तीन अवस्था) त्याज्य आहे, कारण कर्तृत्व गौण असता प्राणादिकांचे प्राधान्य…
- 19 prāṇāpānamayaḥ prāṇaḥ pratyekaṃ suptajāgratoḥ tacchedātmā samānākhyaḥ sauṣupte viṣuvatsv … प्राण-अपानमय असा प्राण जागृती व निद्रेत अनुक्रमे (कार्यरत असतो);
- 20 madhyordhvagāmyudānākhyas turyago hutabhuṅmayaḥ vijñānākalamantreśo vyāno viśvātmakaḥ paraḥ मध्य (नाडी)तून ऊर्ध्वगामी, उदाननामक, तुर्यगामी, अग्निमय असा (प्राण) — ज्याचा अधिपती…