तन्त्रसार
Tantrasāra
- 1 atha parokṣasya dīkṣā dvividhaś ca saḥ mṛto jīvaṃś … ఇక పరోక్షుని (హాజరు కానివాని) దీక్ష;
- 2 tatra kṛtaguruseva eva mṛta udvāsito vā abhicārādihato ḍimbāhato … అచట గురు సేవ చేసి మరణించినవాడు, లేదా ఉద్వాసితుడు (విధిగా పంపబడినవాడు), లేదా అభిచారాదిచే…
- 3 atra ca mṛtadīkṣāyām adhivāsādi na upayujyate మరియు ఇచట మృత దీక్షలో అధివాసాది ఉపయోగపడదు.
- 4 maṇḍale mantraviśeṣasannidhaye yatra bahulā kriyā uttamam upakaraṇaṃ puṣpādi … మండలములో విశేష మంత్ర సన్నిధి కొరకు - ఎచట బహుళ క్రియ;
- 5 samuditatve tu kā kathā syāt iti parameśvareṇa uktam కాని అవి అన్నియు సముదితమైనపుడు (కలిసినపుడు) ఇక చెప్పనేల?
- 6 tato devaṃ pūjayitvā tadākṛtiṃ kuśādimayīm agre sthāpayitvā gurvāsāditajñānopadeśakrameṇa … తరువాత దేవుని పూజించి, ఆ [జీవుని] ఆకృతిని కుశాది మయమైనదానిని ముందు స్థాపించి, గురువునుండి…
- 7 yāvad dhūmābhirāmapracitataraśikhājālakenādhvacakraṃ sañchādyābhīṣṭajīvānayanam iti mahāñ jālanāmā prayogaḥ ధూమముతో అభిరామమైన (మనోహరమైన), మిక్కిలి దట్టమైన శిఖా జాలకముచే (జ్వాలాగ్రముల వలచే) అధ్వ…
- 8 etenācchādanīyaṃ vrajati paravaśaṃ sammukhīnatvam ādau paścād ānīyate cet … ఈ [ప్రయోగము]చే ఆచ్ఛాదనీయము (కప్పదగినది) పరవశమై సమ్ముఖీనత్వమును (ఎదురుగా తిరుగుటను)…
- 9 ākṛṣṭāv uddhatau vā mṛtajanaviṣaye karṣaṇīye 'tha jīve yogaḥ … మృత జన విషయమున ఆకర్షణములో లేదా ఉద్ధతిలో (పైకి లేవనెత్తుటలో) కర్షణీయమైన (లాగదగిన) జీవుని…
- 10 bahir api itthaṃ kathaṃ na bhavati ākarṣaṇādau vinābhyāsāt … 'బయటను అభ్యాసము లేకుండ ఆకర్షణాదులలో ఇట్లు ఎందుకు కాదు?
- 11 tato niyatiniyantritatvāt abhyāsādyapekṣā syād eva కావున [లౌకిక ప్రయోక్త] నియతిచే నియంత్రితుడగుటవలన అభ్యాసాది అపేక్ష ఉండియే ఉండును.
- 12 iha tu anugrahātmakaparameśvaratāveśāt tathābhāvaḥ కాని ఇచట అనుగ్రహాత్మక పరమేశ్వరతా ఆవేశమువలన (అనుగ్రహ స్వభావమైన పరమేశ్వరత్వ లయమువలన) అట్టి…
- 13 parameśvara eva hi guruśarīrādhiṣṭhānadvāreṇa anugrāhyān anugṛhṇāti ఏలయన పరమేశ్వరుడే గురు శరీర అధిష్ఠాన ద్వారా (గురు దేహమును అధిష్ఠించుట ద్వారా)…
- 14 sa ca acintyamahimā iti uktaprāyam మరియు అతడు అచింత్య మహిముడు అని ప్రాయః చెప్పబడినదే.
- 15 evaṃ jālaprayogākṛṣṭo jīvo dārbhaṃ jātīphalādi vā śarīraṃ samāviṣṭo … ఈ విధముగా జాల ప్రయోగముచే ఆకృష్టమైన జీవుడు దార్భ (దర్భమయ), జాతీఫలాది (జాజికాయ మొదలగు)…
- 16 atra paraṃ pūrṇāhutyā tasya dārbhādyākārasya paratejasi layaḥ kartavyaḥ కాని ఇచట విశేషమేమనగా, పూర్ణాహుతిచే ఆ దార్భాది ఆకారమును పర తేజస్సులో లయము చేయవలెను.
- 17 evam uddhṛto 'sau pūrṇāhutyaiva apavṛjyate yadi svarnarakapretatiryakṣu sthitaḥ ఈ విధముగా ఉద్ధృతుడైన (పైకి లేవనెత్తబడిన) ఆ [జీవుడు], స్వర్గ, నరక, ప్రేత, తిర్యక్కులలో…
- 18 manuṣyas tu tadaiva jñānaṃ yogaṃ dīkṣāṃ vivekaṃ vā … కాని మనుష్యుడు అపుడే జ్ఞానమును, యోగమును, దీక్షను, లేదా వివేకమును పొందును.
- 19 adhikāriśarīratvāt iti mṛtoddharaṇam ఏలయన [మనుష్య] శరీరము అధికారి శరీరము (ముక్తికి అర్హుని శరీరము) కాబట్టి.
- 20 jīvato 'pi parokṣasya utpanne śaktipāte 'yam eva kramaḥ … జీవించి యున్నను పరోక్షుడైనవానికి శక్తిపాతము ఉత్పన్నమైనపుడు, ఇదే క్రమము - దార్భ ఆకృతి…
- 21 dhyānamātropasthāpitasyaiva asya saṃskāraḥ ధ్యాన మాత్రముచేతనే ఉపస్థాపితుడైన (సన్నిధికి తేబడిన) ఈ [జీవుని]పై సంస్కారము [జరుగును].
- 22 dīkṣā ca bhogabhokṣobhayadāyinī మరియు దీక్ష భోగ, మోక్ష ఉభయ దాయిని (రెంటిని ఇచ్చునది).
- 23 svavāsanābalīyastvāt bhogavāsanāvicchedasya ca asambhāvyamānatvāt bahubhiḥ dīkṣāyām ūrdhvaśāsanasaṃskāro balavān … స్వ వాసన బలీయస్త్వమువలన (తన సంస్కారములు బలమైనందున), మరియు భోగ వాసనా విచ్ఛేదము (భోగ…
- 24 paroṣasyāpi dīkṣitasya tathaiva jñānādyāvirbhāvaḥ iti పరోక్షుడైనను దీక్షితునికి అట్లే జ్ఞానాది ఆవిర్భావము కలుగును.