तन्त्रसार
Tantrasāra
- 1 dīkṣādikaṃ vaktavyam iti uktam ato dīkṣāsvarūpanirūpaṇārthaṃ prāk kartavyaṃ … दीक्षा आदि कहना चाहिए — ऐसा कहा गया। अतः दीक्षा के स्वरूप-निरूपण के लिए पहले किये जाने…
- 2 snānaṃ ca śuddhatā ucyate śuddhatā ca parameśvarasvarūpasamāveśaḥ और स्नान शुद्धता कहलाता है;
- 3 kāluṣyāpagamo hi śuddhiḥ kāluṣyaṃ ca tadekarūpe 'pi atatsvabhāvarūpāntarasaṃvalanābhimānaḥ क्योंकि कालुष्य (मलिनता) का अपगम (दूर होना) ही शुद्धि है;
- 4 tad iha svatantrānandacinmātrasāre svātmani viśvatrāpi vā tadanyarūpasaṃvalanābhimānaḥ aśuddhiḥ … अतः यहाँ स्वतन्त्र-आनन्द-चिन्मात्र-सार अपने आत्मा में, अथवा विश्व में भी, उससे अन्य रूप…
- 5 tatrāpi ca ekadvitryādibhedena samastavyastatayā kvacit kasyacit kadācit ca … और वहाँ भी एक-दो-तीन आदि भेद से, समस्त-व्यस्त रूप से, कहीं, किसी को, कभी — वैसी आश्वास…
- 6 sa ca aṣṭadhā kṣitijalapavanahutāśanākāśasomasūryātmarūpāsu aṣṭāsu mūrtiṣu mantranyāsamahimnā parameśvararūpatayā … और वह आठ प्रकार का है: पृथिवी, जल, पवन, अग्नि, आकाश, सोम, सूर्य एवं आत्म-रूप — इन आठ…
- 7 vīroddeśena tu viśeṣaḥ tad yathā raṇareṇuḥ vīrāmbhaḥ mahāmarut … किन्तु वीर के उद्देश्य से विशेष (है): वह इस प्रकार — रण-रेणु (युद्ध-भूमि की धूल, पृथिवी…
- 8 punar api bāhyābhyantaratayā dvitvam bahirupāsyamantratādātmyena tanmayīkṛte tatra tatra … पुनः बाह्य-आभ्यन्तर रूप से द्वित्व (है): बाहर उपास्य मन्त्र के तादात्म्य से तन्मय किये…
- 9 viśeṣas tu ānandadravyaṃ vīrādhāragataṃ nirīkṣaṇena śivamayīkṛtya tatraiva mantracakrapūjanam … किन्तु विशेष यह है: वीर के आधार में स्थित आनन्द-द्रव्य को निरीक्षण (ध्यान-दृष्टि) से…
- 10 ābhyantaraṃ yathā tattaddharādirūpadhāraṇayā tatra tatra pārthivādau cakre tanmayībhāvaḥ आभ्यन्तर (स्नान) इस प्रकार है कि उस-उस धरा आदि रूप की धारणा से उस-उस पार्थिव आदि चक्र में…