वशी लक्षं मन्त्रं प्रजपति हविष्याशनरतो
दिवा मातर्युष्मच्चरणयुगलध्याननिपुणः ।
परं नक्तं नग्नो निधुवनविनोदेन च मनुं
जपेल्लक्षं स स्यात् स्मरहरसमानः क्षितितले ॥२०॥
vaśī lakṣaṃ mantraṃ prajapati haviṣyāśana-rato |
divā mātar yuṣmac-caraṇa-yugala-dhyāna-nipuṇaḥ |
paraṃ naktaṃ nagno nidhuvana-vinodena ca manuṃ |
japel lakṣaṃ sa syāt smara-hara-samānaḥ kṣiti-tale ||20||
śikhariṇī
వశి (జితేంద్రియుడై), హవిష్యాన్నము భుజించుచు, పగలు ఓ తల్లీ నీ చరణయుగళ ధ్యానమునందు నిపుణుడై, ఒక లక్ష మంత్రజపము చేసి, రాత్రి దిగంబరుడై నిధువన (సురత) వినోదముతో మరల ఒక లక్ష మంత్రజపము చేయువాడు — భూతలమునందు స్మరహరునితో (శివునితో) సమానుడగును.