इदं स्तोत्रं मातस्तव मनुसमुद्धारणजनुः
स्वरूपाख्यं पादाम्बुजयुगलपूजाविधियुतम् ।
निशार्धं वा पूजासमयमधि वा यस्तु पठति
प्रलापस्तस्यापि प्रसरति कवित्वामृतरसः ॥२१॥
idaṃ stotraṃ mātas tava manu-samuddhāraṇa-januḥ |
svarūpākhyaṃ pādāmbuja-yugala-pūjā-vidhi-yutam |
niśārdhaṃ vā pūjā-samayam adhi vā yas tu paṭhati |
pralāpas tasyāpi prasarati kavitvāmṛta-rasaḥ ||21||
śikhariṇī
ఓ తల్లీ! ఈ స్తోత్రము నీ మంత్రసముద్ధరణ (ఉద్ధారము) నుండి ఉద్భవించినది, స్వరూపాఖ్యమైనది, నీ పాదాంబుజ యుగళ పూజావిధితో కూడినది — అర్ధరాత్రి యందైననూ, పూజాసమయమునందైననూ ఎవరు చదువుదురో — వారి ప్రలాపము (బడబడ మాట) కూడ కవిత్వామృతరసముగా ప్రవహించును.