वशी लक्षं मन्त्रं प्रजपति हविष्याशनरतो
दिवा मातर्युष्मच्चरणयुगलध्याननिपुणः ।
परं नक्तं नग्नो निधुवनविनोदेन च मनुं
जपेल्लक्षं स स्यात् स्मरहरसमानः क्षितितले ॥२०॥
vaśī lakṣaṃ mantraṃ prajapati haviṣyāśana-rato |
divā mātar yuṣmac-caraṇa-yugala-dhyāna-nipuṇaḥ |
paraṃ naktaṃ nagno nidhuvana-vinodena ca manuṃ |
japel lakṣaṃ sa syāt smara-hara-samānaḥ kṣiti-tale ||20||
śikhariṇī
അമ്മേ — ജിതേന്ദ്രിയനായി, ഹവിസ്സു ഭക്ഷിച്ച്, പകൽ അവിടത്തെ പാദയുഗ്മത്തിന്റെ ധ്യാനത്തിൽ നിപുണനായി ഒരുലക്ഷം മന്ത്രം ജപിക്കുകയും, പിന്നെ രാത്രിയിൽ നഗ്നനായി രതിക്രീഡയിൽ ഏർപ്പെട്ടുകൊണ്ട് മറ്റൊരുലക്ഷം ജപിക്കുകയും ചെയ്യുന്നവൻ — അവൻ ഭൂമിയിൽ സ്മരാന്തകന് സമനായിത്തീരുന്നു.