स्वपुष्पैराकीर्णं कुसुमधनुषो मन्दिरमहो
पुरो ध्यायन्ध्यायन् यदि जपति भक्तस्तव मनुम् ।
स गन्धर्वश्रेणीपतिरपि कवित्वामृतनदी-
नदीनः पर्यन्ते परमपदलीनः प्रभवति ॥१७॥
sva-puṣpair ākīrṇaṃ kusuma-dhanuṣo mandiram aho |
puro dhyāyan-dhyāyan yadi japati bhaktas tava manum |
sa gandharva-śreṇī-patir api kavitvāmṛta-nadī-|
nadīnaḥ paryante parama-pada-līnaḥ prabhavati ||17||
śikhariṇī
ఆహా! కుసుమధనువు (కామదేవుని) మందిరమును తన పుష్పములతో నింపి, ముందు ఉంచుకొని పదేపదే ధ్యానించుచు నీ మంత్రమును ఎవరు జపిస్తారో — ఆ భక్తుడు గంధర్వశ్రేణికి అధిపతియై, కవిత్వామృత నదికి అవిచ్ఛిన్న ప్రవాహమై, చివరకు పరమపదమునందు లీనుడై ప్రభవించును.