स्वपुष्पैराकीर्णं कुसुमधनुषो मन्दिरमहो
पुरो ध्यायन्ध्यायन् यदि जपति भक्तस्तव मनुम् ।
स गन्धर्वश्रेणीपतिरपि कवित्वामृतनदी-
नदीनः पर्यन्ते परमपदलीनः प्रभवति ॥१७॥
sva-puṣpair ākīrṇaṃ kusuma-dhanuṣo mandiram aho |
puro dhyāyan-dhyāyan yadi japati bhaktas tava manum |
sa gandharva-śreṇī-patir api kavitvāmṛta-nadī-|
nadīnaḥ paryante parama-pada-līnaḥ prabhavati ||17||
śikhariṇī
যদি ভক্তই ফুলধনুকৰ (কামদেৱৰ) মন্দিৰৰ আগত — নিজৰ পুষ্পেৰে আকীৰ্ণ — বাৰে বাৰে ধ্যান কৰি তোমাৰ মন্ত্ৰ জপ কৰে, তেন্তে তেওঁ গন্ধৰ্ৱশ্ৰেণীৰ পতি হৈ পৰে, কবিত্বৰূপী অমৃত-নদীৰ অবিৰাম প্ৰৱাহ হৈ পৰে, আৰু অন্তত পৰমপদত লীন হয়।