स्वपुष्पैराकीर्णं कुसुमधनुषो मन्दिरमहो
पुरो ध्यायन्ध्यायन् यदि जपति भक्तस्तव मनुम् ।
स गन्धर्वश्रेणीपतिरपि कवित्वामृतनदी-
नदीनः पर्यन्ते परमपदलीनः प्रभवति ॥१७॥
sva-puṣpair ākīrṇaṃ kusuma-dhanuṣo mandiram aho |
puro dhyāyan-dhyāyan yadi japati bhaktas tava manum |
sa gandharva-śreṇī-patir api kavitvāmṛta-nadī-|
nadīnaḥ paryante parama-pada-līnaḥ prabhavati ||17||
śikhariṇī
যদি ভক্ত কুসুমধনুর (কামদেবের) মন্দিরকে নিজের পুষ্পে আকীর্ণ করিয়া বার বার ধ্যান করিতে করিতে তোমার মন্ত্র জপ করেন — তিনি গন্ধর্ব-শ্রেণীর পতি হন, কবিত্ব-অমৃত নদীর অবিচ্ছিন্ন প্রবাহ হন, এবং অন্তে পরমপদে লীন হইয়া সিদ্ধ হন।