स्वपुष्पैराकीर्णं कुसुमधनुषो मन्दिरमहो
पुरो ध्यायन्ध्यायन् यदि जपति भक्तस्तव मनुम् ।
स गन्धर्वश्रेणीपतिरपि कवित्वामृतनदी-
नदीनः पर्यन्ते परमपदलीनः प्रभवति ॥१७॥
sva-puṣpair ākīrṇaṃ kusuma-dhanuṣo mandiram aho |
puro dhyāyan-dhyāyan yadi japati bhaktas tava manum |
sa gandharva-śreṇī-patir api kavitvāmṛta-nadī-|
nadīnaḥ paryante parama-pada-līnaḥ prabhavati ||17||
śikhariṇī
ଆଶ୍ଚର୍ଯ୍ୟ! ଯଦି ଭକ୍ତ କୁସୁମ-ଧନୁଷ (କାମଦେବ)ର ମନ୍ଦିର (ଯୋନି) ଆଗରେ, ଯାହା ସ୍ୱୟଂ-ପୁଷ୍ପ (ବୀର୍ଯ୍ୟ) ଦ୍ୱାରା ଆକୀର୍ଣ୍ଣ, ବାରମ୍ବାର ଧ୍ୟାନ କରୁ କରୁ ତୁମ୍ଭର ମନ୍ତ୍ର ଜପ କରେ — ସେ ଗନ୍ଧର୍ବ-ଶ୍ରେଣୀର ପତି ହୁଏ, କବିତାର ଅମୃତ-ନଦୀର ଅବିଚ୍ଛିନ୍ନ ଧାରା ହୁଏ, ଏବଂ ଅନ୍ତରେ ପରମ-ପଦରେ ଲୀନ ହୁଏ ।