स्वपुष्पैराकीर्णं कुसुमधनुषो मन्दिरमहो
पुरो ध्यायन्ध्यायन् यदि जपति भक्तस्तव मनुम् ।
स गन्धर्वश्रेणीपतिरपि कवित्वामृतनदी-
नदीनः पर्यन्ते परमपदलीनः प्रभवति ॥१७॥
sva-puṣpair ākīrṇaṃ kusuma-dhanuṣo mandiram aho |
puro dhyāyan-dhyāyan yadi japati bhaktas tava manum |
sa gandharva-śreṇī-patir api kavitvāmṛta-nadī-|
nadīnaḥ paryante parama-pada-līnaḥ prabhavati ||17||
śikhariṇī
જો ભક્ત કુસુમ-ધનુ (કામદેવ)ના મંદિરને — જે પોતાનાં પુષ્પોથી (પોતાનાં અર્પણોથી) ભરપૂર છે — તેની સામે ધ્યાન કરી કરીને તારો મંત્ર જપે — તો તે ગંધર્વ-શ્રેણીનો પતિ બને છે, કવિતારૂપી અમૃત-નદીનો અખંડ પ્રવાહ બને છે, અને અંતે પરમ પદમાં લીન થઈ સમર્થ થાય છે.