त्रिपञ्चारे पीठे शवशिवहृदि स्मेरवदनां
महाकालेनोच्चैर्मदनरसलावण्यनिरताम् ।
समासक्तो नक्तं स्वयमपि रतानन्दनिरतो
जनो यो ध्यायेत्त्वामयि जननि स स्यात् स्मरहरः ॥१८॥
tri-pañcāre pīṭhe śava-śiva-hṛdi smera-vadanāṃ |
mahākālenoccair madana-rasa-lāvaṇya-niratām |
samāsakto naktaṃ svayam api ratānanda-nirato |
jano yo dhyāyet tvām ayi janani sa syāt smara-haraḥ ||18||
śikhariṇī
હે જનની! જે માણસ રાત્રે, પોતે પણ રતિ-આનંદમાં લીન રહીને, શવ-રૂપ શિવના હૃદય પર પંદર-આરાવાળા (શ્રીચક્ર-) પીઠ પર, સ્મિતમુખા તારું, મહાકાલ સાથે ઉચ્ચ રીતે મદન-રસ અને લાવણ્યમાં લીન રૂપે ધ્યાન કરે છે — તે પોતે જ સ્મરહર (શિવ) બની જાય છે.