श्मशानस्थः सुस्थो गलितचिकुरो दिक्पटधरः
सहस्रं त्वर्कार्णां निजगलितवीर्येण कुसुमम् ।
जपंस्त्वत्प्रत्येकं मनुमपि तव ध्याननिरतो
महाकालि स्वैरं स भवति धरित्रीपरिवृढः ॥१५॥
śmaśāna-sthaḥ sustho galita-cikuro dik-paṭa-dharaḥ |
sahasraṃ tv arkārṇāṃ nija-galita-vīryeṇa kusumam |
japaṃs tvat-pratyekaṃ manum api tava dhyāna-nirato |
mahākāli svairaṃ sa bhavati dharitrī-parivṛḍhaḥ ||15||
śikhariṇī
శ్మశానమునందు సుస్థిరుడై నిలచి, విగళితకేశుడై, దిగంబరుడై, తన స్ఖలిత వీర్యముతో అర్క (జిల్లేడు) పుష్పములను వేయిటిని (అర్పించుచు), నీ ధ్యానమందు నిమగ్నుడై, ఏకాంతముగ నీ ప్రతి (ఒక్కొక్క) మంత్రాక్షరమును జపించువాడు — ఓ మహాకాళీ! స్వేచ్ఛగా భూమికి అధిపతి అగును.