श्मशानस्थः सुस्थो गलितचिकुरो दिक्पटधरः
सहस्रं त्वर्कार्णां निजगलितवीर्येण कुसुमम् ।
जपंस्त्वत्प्रत्येकं मनुमपि तव ध्याननिरतो
महाकालि स्वैरं स भवति धरित्रीपरिवृढः ॥१५॥
śmaśāna-sthaḥ sustho galita-cikuro dik-paṭa-dharaḥ |
sahasraṃ tv arkārṇāṃ nija-galita-vīryeṇa kusumam |
japaṃs tvat-pratyekaṃ manum api tava dhyāna-nirato |
mahākāli svairaṃ sa bhavati dharitrī-parivṛḍhaḥ ||15||
śikhariṇī
Standing well-poised in the cremation ground, with loosened hair, clothed in the four directions, offering a thousand arka-flowers smeared with his own seed, absorbed in meditation on Thee while reciting Thy mantra in private — that man, O Great Kālī, becomes at will the lord of the earth.