तस्मात्प्रणम्य प्रणिधाय कायं प्रसादये त्वामहमीशमीढ्यम् ।
पितेव पुत्रस्य सखेव सख्युः प्रियः प्रियास्यार्हसि देव सोढुम् ॥
११-४६ ॥
tasmātpraṇamya praṇidhāya kāyaṃ prasādaye tvāmahamīśamīḍhyam |
piteva putrasya sakheva sakhyuḥ priyaḥ priyāsyārhasi deva soḍhum ||
11-46 ||
അതിനാൽ പ്രണമിച്ച്, ശരീരം നമിച്ച്, പൂജ്യനായ ഈശനായ നിന്നെ ഞാൻ പ്രസാദിപ്പിക്കുന്നു; പിതാവ് പുത്രനെ, സഖാവ് സഖാവിനെ, പ്രിയൻ പ്രിയയെ എന്നപോലെ, ഹേ ദേവാ, എന്നെ സഹിക്കാൻ നീ അർഹനാണ്.