समन्तादापीनस्तनजघनधृग्यौवनवती-
रतासक्तो नक्तं यदि जपति भक्तस्तव मनुम् ।
विवासास्त्वां ध्यायन् गलितचिकुरस्तस्य वशगाः
समस्ताः सिद्धौघा भुवि चिरतरं जीवति कविः ॥१०॥
samantād āpīna-stana-jaghana-dhṛg-yauvanavatī-|
ratāsakto naktaṃ yadi japati bhaktas tava manum |
vivāsās tvāṃ dhyāyan galita-cikuras tasya vaśa-gāḥ |
samastāḥ siddhaughā bhuvi cirataraṃ jīvati kaviḥ ||10||
śikhariṇī
ಸುತ್ತಲೂ ಪೀನಸ್ತನ-ಜಘನವುಳ್ಳ ಯೌವನವತಿಯರ ರತಿಯಲ್ಲಿ ಆಸಕ್ತನಾದ ಭಕ್ತನು ರಾತ್ರಿಯಲ್ಲಿ ನಗ್ನನಾಗಿ, ಮುಕ್ತಕೇಶನಾಗಿ, ನಿನ್ನನ್ನು ಧ್ಯಾನಿಸುತ್ತಾ ನಿನ್ನ ಮಂತ್ರವನ್ನು ಜಪಿಸಿದರೆ, ಸಕಲ ಸಿದ್ಧಿಗಳ ಸಮೂಹಗಳು ಅವನ ವಶವಾಗುತ್ತವೆ, ಮತ್ತು ಅವನು ಕವಿಯಾಗಿ ಭೂಮಿಯ ಮೇಲೆ ಚಿರಕಾಲ ಬದುಕುತ್ತಾನೆ.