कालोऽस्मि लोकक्षयकृत्प्रवृद्धो ल्लोकान्समाहर्तुमिह प्रवृत्तः ।
ऋतेऽपि त्वा न भविष्यन्ति सर्वे येऽवस्थिताः प्रत्यनीकेषु योधाः ॥
११-३३ ॥
kālo'smi lokakṣayakṛtpravṛddho llokānsamāhartumiha pravṛttaḥ |
ṛte'pi tvā na bhaviṣyanti sarve ye'vasthitāḥ pratyanīkeṣu yodhāḥ ||
11-33 ||
உலகங்களை அழிக்கும், மிகவும் வளர்ந்த காலம் நான்; உலகங்களை இங்கே ஒன்றுசேர்க்கத் தொடங்கியுள்ளேன்; நீ இல்லாமலும், எதிரணிகளில் நிற்கும் இந்த வீரர்கள் அனைவரும் அழிவர்.