कालोऽस्मि लोकक्षयकृत्प्रवृद्धो ल्लोकान्समाहर्तुमिह प्रवृत्तः ।
ऋतेऽपि त्वा न भविष्यन्ति सर्वे येऽवस्थिताः प्रत्यनीकेषु योधाः ॥
११-३३ ॥
kālo'smi lokakṣayakṛtpravṛddho llokānsamāhartumiha pravṛttaḥ |
ṛte'pi tvā na bhaviṣyanti sarve ye'vasthitāḥ pratyanīkeṣu yodhāḥ ||
11-33 ||
ലോകങ്ങളെ ക്ഷയിപ്പിക്കുന്ന, വർധിച്ച കാലമാണ് ഞാൻ; ഇവിടെ ലോകങ്ങളെ സംഹരിക്കാൻ പ്രവൃത്തനായിരിക്കുന്നു; നീ ഇല്ലെങ്കിലും പ്രതിപക്ഷങ്ങളിൽ നിലയുറപ്പിച്ച യോദ്ധാക്കൾ എല്ലാവരും ഇല്ലാതാകും.