मा ते व्यथा मा च विमूढत भूद् दृष्ट्वा रूपं घोरमुग्रं ममेदम् ।
व्यपेतभीः प्रीतमनाः पुनस्त्वं तदेव मे रूपमिदं प्रपश्य ॥
११-५४ ॥
mā te vyathā mā ca vimūḍhata bhūd dṛṣṭvā rūpaṃ ghoramugraṃ mamedam |
vyapetabhīḥ prītamanāḥ punastvaṃ tadeva me rūpamidaṃ prapaśya ||
11-54 ||
నా ఈ ఘోర-ఉగ్ర రూపమును చూచి నీకు వ్యథగాని, మోహముగాని కలుగకుండుగాక; భయము తొలగి, ప్రీతమైన మనస్సుతో నీవు మరల ఈ నా (పూర్వ) రూపమునే చూడుము.