आश्चर्यवत् पश्यति कश्चिदेन- माश्चर्यवद्वदति तथैनमन्यः ।
आश्चर्यवच्चैनमन्यः शृणोति श्रुत्वाप्येनं वेद न चैव कश्चित् ॥
२-३० ॥
āścaryavat paśyati kaścidena- māścaryavadvadati tathainamanyaḥ |
āścaryavaccainamanyaḥ śṛṇoti śrutvāpyenaṃ veda na caiva kaścit ||
2-30 ||
One beholds this self as a marvel, another speaks of it as a marvel, and another hears of it as a marvel; yet even having heard, none truly knows it.