तवाद्भुतं किं नु भवेदसह्यं किं वा शक्यं परतः कीर्तयिष्ये ।
कर्तासि सर्वस्य यतः स्वयं वै विभो ततः सर्वमिदं त्वमेव ॥
११-४८ ॥
tavādbhutaṃ kiṃ nu bhavedasahyaṃ kiṃ vā śakyaṃ parataḥ kīrtayiṣye |
kartāsi sarvasya yataḥ svayaṃ vai vibho tataḥ sarvamidaṃ tvameva ||
11-48 ||
What marvel of yours could be too much to bear, and what beyond it could I possibly proclaim? Since you yourself, O all-pervading one, are the maker of all, therefore all this is you alone.