अन्तकाले च मामेव स्मरन्मुक्त्वा कलेवरम् ।
यः प्रयाति स मद्भावं याति नास्त्यत्र संशयः ॥
८-५ ॥
antakāle ca māmeva smaranmuktvā kalevaram |
yaḥ prayāti sa madbhāvaṃ yāti nāstyatra saṃśayaḥ ||
8-5 ||
മരണസമയത്ത് എന്നെ മാത്രം സ്മരിച്ചുകൊണ്ട് ശരീരം ഉപേക്ഷിച്ച് ആരു പോകുന്നുവോ, അവൻ എന്റെ ഭാവത്തെ പ്രാപിക്കുന്നു; ഇതിൽ സംശയമില്ല.