यदा संहरते चायं कूर्मोऽङ्गानीव सर्वशः ।
इन्द्रियाणीन्द्रियार्थेभ्यः स्थिरप्रज्ञस्तदोच्यते ॥
२-६० ॥
yadā saṃharate cāyaṃ kūrmo'ṅgānīva sarvaśaḥ |
indriyāṇīndriyārthebhyaḥ sthiraprajñastadocyate ||
2-60 ||
And when he wholly withdraws his senses from their objects, as a tortoise draws in its limbs, then his wisdom is firmly set.