ब्रह्मज्ञानिगुरुं प्राप्य शान्तं निश्चलमानसम् ।
धृत्वा तच्चरणाम्भोजं प्रार्थयेद् भक्तिभावतः ॥१२८॥
brahmajñāniguruṃ prāpya śāntaṃ niścalamānasam |
dhṛtvā taccaraṇāmbhojaṃ prārthayed bhaktibhāvataḥ ||128||
Having found a guru who knows Brahman, tranquil and of unwavering mind, and grasping his lotus-feet, one should entreat him with a devout heart: