मृद्वासने स्फिजैकेन हस्तपादौ निराश्रयौ ।
निधाय तत्प्रसङ्गेन परा पूर्णा मतिर्भवेत् ॥११३॥
mṛdvāsane sphijaikena hastapādau nirāśrayau |
nidhāya tatprasaṅgena parā pūrṇā matir bhavet
anuṣṭubh
ਨਰਮ ਆਸਣ ਉੱਤੇ ਇਕ ਚੂਲ੍ਹੇ ਦੇ ਸਹਾਰੇ ਬੈਠ, ਹੱਥ-ਪੈਰ ਨਿਰਾਸ਼੍ਰਯ ਛੱਡ ਕੇ — ਇਸ ਪ੍ਰਯੋਗ ਨਾਲ ਪਰਾ ਪੂਰਨ ਮਤਿ ਉਪਜਦੀ ਹੈ।