मृद्वासने स्फिजैकेन हस्तपादौ निराश्रयौ ।
निधाय तत्प्रसङ्गेन परा पूर्णा मतिर्भवेत् ॥११३॥
mṛdvāsane sphijaikena hastapādau nirāśrayau |
nidhāya tatprasaṅgena parā pūrṇā matir bhavet
anuṣṭubh
ಮೃದು ಆಸನದಲ್ಲಿ ಒಂದು ಪೃಷ್ಠದಿಂದ ಮಾತ್ರ ಕುಳಿತು, ಕೈ-ಪಾದಗಳನ್ನು ನಿರಾಶ್ರಯವಾಗಿ ಇಟ್ಟು — ಆ ಪ್ರಸಂಗದಿಂದ ಪರಾ ಪೂರ್ಣ ಮತಿ ಲಭಿಸುತ್ತದೆ.