इन्द्रजालमयं विश्वं व्यस्तं वा चित्रकर्मवत् ।
भ्रमद्वा ध्यायतः सर्वं पश्यतश्च सुखोदयः ॥१३७॥
indrajālamayaṃ viśvaṃ vyastaṃ vā citrakarmavat |
bhramadvā dhyāyataḥ sarvaṃ paśyataś ca sukhodayaḥ
anuṣṭubh
உலகம் இந்திரஜாலம் போன்றது, சிதறிய நிலையில் உள்ளது, ஓவியம் போன்றது, அல்லது சுற்றுவது போன்றது — இவ்வாறு எல்லாவற்றையும் தியானித்துக் கண்டால், சுகத்தின் உதயம் ஏற்படும்.