इन्द्रजालमयं विश्वं व्यस्तं वा चित्रकर्मवत् ।
भ्रमद्वा ध्यायतः सर्वं पश्यतश्च सुखोदयः ॥१३७॥
indrajālamayaṃ viśvaṃ vyastaṃ vā citrakarmavat |
bhramadvā dhyāyataḥ sarvaṃ paśyataś ca sukhodayaḥ
anuṣṭubh
శరీరమంతయు పరమ-నిర్గుణ-రూపమై వ్యాపించుచు, ఆ నిర్గుణ స్థితియందు లయించుచు, శివ-తాదాత్మ్యత పొందును.