इन्द्रजालमयं विश्वं व्यस्तं वा चित्रकर्मवत् ।
भ्रमद्वा ध्यायतः सर्वं पश्यतश्च सुखोदयः ॥१३७॥
indrajālamayaṃ viśvaṃ vyastaṃ vā citrakarmavat |
bhramadvā dhyāyataḥ sarvaṃ paśyataś ca sukhodayaḥ
anuṣṭubh
വിശ്വം ഇന്ദ്രജാലമയമോ വ്യസ്തമോ ചിത്ര-കർമ്മംപോലെയോ ഭ്രമിച്ചതോ ആയി ധ്യാനിച്ച് സർവവും കാണുന്നവന് സുഖോദയം.