निर्निमित्तं भवेज्ज्ञानं निराधारं भ्रमात्मकम् ।
तत्त्वतः कस्यचिन्नैतदेवंभावी शिवः प्रिये ॥१३४॥
nirnimittaṃ bhavej jñānaṃ nirādhāraṃ bhramātmakam |
tattvataḥ kasyacin naitad evaṃbhāvī śivaḥ priye
anuṣṭubh
ಜ್ಞಾನವು ನಿರ್ನಿಮಿತ್ತ, ನಿರಾಧಾರ, ಭ್ರಮಾತ್ಮಕ; ತತ್ತ್ವತಃ ಯಾರಿಗೂ ಸೇರಿದ್ದಲ್ಲ — ಪ್ರಿಯೆಯೇ, ಹೀಗೆ ಭಾವಿಸಿದರೆ ಶಿವನಾಗುತ್ತಾನೆ.