वर्णस्य सविसर्गस्य विसर्गान्तं चितिं कुरु ।
निराधारेण चित्तेन स्पृशेद्ब्रह्म सनातनम् ॥१२६॥
varṇasya savisargasya visargāntaṃ citiṃ kuru |
nirādhāreṇa cittena spṛśed brahma sanātanam
anuṣṭubh
സവിസർഗ്ഗമായ വർണ്ണത്തിന്റെ വിസർഗ്ഗാന്തത്തിൽ ചിതിയെ വെക്കണം; നിരാധാരചിത്തത്താൽ സനാതന ബ്രഹ്മത്തെ സ്പർശിക്കും.