वस्तुषु स्मर्यमाणेषु दृष्टे देशे मनस्त्यजेत् ।
स्वशरीरं निराधारं कृत्वा प्रसरति प्रभुः ॥५०॥
vastuṣu smaryamāṇeṣu dṛṣṭe deśe manas tyajet |
svaśarīraṃ nirādhāraṃ kṛtvā prasarati prabhuḥ
anuṣṭubh
યાદ આવેલા પદાર્થોમાં અને જોયેલા સ્થાનમાં મનને છોડી દો; પોતાના શરીરને નિરાધાર કરી દેતાં પ્રભુ (આત્મા) પ્રસરે છે.